Skip to content

Kategória 1-10.00 Obsah vzdelávania Všetky podnety

Apr 26

Nadežda

  • 26. 04. 2017
  • Nadežda

V mene dvoch asociácií učiteľov cudzích jazykov, Spoločnosti učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska SUNG a Asociácie rusistov Slovenska ARS, odporúčame, aby v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania bola prehodnotená koncepcia cudzojazyčnej výučby na Slovensku, aby bol v štátnych vzdelávacích programoch umožnený výber prvého cudzieho jazyka z viacerých cudzích jazykov a bola garantovaná výučba dvoch povinných cudzích jazykov v nižšom strednom vzdelávaní.
Úpravou rámcového učebného plánu pre základné školy platnou od 1. 9. 2015 bol druhý cudzí jazyk odsunutý do pozície voliteľného predmetu a povinná cudzojazyčná výučba v základnej škole sa obmedzila výlučne na anglický jazyk. Tento súčasný stav je znepokojivý z viacerých dôvodov:

1. Odklon od viacjazyčného vzdelávania nie je v súlade s odporúčaniami pre jazykovú politiku členských štátov Európskej únie a znevýhodňuje našich žiakov v porovnaní so žiakmi iných krajín EÚ. Cieľom jazykovej politiky EÚ je, aby každý európsky občan ovládal okrem svojho materinského jazyka ďalšie dva jazyky:
http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/sk/displayFtu.html?ftuId=FTU_5.13.6.html
Príkladom opačného prístupu môže byť jazyková politika Českej republiky, kde sa predtým voliteľný druhý cudzí jazyk stal od 1. 9. 2013 povinným predmetom v nižšom strednom vzdelávaní.
2. Európska komisia v roku 2014 na základe analýzy vzdelávacích systémov a cudzojazyčnej výučby v krajinách EÚ definovala pre SR (pri vtedy ešte povinnej výučbe dvoch cudzích jazykov v základných školách) nasledovné výzvy:
- zvýšiť počet žiakov učiacich sa druhý cudzí jazyk v nižšom strednom vzdelávaní,
- zvýšiť počet žiakov, ktorí dokážu komunikovať v aspoň dvoch cudzích jazykoch,
- zvýšiť počet žiakov, ktorí pokračujú v učení sa cudzieho jazyka po ukončení povinnej školskej dochádzky aj v rámci vyššieho stredného vzdelávania,
- zvýšiť počet žiakov učiacich sa dva cudzie jazyky v odbornom vzdelávaní,
- umožniť výber prvého a druhého cudzieho jazyka z ponuky jazykov.
3. Poznatky neurodidaktiky poukazujú na skutočnosť, že paralelné osvojovanie si dvoch alebo viacerých cudzích jazykov a tým dotyk s inými kultúrami má práve u detí v mladšom a staršom školskom veku pozitívny vplyv na celkový kognitívny rozvoj ich osobnosti, rozvoj jazykového citu a sociálnej i interkultúrnej kompetencie.
4. Žiaci zo sociálne slabšieho prostredia však nemajú rovnocenné šance na bezplatné vzdelávanie v dvoch cudzích jazykoch. Pokiaľ výučba dvoch cudzích jazykov nie je garantovaná štátom, odsúva sa do komerčnej sféry a nie je dostupná každému.
5. Súčasný stav zároveň vedie k výraznej redukcii počtu maturitných skúšok z iného cudzieho jazyka ako angličtiny. Markantne sa to prejavuje predovšetkým pri jazykovej úrovni B2. Navyše, na drvivej väčšine stredných odborných škôl sa cudzojazyčná edukácia už od 1. 9. 2013 obmedzila výlučne na anglický jazyk, hoci ich odborné zameranie by si často vyžadovalo ovládanie iného cudzieho jazyka.
6. Výrazne negatívnou konzekvenciou aktuálnej jazykovej politiky je podstatne menší a sústavne klesajúci záujem o štúdium učiteľstva iných cudzích jazykov ako jazyka anglického, v dôsledku čoho hrozí nedostatok odborne spôsobilých učiteľov iných cudzích jazykov. Naopak, v súčasnosti existujúce ľudské zdroje na zabezpečenie vyučovania cudzích jazykov nie sú efektívne využité.
7. Negatívnym dôsledkom tohto vývoja cudzojazyčnej edukácie môže byť celkový nedostatok jazykovo kompetentných a konkurencieschopných odborníkov, čím sa oslabí pozícia SR na medzinárodnom trhu práce.

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

Dobrý deň,
rada by som upozornila na výučbu cudzích jazykov na ZŠ. Momentálne majú žiaci povinný anglický jazyk od 3. ročníka ZŠ.
Môj návrh je dať voľbu výberu pre žiakov, aký cudzí jazyk sa budú učiť od 3. ročníka. Slovensko sa v Európskom regióne nachádza blízko Rakúska, Nemecka. Niektorí rodičia majú záujem o nemecký jazyk, iní by zase uprednostnili ruský jazyk. Výber jazyka prenechať na rodiča.

Apr 18

Róbert

  • 18. 04. 2017
  • Róbert

Dobrý deň Pán minister,

mám pripomienku k vyučovaniu cudzích jazykov na základných školách. V minulosti bol cudzí jazyk voliteľný, teda žiaci základných škôl si vyberali medzi anglickým jazykom a nemeckým jazykom poprípade iným jazykom. Potom sa zmenila situácia na dva povinné cudzie jazyky, neskôr sa stala angličtina povinným cudzím jazykom a iné jazyky boli druhé teda s menšou časovou dotáciou. Dnes je prvý cudzí jazyk angličtina (od 3. ročníka až po 9. ročník 3 h týždenne ) a druhý cudzí jazyk je voliteľný (teda len 2h týždenne od 7. ročníka), školy ho nemusia ani ponúkať. Zdá sa pomerne nelogické, aj na základe nášho geografického postavenia, že máme angličtinu ako prvý cudzí jazyk. Anglicko vystupuje z EU, teda by sa mohla upraviť voľba prvého cudzieho jazyka na ZŠ (aby angličtina nebola povinný prvý CJ, ale aby si žiaci (aj rodičia) mohli vybrať prvý CJ medzi ANJ, NEJ a RJ...) Treba zohľadniť aj to, že veľké množstvo učiteľov, korí vyštudovali nemecký jazyk a iné jazyky pociťujú túto zmenu negatívne, nakoľko v minulosti pri výbere svojho štúdia takúto zmenu nikto nepredpokladal. V súčasnosti je nedostatok kvalifikovaných učiteľov anglického jazyka a pomerne veľa kvalifikovaných nemčinárov, ktorí učia všetko možné, len aby doplnili úväzok, alebo sú nútení opúšťať školstvo.
Som učiteľ nemeckého jazyka, ktorý tento predmet vyštudoval a rád ho vyučuje. Takých učiteľov je určite veľa, mali by dostať možnosť vyučovať.
Navrhoval by som zaviesť možnosť vyberať si povinný prvý cudzí jazyk na ZŠ. (anglicky, nemecky a rusky...) Teda nemčinári by mali úväzky, nebol by nedostatok angličtinárova a učilo by sa kvalifikovane. Veď nie všetky krajiny EU majú povinnú angličtinu.


s pozdravom

PaedDr. Róbert Kundrák

May 05

Katarína

  • 05. 05. 2017
  • Katarína

Predmetová komisia pre cudzie jazyky v Štátnom pedagogickom ústave poukazuje na skutočnosť, že predložený dokument nevenuje dostatočnú pozornosť problematike vyučovania cudzích jazykov. V opise súčasného stavu a jeho problémov absentuje informácia o tom, že na Slovenku dochádza k poklesu žiakov, ktorí majú možnosť učiť sa dva cudzie jazyky v rámci povinného vzdelávania. V rámci cudzojazyčného vzdelávania je potrebné do dokumentu doplniť opis súčasného stavu a navrhnúť opatrenia minimálne k týmto trom bodom: 1. skvalitnenie výučby cudzích jazykov na všetkých stupňoch vzdelávania, 2. rozšírenie počtu žiakov učiacich sa dva cudzie jazyky a 3. zvýšenie odbornosti vyučovania cudzích jazykov a zlepšenie pregraduálnej prípravy učiteľov cudzích jazykov. Bolo by vhodné vrátiť sa k modelu povinnej výučby dvoch cudzích jazykov v základnej škole.

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

Chcela by som upriamiť pozornosť na výučbu cudzích jazykov. V dnešnej dobe je povinný anglický jazyk pre žiakov od 3. ročníka ZŠ, ale mnohí by uvítali možnosť zvoliť si cudzí jazyk pre dieťa nemecký alebo ruský. V našom Európskom regióne máme veľmi blízko Nemecko, Rakúsko a bolo by dobré, dať rodičom na výber, aký cudzí jazyk by si pre dieťa vybrali.

May 09

Dušan

  • 09. 05. 2017
  • Dušan

Osobitnou kapitolou by mala byt jazyková politika. Jednoznačne sa treba vrátiť k modelu 1. cudzí jazyk od 3. ročníka ZŠ a druhý cudzí jazyk od 6. ročníka ZŠ v rozsahu aspoň 2 hodiny týždenne v rámci Štátneho vzdelávacieho programu. Jazyky sú jedným zo základných znakov kultúrnej identity. Motto Európskej únie „Jednota v rozmanitosti“ je odrazom viacjazyčnosti, ktorá je jednou z profilových čŕt Európskej únie. Hoci si Európska komisia uvedomuje, že sa angličtina stáva najrozšírenejším jazykom, chce zabrániť možnému obmedzeniu jazykovej rôznorodosti na svojom území. Komisia práve z toho dôvodu stanovila cieľ, aby čo najviac Európanov ovládalo okrem svojho materinského jazyka ďalšie dva jazyky. Súčasný štátny vzdelávací program je jednoznačne anachronizmom a percentuálny podiel našich obyvateľov ovládajúcich dva cudzie a jeden materinský jazyk sa v prípade jeho uplatňovania výrazne zníži. Je známy fakt, že v krajinách, v ktorých sa učí viac cudzích jazykov, je menšia nezamestnanosť v porovnaní s krajinami, kde je počet hodín venovaných cudzím jazykom menší. Dnes sa už zamestnávatelia nepýtajú, ako ovládate angličtinu, to je už samozrejmosťou. Čoraz aktuálnejšou sa stáva otázka, aký iný cudzí jazyka a na akej úrovni ovládate. Štátny pedagogický ústav bol v rokoch 2008 - 2013 riešiteľom národného projektu Vzdelávanie učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách, do ktorého boli vložené obrovské finančné prostriedky a po jej zrušení reálne hrozí, že drvivá väčšina žiakov si bude vyberať iba anglický jazyk a ostatné cudzie jazyky sa ocitnú v situácii porovnateľnej so situáciou pred rokom 1989, čo by nemalo byť cieľom štátnej vzdelávacej politiky, ako ani to, že obrovské množstvo učiteľov by študovalo cudzí jazyk zbytočne. Na margo hlasov, ktoré hovoria o tom, že pre žiakov je ťažké zvládnuť dva cudzie jazyky, sa pýtam: Bude pre nich ťažká fyzika – zrušíme fyziku? Bude pre nich ťažká chémia – zrušíme chémiu?

Apr 24

Iveta

  • 24. 04. 2017
  • Iveta

Dobrý deň!
Osemnásť rokov pracujem ako učiteľka na základnej škole. So záujmom sledujem diskusie a hľadanie riešení, čo sa týka extrémizmu. Na základných a stredných školách pritom existuje jeden predmet, ktorý sa priamo týka problematiky, ale často je prehliadaný. Jedná sa o etickú výchovu. Ak by si odborníci pozreli témy, ktoré sa preberajú na etickej výchove, zistili by, že etická výchova sa zaoberá formovaním názorov na násilie, spolužitie a fungovanie ľudí v spoločnosti. Pozitívne je, že predmet sa vyučuje od prvého ročníka a teda vyučujúci má možnosť formovať názory a správanie od detstva. Hodiny etickej výchovy prebiehajú formou diskusie a nácviku správania. Tak dávajú možnosť nenásilne, pomocou príkladov a argumentov formovať názory žiakov a tým formovať a korigovať aj povedomie celej budúcej spoločnosti. Dejepis dokáže poskytnúť žiakom pohľad na historické udalosti, ale spolu s etickou výchovou dokáže formovať ich názor. Bolo by pekné prehodnotiť a zaradiť etickú výchovu ako povinný predmet.
Ďalej by som chcela zareagovať na zaujímavý moment, kedy sa druhý cudzí jazyk presunul medzi nepovinné predmety. Sústavne v televízii sledujeme, ako zamestnávatelia poukazujú na slabú jazykovú pripravenosť mladých ľudí . Chýbajú im ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Takže takémuto rozhodnutiu kompetentných odborníkov úplne nerozumiem. Myslím si, že žiaci nemali veľké problémy, ak sa druhý cudzí jazyk učili od siedmeho ročníka. Počas troch rokov mali možnosť spoznávať niečo nové a mnohým sa iný cudzí jazyk možno páčil viac ako angličtina. Bude zaujímavé sledovať, ako nám o pár rokov budú chýbať odborníci ( tlmočníci, prekladatelia, učitelia) pre iné cudzie jazyky. Nezničme pozitívne veci, ktoré naše školstvo poskytovalo (napr. pluralitu cudzích jazykov).

Apr 27

Blanka

  • 27. 04. 2017
  • Blanka

pravidelné inovácie programov sú potrebné, nevyhnutné, prikláňam sa k frekvencii, ktorá bude korešpondovať s dĺžkou primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania;
podporujem myšlienku vopred známych cyklov, zároveň potrebné nastaviť financovanie pedagógov v súvislosti s tvorbou ŠkvP;
výchovné ciele a časový priestor na ne: definovať konkrétne časový priestor a podmienky, nie je možné neustále rozširovať, špecifikovať výchovné ciele i prierezové témy a implementovať ich do vzdelávania bez toho, aby bolo jasné, kedy a za akých podmienok je možné ich adekvátne realizovať - i v súvislosti s inými opatreniami je potrebné:
znížiť úväzky učiteľa z dôvodu aktuálne náročnejšej prípravy na vyučovanie, čo zahŕňa vzdelávacie i výchovné ciele, alebo vytvoriť novú pozíciu pedagóga
definovať v súvislosti s vyučovacou hodinou aj minimálny časový rozsah na jej prípravu a analýzu či iné činnosti (napr. overovanie zručností, administrácia s tým spojená, individuálny prístup, aktuálne podnety, čo korešponduje napr. aj s 1-10.07...) konkrétne a cielene pre každý predmet, a takto následne nastaviť úväzky pedagógov osobitne pre každý predmet tak, aby boli reálne, realizovateľné vzhľadom na všetky nastavené ciele a obsah výchovy a vzdelávania i predmetu;
definovať časové podmienky činností pedagógov súvisiacich s vyučovaním, aby bolo zrejmé, ako korešpondujú s pracovnou dobou 37,5 hodín týždenne, som presvedčená, že mnohí pedagógovia ďaleko prekračujú týždenný rozsah;
prispôsobiť obsah vzdelávania ako kompetencia školy je dobrý smer, zároveň ale definovať spoluzodpovednosť rodiča pri zmene školy (viac v mojom predchádzajúcom podnete)

May 09

Jana

  • 09. 05. 2017
  • Jana

Na všetkých typoch škôl výrazne podporiť vzdelávanie na posilnenie podnikateľských zručností, finančnej gramotnosti a výučbu cudzích jazykov.

May 09

Dušan

  • 09. 05. 2017
  • Dušan

Osobitnou kapitolou by mala byt jazyková politika. Jednoznačne sa treba vrátiť k modelu 1. cudzí jazyk od 3. ročníka ZŠ a druhý cudzí jazyk od 6. ročníka ZŠ v rozsahu aspoň 2 hodiny týždenne v rámci Štátneho vzdelávacieho programu. Jazyky sú jedným zo základných znakov kultúrnej identity. Motto Európskej únie „Jednota v rozmanitosti“ je odrazom viacjazyčnosti, ktorá je jednou z profilových čŕt Európskej únie. Hoci si Európska komisia uvedomuje, že sa angličtina stáva najrozšírenejším jazykom, chce zabrániť možnému obmedzeniu jazykovej rôznorodosti na svojom území. Komisia práve z toho dôvodu stanovila cieľ, aby čo najviac Európanov ovládalo okrem svojho materinského jazyka ďalšie dva jazyky. Súčasný štátny vzdelávací program je jednoznačne anachronizmom a percentuálny podiel našich obyvateľov ovládajúcich dva cudzie a jeden materinský jazyk sa v prípade jeho uplatňovania výrazne zníži. Je známy fakt, že v krajinách, v ktorých sa učí viac cudzích jazykov, je menšia nezamestnanosť v porovnaní s krajinami, kde je počet hodín venovaných cudzím jazykom menší. Dnes sa už zamestnávatelia nepýtajú, ako ovládate angličtinu, to je už samozrejmosťou. Čoraz aktuálnejšou sa stáva otázka, aký iný cudzí jazyka a na akej úrovni ovládate. Štátny pedagogický ústav bol v rokoch 2008 - 2013 riešiteľom národného projektu Vzdelávanie učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách, do ktorého boli vložené obrovské finančné prostriedky a po jej zrušení reálne hrozí, že drvivá väčšina žiakov si bude vyberať iba anglický jazyk a ostatné cudzie jazyky sa ocitnú v situácii porovnateľnej so situáciou pred rokom 1989, čo by nemalo byť cieľom štátnej vzdelávacej politiky, ako ani to, že obrovské množstvo učiteľov by študovalo cudzí jazyk zbytočne. Na margo hlasov, ktoré hovoria o tom, že pre žiakov je ťažké zvládnuť dva cudzie jazyky, sa pýtam: Bude pre nich ťažká fyzika – zrušíme fyziku? Bude pre nich ťažká chémia – zrušíme chémiu?

Apr 30

ZŠ Trenčín

  • 30. 04. 2017
  • ZŠ Trenčín

• ŠPÚ alebo MPC vypracuje vzorové ŠkVP programy pre odporúčaný rámcový učebný plán, ktoré budú môcť školy priamo prevziať a nebudú tak zaťažené tvorbou nových ŠkVP.

• Metodické centrá neposkytujú učiteľom metodickú pomoc, sú len prostredkovateľmi vzdelávacích podujatí.

Apr 27

Blanka

  • 27. 04. 2017
  • Blanka

1-10.10 - áno, preč s akademizmom
1-10.11 - áno, už dlho hovoríme, že bežné manuálne zručnosti reformovaním odstraňujeme
1-10.12 - áno, v tejto súvislosti zabezpečiť legislatívne a finančné podmienky pre vyučovanie súčasne viacerými pedagógmi (naša škola už dnes vyučuje 1 predmet súčasne 2 pedagógmi, finančné pokrytie je len na škole, limituje normatívne financovanie - koeficienty na počet žiakov, učiteľov)
1-10.14 - áno (v našej škole vyučujeme napr. predmet sociálna gramotnosť či regionálna výchova..., limituje nás počet vyučovacích hodín pre žiaka, priestor sa dá získať napr. vylúčením predmetu NBV, na povinný výber medzi etickou a náboženskou výchovou nie je vhodný priestor základnej školy, etické hodnoty zakomponovať do OBN, umelecké predmety HUV a VYV zlúčiť do 1 predmetu, zvážiť aj možnosť s TEH, nanovo definovať obsah, ciele, väčšia variabilita, dôraz na praktické činnosti, všeobecné znalosti sú aj v iných predmetoch, to všetko za predpokladu dodržania aj iných popísaných podnetov (finančné a materiálne podmienky, integrované vyučovanie, viacerí pedagógovia, realizovateľné podmienky na
prípravu...)
1-10.16 - nie je to len MAT, všeobecne realizovanie mimoškolských záujmových aktivít zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov, zároveň je problémom aj časový priestor - súvislosť s chýbajúcim definovaním úväzkov, súvisiacich činností, pracovným týždenným úväzkom

Apr 20

Alena

  • 20. 04. 2017
  • Alena

Pri začlenení žiakov so špec. vých.-vzdel. potrebami do bežnej triedy - znížiť počet žiakov, zabezpečiť asistenta -s potrebným vzdelaním na prácu s deťmi s poruchami učenia, zdravotným postihnutím.

Apr 22

Michaela

  • 22. 04. 2017
  • Michaela

I keď zrejme zbytočne (keďže chýba úplne politická a spoločenská vôľa riešiť túto oblasť), aj tak sa pri tomto cieli vyjadrím k vyučovaniu náboženstva v našich školách. Keďže školstvo by malo byť apolitické a odideologizované, evanjelizácia v obsahu vzdelávania nemá mať vôbec miesto, ostať má úplne v kompetencii cirkví. Vyučovanie náboženstva má samozrejme ostať obsahom vzdelávania, keďže ide o významný kultúrny fenomén. Má však zahŕňať informácie o všetkých svetových náboženstvách, ich rôznych podobách, princípoch, vývine, bez rozhodovania o ich pravdivosti a bez prvkov evanjelizácie, teda malo by obsahovať elementárne základy historickej, porovnávacej religionistiky, filozofie, psychológie a sociológie náboženstva. Naopak, etická výchova by mala byť predmetom pre všetky deti, nie alternatívou k náboženstvu, sú to dva odlišné predmety, ktoré sa len tvária ako alternatíva jeden k druhému. Etická výchova nemá segregačný charakter, týka sa každého bez rozdielu vyznania, učí tolerancii a porozumeniu bez nálepkovania, ktoré umožňuje vyučovanie tej "jedinej pravej" viery na hodinách náboženstva v školách.

Apr 26

Emilia

  • 26. 04. 2017
  • Emilia

• Odporúčame posilniť štátne vzdelávacie programy (obsah aj rozsah) na úkor školských vzdelávacích programov. Už aj dnes zaznamenávame otvárajúce sa nožnice v obsahu vzdelávania jednotlivých škôl rovnakého typu, z čoho pramení aj priepastná úroveň poznatkov žiakov.

Apr 28

Vladimíra

  • 28. 04. 2017
  • Vladimíra

Dobrý deň, v prípade ak sa zaradia žiaci MP do bežných škôl - Aké budú potom učebnice pre mentálne postihnutých v ZŠ ako pre bežné deti, či iné. Veď oni preberajú úplne iné učivo . Uvediem príklad v 2. Ročníku ZŠ na matematike sa učia počítať do 20 – v ŠZŠ len písať číslo 6- nebudú potom iní ? Zažijú ten Váš úspech, či skôr - budovanie pocitu autsajdrov.....
Neodporúčam zaradenie detí s mentálnym postihom do bežných škôl !
Aké budú mať ZŠ mať školy pre deti pomôcky ? / bezbariérový prístup, pomôcky na sluchovú výchovu, logopédiu, pomôcky charakteristické pre každé postihnutia.../
3. Učitelia v ZŠ - ako zvládnu štúdium špeciálnej pedagogicky, kto to zaplatí, či plánujete, že do ZŠ prejdeme aj my špeciálni pedagógovia ? Každá škola má už svojho špeciálneho pedagóga a psychológa. Bude tam potom sedieť celý odborný team ?... surdopéd pre sluchovo postihnuté deti, tyflopéd pre zrakovo postihnuté deti, logopéd pre deti s NKS, špecialista pre deti s autizmom a pod.
V našom školstve sa osvedčili prípravné ročníky, prečo ich rušiť ? Vidím perspektívu vytvárať tieto ročníky nielen pre jedno špecifické znevýhodnenie, napr. narušená komunikačná schopnosť - trieda pre takého deti. Skôr dať možnosť vytvárať ich na špeciálnych základných školách pre deti s viacerými znevýhodneniami. Tu by s nimi pracovali špeciálni pedagógovia, ktorí absolvovali štátnicu z logopédie, množstvo kurzov. ELKONIN, Metóda dobrého štartu....
Ak už tak, potom urobiť prípravný ročník kvalitný ako predškolský ročník v rámci MŠ ale podotýkam s odborným vyškoleným tímom

Apr 23

Juraj

  • 23. 04. 2017
  • Juraj

Na Slovensku máme veľký nedostatok technicky vzdelaných ľudí, no máme veľa ľudí s nepotrebnou "kvalifikáciou". V médiách veľmi často počuť "drísty" ako riešiť tento problém dovozom odborníkov zo zahraničia. Ako keby sme si ich nemohli vychovať (Niežeby v zahraničí bolo veľa ľudí ochotných robiť za naše mzdy). Ich nedostatok sme si spôsobili sami resp. tí, ktorí riadili naše školstvo posledných 20 rokov. Možno sa stačí zamyslieť nad týmito otázkami:

1. Ako dnes vyzerá výučba napr. takej fyziky?
V školách sa často používajú niekoľko desaťročí staré pomôcky, lebo na nové nie sú peniaze. Alebo častejšie sa nepoužívajú žiadne, pretože nie sú a ani plán výučby a hodinová dotácia s tým jednoducho nepočíta. Predmety ako fyzika, chémia, technická výchova, ale aj matematika boli odstavené na druhú koľaj rôznymi experimentmi nazývanými školskými reformami. Tiež finančná situácia školstva neumožňuje taký luxus ako nejaké pomôcky...
A pokiaľ viem, tak už pri príprave mladých učiteľov na VŠ sa nepredpokladá, že pri výučbe prírodovedných predmetov sa bude často experimentovať. Vraj preto, lebo sa ohrozuje bezpečnosť detí - to som počul od jednej mladej učiteľky chémie. Úžasné! A absenciou kvalitnej výučby sa ich budúcnosť neohrozuje?!
Potom sa netreba čudovať, že deti nemajú záujem alebo sa boja študovať vedu a techniku.

2. Načo je dobré učiť na ZŠ 2 cudzie jazyky povinne, pričom ten hlavný už od 3. ročníka?!
Tie hodiny by sa dali využiť oveľa lepšie napr. na matematiku, v ktorej tak zaostávame. Veď človek, ktorý ovláda cudzie jazyky a nič iné môže ísť robiť akurát tak opatrovateľa/ku. Navyše pri žiadaných ľuďoch (vedci, konštruktéri, programátori, ...) pre prácu v zahraničí perfektné znalosti jazyka nie sú podmienkou. Často stačia základy.
Ďalším argumentom je spochybniteľný prínos takej vysokej dotácie tohto predmetu (ANJ). Na gymnáziu sme boli v jednej triede žiaci z rôznych škôl, pričom niektorí mali ANJ na ZŠ už od 3. a niektorí až od 5. ročníka. Rozdiely medzi nami v úrovni jazyka boli čisto individuálneho charakteru. Tie 2 roky navyše sa očividne u mnohých neprejavili.

3. Ako má 15 ročný žiak vedieť, či by ho bavila napr. práca s drevom, ak vyrastal v meste a nikdy si nič podobné neskúsil?
Presne na to bola určená technická výchova, na ktorej sa mali deti zoznámiť s rôznymi manuálnymi prácami, ktoré im mohli ukázať smer a dať im aj niečo použiteľné do života. Tento predmet je však doslova desaťročia finančne zanedbávaný (ako celé školstvo) a nie je možné vyučovať ho iba v teoretickej rovine bez potrebného náradia. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa toľko detí hlási na gymnáziá - nevedia, čo chcú robiť a študovať. Sám som navštevoval gymnázium a dovolím si povedať, že veľká časť spolužiakov sem prichádzala práve z tohto dôvodu. A neskôr, vo štvrtom ročníku opäť riešili dilemu: Čo ďalej???
Ich cieľom bolo vyštudovať (čokoľvek). Zvolili si ľahké vysoké školy, aby sa na ceste k titulu nenarobili a zvyšok si už každý domyslí...

Apr 24

Elena

  • 24. 04. 2017
  • Elena

Určite zjednodušiť osnovy ZŠ, jasne stanoviť ciele, zrozumiteľné aj rodičom a starým rodičom:). Jednotlivé školy budú môcť osnovy rozšíriť podľa svojich možností, ale musí v osnovách byť na to priestor. Aktivity školy by nemali byť len na efekt a na úkor samotného vzdelávania či počas riadnych vyučovacích hodín. Výstupy by mali byť merateľné a hlavne prínosné pre klímu školy. Hrdosť na tradície školy je dôležitá.
Zverejniť učebné materiály na vzdelávacom portáli zdarma - vyberať len tie najlepšie.
Menej predmetov na polrok - žiak sa bude môcť viac sústrediť na predmet - napr. chémia, fyzika, biológia. Získať hodiny na projektové a zážitkové vyučovanie, a laboratórne práce, pracovné, hudobné a výtvarné zručnosti, samozrejme v patrične vybavených odborných učebniach.
Hodnotiť žiakov na základe počtu dobrých bodov, nie známky za chyby!
Tradičné učebnice zapožičať domov. Používať sadu učebníc na daný predmet a ročník priamo v škole počas vyučovania. Konečne by mali žiaci ľahšie školské tašky.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

a) V celej podkapitole nie sú jasne definované pojmy (napr. obsah vzdelávania,...);
b) Zastávame názor, že v súčasnosti je potrebné zjednodušiť metodiku tvorby školských vzdelávacích programov.

Mar 27

Lucia

  • 27. 03. 2017
  • Lucia

Vzhľadom na zhoršujúci sa stav obezity detí na Slovensku ( 30% obéznych detí, z toho 48% monštrózne obéznych , 24% trvalo oslobodených od hodín TV, 37% problémy s kostrovou sústavou a pod... viď www. sporttube.sk) zapracovať do novej stratégie vzdelávania dostatok pohybu a dôraz na zdravú výživu podľa 4 pilierov :
1/ Politická podpora na štátnej a lokálnej úrovni,
2/ Zapojiť všetky zainteresované strany: rodičov, učiteľov, vedúce osobnosti ..
3/ Podporné služby a marketingové nástroje na zmenu myslenia ľudí a k trvalému zlepšeniu stravovacích a pohybových návykov a zlepšenie životného štýlu
4/ Trvalé hodnotenie zmien a postojov a progres v správaní na úrovni rodiny.
Zabezpečiť vyvážené zdravé stravovanie detí v školských bufetoch a školských jedálňach – upraviť stravovanie a zabezpečiť možnosť získavať čerstvé potraviny z lokálnych zdrojov – najmä ovocie a zeleninu !!!! ( bez extrémnych vplyvov ako je ponuka len nízkotučných potravín, sóje , tofu a pod) Rozšíriť možnosť vegetariánskeho stravovania.
Zabezpečiť dostatok pohybu počas povinnej TV a najmä rozšíriť ponuku nepovinných telesných aktivít na základných a stredných školách!!! Nastaviť monitorovanie fyzických aktivít žiakov!!! Zabezpečiť rovnováhu v energetickom príjme a výdaji!!!!! Čo je základný, jediný a trvalo udržateľný predpoklad zdravej populácie detí a mládeže !!!
V ďalších krokoch pomáhať budovať a podporovať športové aktivity s podporou športových klubov a centier a stredísk športu až po úroveň vrcholového športu !!!
Sme ochotní sa podieľať na riešení tejto závažnej stránky vzdelávacieho procesu.
Za OZ Ing. Lucia Polakovičová 0905 605 222

Apr 26

Gábor

  • 26. 04. 2017
  • Gábor

Inovácia obsahu: mala by sa premietnuť aj do obsahu, cieľov a celkovej stratégie kontinuálneho vzdelávania pedagógov.

Apr 26

Danica

  • 26. 04. 2017
  • Danica

Vrátiť vyučovanie biológie a časovú dotáciu (2 hod týždenne) do stavu, ako to bolo pred reformou školstva (pred rok 2008). Ja i všetci učitelia, s ktorými som komunikovala, sme boli spokojní, keď sa v piatom ročníku preberali rastliny, v šiestom živočíchy, v siedmom ľudské telo, v ôsmom neživá príroda. V deviatom ročníku učiteľ nadviazal na preberané učivo- žiaci zvládli fylogenézu orgánových sústav, deje v živom organizme + potom nasledovalo zhrnutie - ekológia a ekosystémy. Nebol problém priradiť prebrané rastliny a živočíchy do ekosystémov, učiteľ i žiaci mali na čom stavať.Ak žiak zabudol, vedel, kde má informácie hľadať.
Teraz sa učivo v piatom a šiestom ročníku preberá podľa ekosysténmov, striedajú sa rastliny, huby, živočíchy...jednotlivé učivá na seba nenadväzujú, žiakom chýbajú trvalé vedomosti. V tom chaose sa to nevedia naučiť ani dobrí žiaci - prosia, či by sa to nedalo učiť ako predtým- ako sa to učili ich starší súrodenci, resp. ich rodičia. V minulosti som učila rodičov súčasných žiakov - boli spokojní, stačil im výklad v škole, doma sa nemuseli takmer nič učiť. Pýtajú sa, či sa tie rastliny a živočíchy tak zmenili, že sa to musí preberať inak. Preberané pojmy sa nedajú upevniť. Napr. stavba tela rastlín sa učí až pred v druhom polroku šiesteho ročníka, pričom potom sa pojmy nedajú využívať pri konkrétnych druhoch rastlín (tie boli spomenuté už v piatom ročníku), na konci šiesteho ročníka sa ide k vnútornej stavbe bezstavovcov.
V minulosti sa najskôr prebrali pojmy - stavba tela rastlín a tie sa upevňovali používaním pri preberaní konkrétnych rastlín podľa skupín. Ostal čas i na vychádzky do terénu a spoznávanie druhov v prírode. Teraz pri 1 hodine do týždňa sa nestíha ani teoretické učivo, na praktické aktivity nie sú vytvorené časové predpoklady a delenie do skupín nie je povinné - môže sa robiť podľa podmienok školy, ale škola nemá peniaze.
Pri súťažiach žiaci pociťujú nespravodlivosť - niektoré školy učia menej hodín, inde viac hodín (ak sú hodiny pridané v rámci školského vzdelávacieho programu).
Zdá sa mi, že spoločnosť si neuvedomuje význam biológie - hoci rastliny a živočíchy sú potravou človeka, človek potrebuje poznať svoje telo...
Často zažívam situácie, že žiaci za mnou chodia konzultovať a žiadať informácie o živočíchoch, ktoré preberajú v angličtine - po slovensky o nich nevedia nič, neučí sa to (lev, tiger...). Nič nemám proti cudzím jazykom (v roku 1992 som absolvovala akreditačnú skúšku z angličtiny, aby som mohla tento jazyk učiť - vtedy nemal kto), ale pripadá mi zvláštne, že žiaci sa podrobne učia o pamiatkach Londýna a pritom nepoznajú svoje okolie. Nevedia pod akým stromom stoja (na jednej hodine biológie sa preberá 15 lesných drevín), ak si učiteľ "nevybojuje čas" na vychádzku.

Pokiaľ by existovali metodické centrá v každom okrese, tak ako predtým, učitelia jednotlivých predmetov by sa pravidelne stretávali a mohli by sa k obsahu učiva vyjadriť.

Mar 15

Erika

  • 15. 03. 2017
  • Erika

Vzhľadom na to, že sa postupne mení obsah výchovy a vzdelávania, bolo by dobré, keby sa prehodnotil systém alternácie povinne voliteľných predmetov etickej a náboženskej výchovy, pretože nie je správne ich stavať do protikladu. Etická výchova by mala byť povinnou súčasťou vzdelávania pre všetkých rovnako. Mala by byť založená na zážitkovom vyučovaní. Žiaci by práve prostredníctvom etickej výchovy mali možnosť získať nielen vedomosti z rôznych oblastí života (komunikácia, empatia, prosociálne správanie a pod.), ale nadobudnúť konkrétne zručnosti a návyky. Etická výchova pre všetkých by prispela ku komplexnejšiemu rozvoju kompetencií stanovených v ŠVP. V dnešnej informačnej dobe nie je problém s tým, či niečo deti budú vedieť, problém je s tým, ako sa k sebe budú správať, aj ako dospelí, ako si budú vedieť poradiť v zložitých situáciách, ako sa budú vedieť začleniť, kooperovať, komunikovať na rovni, konať empaticky a prosociálne.

Apr 26

Lucia

  • 26. 04. 2017
  • Lucia

Obsah vzdelávania prispôsobiť zloženiu žiakov školy, ich mentalite s ohľadom na budúce zaradenie žiakov do reálneho života a ich umiestnenie na trh práce.
Pri tvorbe ŠkVP by každá škola mala mať väčší priestor na zohľadnenie požiadaviek, aby bol ŠkVP „šitý na mieru“ konkrétnej škole a žiakom.
Pri preberaní učiva by mal mať väčšiu možnosť vyučujúci učiteľ určiť, čo je pre daných žiakov najdôležitejšie a využiteľné aj v budúcnosti. Pre žiakov národnostných menšín a žiakov zo SZP preberať základné učivo a v prípade zvládnutia ho učiteľ má vždy možnosť rozšíriť, aby sa na týchto žiakov nekládli vysoké nároky, ktoré nie sú schopní splniť. Pri nesplnení požiadaviek ŠVP majú žiaci permanentný pocit neúspechu, čím sa eliminuje ich záujem o vzdelávanie. Narastá počet vymeškaných hodín, lebo žiaci kvôli neúspechu nechcú chodiť do školy.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

Členmi predmetových komisií by mali byť nespochybniteľní odborníci, ktorí zároveň majú dôveru a mandát prísluš-ných profesijných organizácií.:

Áno, ale nie sú to iba odborníci, ktorí dosiahli určitý vek? Takýmo spôsobom môžeme ostať stále stáť na mieste, pretože zamedzíme vstupu do tvorby kurikula mladým ľuďom, ktorí majú potrebný "drive" pre zmeny.

May 11

Pavel

  • 11. 05. 2017
  • Pavel

Do osnov materských a základných škôl vrátiť mravnú výchovu s cieľom zvýšenia sociálnej úrovne a budovania úcty k vlastným rodinám- úcta k rodičom, starším osobám, k škole – učiteľovi, a tiež zvyšovať národné povedomie - som slovák a som na to hrdý i osvojovanie etikety, čo teraz vo výchovno - vyučovacom a vzdelávacom systéme veľmi chýba.
Toto je jedna z najpodstatnejších vecí, ktorá sa musí vyriešiť. Je potrebné, aby bol ŠVP jasný, prehľadný a rozdelený na ročníky. Zároveň je potrebné, aby boli dodržané medzipredmetové vzťahy.
Návrh riešenia: ŠPÚ vypracuje jednoduchý ŠVP, v ktorom bude učivo rozdelené do ročníkov v každom predmete v obsahových aj výkonových štandardoch. ŠPÚ vypracujú okrem súčasného Rámcového učebného plánu aj vzorový Rámcový učebný plán, ktorý bude odporúčaný pre školy (tie ho nebudú musieť prijať, pokiaľ budú chcieť použiť disponibilné hodiny inak).
ŠPÚ alebo MPC vypracuje vzorové ŠkVP programy pre odporúčaný rámcový učebný plán, ktoré budú môcť školy priamo prevziať a nebudú tak zaťažené tvorbou nových ŠkVP.
Ak reálne chceme tento cieľ naplniť, je potrebné, aby MPC či ŠPÚ začali pripravovať metodické materiály, ktoré sa dajú aj reálne využiť v praxi. Chceme sa kvalitou vzdelávania priblížiť k škandinávskym krajinám či krajinám západnej Európy, avšak zabúdame pedagógom poskytnúť metodický servis, ktorý je bežný v týchto krajinách. Pedagóg v Nórsku či vo Francúzsku má možnosť vybrať si z množstva metodických materiálov, ktoré mu ponúka štát a ktoré vypracovali štátne školské inštitúcie. V našich podmienkach si takmer všetky metodické materiály musí slovenský pedagóg vyrábať sám, čo je veľmi časovo náročné a takmer nemožné pripraviť si kvalitný metodický materiál na každú vyučovaciu hodinu.
Ak chce ministerstvo zabezpečiť pre učiteľov dostatok priestoru a času, ako aj učebných materiálov a didaktických pomôcok na využívanie interaktívnych a tvorivých činností, musí do školstva prísť väčší objem finančných prostriedkov.

Apr 23

Lucia

  • 23. 04. 2017
  • Lucia

Nehovorí sa o výchovných programoch v školských zariadeniach, konkrétne o školských kluboch detí. Je potrebné upraviť ciele výchovy v školských kluboch detí, ktoré sú súčasťou základných škôl.

Apr 29

Euroatlantické centrum

  • 29. 04. 2017
  • Euroatlantické centrum

Zaradiť medzi povinné predmety na základných a stredných školách mediálnu gramotnosť.

Reálne skúsenosti pedagógov aj mimovládnych organizácií, akou je aj naše Euroatlantické centrum, pri práci s mládežou svedčia o tom, že mladí ľudia nedokážu pracovať s informáciami, vyhodnocovať ich a na základe toho formulovať svoj názor. Činnosť samotných mimovládnych organizácií je nepostačujúca, a preto je potrebná systémová zmena, na ktorej by sa podieľalo aj ministerstvo školstva. Chýbajúcim prvkom v osnovách na stredných školách --- a v potrebnej miere aj na základných školách --- je povinný predmet venovaný mediálnemu vzdelávaniu, ktorého úlohou by bolo okrem iného podporovať:
a) kritické myslenie a schopnosť kriticky hodnotiť mediálne informácie, t.j. posúdiť vierohodnosť informácii na internete a na sociálnych sieťach, adekvátne vnímať realitu, odlíšiť fakty od názoru, rozoznať propagandu, identifikovať hoax a ich riziká pre demokraciu,
b) povedomie o vplyve masmédií na hodnoty, postoje a správanie jedinca,
c) povedomie o zodpovednom a bezpečnom používaní internetu a nových technológií.

Vo všeobecnosti vysoko oceňujeme návrh programu Učiace sa Slovensko, keďže má potenciál transformovať školstvo od memorovania k rozvoju kritického myslenia. Okrem toho sme presvedčení, že rozvoj schopnosti pracovať s mediálnymi informáciami má v tomto kontexte tak vitálne postavenie, že si vyžaduje zaradenie do osnov vo forme samostatného predmetu.

Apr 10

Ján

  • 10. 04. 2017
  • Ján

Prílišný akademizmus - dôraz na teóriu vyplýva z toho, že napr. ZŠ si nesplnila svoje ciele, nedala žiakom základné vedomosti. SŠ musí dobiehať učivo ZŠ a potom aj SŠ - niet času na aplikácie a prepojenie na prax. Riešením je robiť monitor z viacerých predmetov, nielen z MAT a SJL v 5., 7., 9. ročníku pod dohľadom pedagógov z iných škôl.

Mar 20

Ján

  • 20. 03. 2017
  • Ján

Jeden z predmetov, kde standardna skolska vyuka zlyhava najviac, je telesna vychova. Nemam dobre prepoklady na fyzicke aktivity, ale za tych 12 rokov zo mna nevychovali ani rychleho, ani silneho, ani velmi zdraveho, pretoze to ani neskusili; a co je este horsie, nenaucili ma dokopy nic o tom, ako cokolvek z tychto veci dosiahnut -- pritom je to dostupne skoro kazdemu. Keby to aspon bola zvacsa zabava -- ale tolko casu sa tam uplne zbytocne stravilo kadejakou gymnastikou apod. -- no co uz moze robit vymyky niekto, kto sa sotva par sekund udrzi visiet na hrazde? Bola by tu potrebna daleko vyssia miera individualnosti a pre jednotlive deti dlhodoby plan rozvoja telesnej zdatnosti.

Apr 28

Vladimír

  • 28. 04. 2017
  • Vladimír

podnet SKU:
Navrhujeme doplniť samostatný bod 1-10.17: Diagnostické triedy v diagnostických centrách. Vzhľadom na to že momentálne prebieha odborná diskusia na ŠPU ohľadom RUP, navrhujeme zaviesť špeciálne diagnostické predmety pod spoločným názvom oblasti Špeciálno pedagogická podpora, kde predmety budú členené na Prevencia sociálno-patologických javov a Terapeutické a korekčné cvičenia.

Apr 27

Eva

  • 27. 04. 2017
  • Eva

Viac voľnosti jednotlivým školám, čo sa týka obsahu vzdelávania, časových intervalov vyučovacích hodín, zamerania školy, voľného výberu vlastných učebníc, odlišného pomeru teoretického a praktického vzdelávania, ako aj hodnotenia a prístupu ku žiakom - hrozí riziko prílišnej heterogénnosti medzi školami a vzdelávaním, ktoré v nich prebieha (možné problémy pri prechodoch žiakov z jednej školy do druhej a stále sa zvyšujúce nároky na vedenie školy a samotných pedagógov ako "prilákať", čo najviac žiakov).

May 01

Jana

  • 01. 05. 2017
  • Jana

Hoci združenie vyvolalo revíziu obsahu predmetov Štátneho vzdelávacieho programu kvôli zladeniu medzipredmetových vzťahov a časovej dotácie hodín, nepodarilo sa to dôsledne zrealizovať. Za chybu považujeme to, že členmi predmetových komisií, ktorí o tom rozhodujú, nie sú učitelia zo základných škôl. Členmi predmetových komisií by mali byť hlavne schopní učitelia z praxe vo väčšinovom pomere a nie v menšinovom!
Nesúhlasíme s tvrdením, že je nedostatočné zastúpenie manuálnych, umeleckých a pohybových aktivít v kurikule základnej školy (najmä na II. Stupni) – viď ŠkVP.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Pri písaní učebníc, ale aj cvičebníc, je potrebné zohľadniť aj praktickosť materiálu, jeho kompletnosť, aby nebolo potrebne najskôr materiály doplniť učiteľom alebo rodičom, aby ho vedeli použiť žiaci. Je potrebné v súvislosti s podporou výuky informatiky zaviesť aj vzdelávanie v oblasti využívania sociálnych sietí, hrozby, zneužitia, ale aj pozitíva tejto formy komunikácie. Matematika je výrazne izolovaná od života a pokiaľ si žiaci nevedia predstaviť, kde v živote napr. pytagorovú vetu použijú, nemajú motiváciu sa tieto základné poznatky naučiť alebo si ich dlhodobo pamätať a pracovať s nimi. Preto by práve tento predmet mal byť viac prepojený s bežným životom a príkladmi použitia v praxi, aby bol zrozumiteľnejší.

May 15

Mário

  • 15. 05. 2017
  • Mário

Návrh: Zaradiť do tzv. skrytého kurikula a mimoškolských aktivít na základných a stredných školách rozvoj mediálnej gramotnosti. Vytvoriť podmienky na to, aby čo najväčší počet škôl v rámci Školského vzdelávacieho programu zaviedol predmet mediálnej výchovy.

Na základných a stredných školách chýba systematické úsilie o rozvoj mediálneho vzdelávania, ktorého úlohou by bolo okrem iného podporovať: 
a) kritické myslenie a schopnosť kriticky hodnotiť mediálne informácie, t.j. posúdiť vierohodnosť informácii na internete a na sociálnych sieťach, adekvátne vnímať realitu, odlíšiť fakty od názoru, rozoznať propagandu, identifikovať hoax a ich riziká pre demokraciu,
b) povedomie o vplyve masmédií na hodnoty, postoje a správanie jedinca, 
c) povedomie o zodpovednom a bezpečnom používaní internetu a nových technológií.

May 15

Mário

  • 15. 05. 2017
  • Mário

Euroatlantické centrum vysoko oceňuje predložený návrh programu Učiace sa Slovensko, keďže má potenciál transformovať školstvo od memorovania k rozvoju kritického myslenia. Reálne skúsenosti pedagógov aj mimovládnych organizácií, akou je aj naše Euroatlantické centrum, pri práci s mládežou svedčia o tom, že mladí ľudia nedokážu pracovať s informáciami, analyzovať ich, syntetizovať ich, rozvíjať kognitívne, rozhodovacie procesy a na základe toho formulovať svoj názor. Činnosť samotných mimovládnych organizácií je nepostačujúca, a preto je potrebná systémová zmena, ktorej gestorom je ministerstvo školstva. 

Návrh: Jednotiacim prvkom na úrovni Školského vzdelávacieho programu je prierezová téma "Kritické myslenie", ktorá bude anticipovať prierezovú kľúčovú kompetenciu žiakov vo veku informačného pretlaku s digitálnou gramotnosťou, ktorú získavajú mimo systému formálneho vzdelávania.

Domnievame sa, že schopnosť kritického myslenia je tak zásadným hodnotovým a formatívnym fenoménom s dopadom na fungovanie celej spoločnosti, že si vyžaduje mobilizáciu na všetkých úrovniach vzdelávacieho procesu. Prioritne si žiada osvojenie zo strany učiteľov, bez ktorých budú akékoľvek snahy reformovať vzdelávací systém neúspešné.

Ide o tak naliehavý fenomén, že aj Svetové ekonomické fórum vo svojom strategickom materiáli "Future of Jobs" z januára 2016 považuje už v roku 2020 Kritické myslenie za druhú najdôležitejšiu kľúčovú kompetenciu pre zvládnutie nadchádzajúcich globálnych zmien, ktoré sú obrovskou výzvou pre celú našu civilizáciu.

Preto navrhujeme urgentne vytvoriť stálu pracovnú skupinu pod gesciou ministra školstva (do augusta 2017), ktorej cieľom bude:
• vypracovať projekt odborného a metodického zavedenia prierezovej témy Kritické myslenie pre všetky stupne Školského vzdelávacieho programu najneskôr do konca roka 2017 
• zabezpečiť pilotné testovanie prierezovej témy Kritické myslenie na vybraných školách najneskôr do konca roka 2018
• v spolupráci s organizáciami tretieho sektora zabezpečiť synergický efekt implementácie témy Kritického myslenia najneskôr od školského roka 2019/2020 so stálou odbornou podporou metodickým centrám a pedagógom, napr. vo forme mobilných vzdelávacích tímov

Cieľom prierezovej témy Kritické myslenie bude jej úspešná implementácia do Štátneho vzdelávacieho programu.

Kritické myslenie bude katalyzátorom prechodu "od učiacich sa žiakov k vzdelávajúcim sa deťom", ktoré: 
• dokážu rozumne vykonávať občianske práva a ovplyvňovať politiku na všetkých jej úrovniach v duchu demokracie a humanizmu
• budú mať zdravý patriotizmus v kontexte európanstva s minimalizáciou vplyvov extrémizmu, nacionalizmu a fašizmu 
• sa dokážu orientovať vo svete ovládanom médiami a účelovými informáciami, 
• získajú imunitu voči politickej, mediálnej a marketingovej manipulácii, 
• dokážu získať obozretné spotrebiteľskému správanie 
• budú intenzifikovať vzťah k vede, vedeckému mysleniu a vedeckému pohľadu na svet.

Euroatlantické centrum je v rámci siete spolupracujúcich odborníkov a mimovládnych organizácií pripravené poskytnúť súčinnosť a podporu pri realizovaní tohto projektu.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

Navrhujeme doplniť:
K zadefinovaným špecifickým predmetom pre národnostné menšiny zabezpečiť vzdelávacie štandardy v štátnom vzdelávacom programe.

Apr 05

Miroslava

  • 05. 04. 2017
  • Miroslava

Štátne programy sa neustále menia a mám pocit, že bez rozmyslu. Z matematiky sa vypustilo toľko podľa mňa základných vecí a bez toho, aby niekto overil súvislosť s fyzikou. Ako majú žiaci na SŠ na fyzike počítať príklady, alebo pochopiť vzťahy a súvislosti, keď nemajú matematické znalosti na to potrebné? Podobnosť trojuholníkov, niečo čo podvedome by sa dalo vysvetliť už v piatom ročníku ZŠ. Žiaci nevedia termín derivácie, integrály, pričom nehovorím o ich výpočtoch, ale mali by vedieť, čo znamená integrál a prečo sa používa, tiež derivácia, potom by polovica vzorcov, ktoré vo fyzike potrebujú im začala dávať zmysel. Momentálne sú vo fyzike niektoré vzorce v učebnici uvedené akoby spadli z neba, nie sú vysvetlené ako sa k nim prišlo, žiaci si nevedia predstaviť čo za tým vzorcom je, preto nedokážu pochopiť súvislosti. Učebnica je neucelená. Ako príklad učebnice, ktorá má všetko dávam napríklad taliansku učebnicu fyziky, ktorá sa mi náhodou dostala do rúk. http://www.mondadorieducation.it/libro/antonio-caforio-aldo-ferilli/fisica-pensare-la-natura/120900044662. Neustále sa porovnávame s Fínskom, ale mentalite ľudí vo Fínsku je iná, nedá sa preto ich systém aplikovať u nás. V globálnom merítku sú Fíni poctiví, sú tak vychovávaní od malička, nezneužívajú štát ani inštitúcie. Keby sme chceli naozaj porovnať úroveň a štýl vyčovania, pozrime si Vietnam, Singapur - aké štýly vyučovania používajú tam? Prečo si všetci stále vyberajú na porovnanie len Fínsko? Úspech sa dá dosiahnuť rôznami spôsobmi, pričom každý má svoje dobré aj zlé stránky.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

4. odsek: transparentnejšia a ...:

Transparentná je, navrhujeme zrušiť slovo transparentná a doplniť "nezávislá od politického nastavenia"

Členmi predmetových komisií by mali byť nespochybniteľní odborníci, ktorí zároveň majú dôveru a mandát prísluš-ných profesijných organizácií:
Členmi už sú nespochybniteľní odborníci v príslušných predmetoch (nie je reálne, aby mali všetky profesijné organizácie zastúpenie vo všetkých predmetových komisiách (počet komisií je veľa). Navrhujeme zrušiť túto vetu.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

nedostatočný priestor pre rozvoj tzv. mäkkých zručností.:

Je na konkrétnom učiteľovi, aby mäkké zručnosti rozvíjal na konkrétnej hodine, tj. ŠVP nie je priestor, aby rozvíjal mäkké zručnosti.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

zotrvávanie pri tradičnej štruktúre školských predmetov a nedostatočné podmienky pre blokové vyučovanie a vyučovanie integrovaných predmetov, ak o to škola má záujem:

Toto si definije každá škola vo svojom ŠkVP, tj. v rámci ŠVP na to ani nie je priestor. Môže to byť súčasťou podporných materiálov ku ŠVP, ale nie priamo ŠVP.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

6. bod: zotrvávanie pri tradičnej štruktúre školských predmetov a nedostatočné podmienky pre blo-kové vyučovanie a vyučovanie integrovaných predmetov, ak o to škola má záujem:

iŠVP a jeho RUP sú už nastavené tak, že majú školy úplnú voľnosť. Navrhujeme doplniť: ...nedostatočné podmienky v školách....

Apr 19

Elena

  • 19. 04. 2017
  • Elena

ŠPÚ má byť garantom vypracovania ŠVP, kde školy by mohli variovať dané učivo, zamerať sa viac na obsahovú reformu hodnú 21. storočia. Preberané učivo viac aplikovať cez zážitkové učenie, zaviesť blokové vyučovanie, zaviesť predmety, ktoré v sebe zahŕňajú napr. obl. spoločenskovednú, prírodovednú a nie ako samostatné predmety, ale zintegrovať ich do celkov ako (občianska náuka, etika, história,..), (fyzika, chémia, biológia, ...) pre lepšie porozumenie jednotlivých súvislostí.
S tým súvisí tímové vyučovanie, kde by sa žiakom mohli venovať učitelia s rôznym odborným zameraním.
Zaviesť na školách projektové vyučovanie.

May 05

Mário

  • 05. 05. 2017
  • Mário

Návrh: Zaradiť medzi povinné predmety na základných a stredných školách mediálnu gramotnosť.

Reálne skúsenosti pedagógov aj mimovládnych organizácií, akou je aj naše Euroatlantické centrum, pri práci s mládežou svedčia o tom, že mladí ľudia nedokážu pracovať s informáciami, vyhodnocovať ich a na základe toho formulovať svoj názor. Činnosť samotných mimovládnych organizácií je nepostačujúca, a preto je potrebná systémová zmena, na ktorej by sa podieľalo aj ministerstvo školstva. Chýbajúcim prvkom v osnovách na stredných školách --- a v potrebnej miere aj na základných školách --- je povinný predmet venovaný mediálnemu vzdelávaniu, ktorého úlohou by bolo okrem iného podporovať:
a) kritické myslenie a schopnosť kriticky hodnotiť mediálne informácie, t.j. posúdiť vierohodnosť informácii na internete a na sociálnych sieťach, adekvátne vnímať realitu, odlíšiť fakty od názoru, rozoznať propagandu, identifikovať hoax a ich riziká pre demokraciu,
b) povedomie o vplyve masmédií na hodnoty, postoje a správanie jedinca,
c) povedomie o zodpovednom a bezpečnom používaní internetu a nových technológií.

Vo všeobecnosti vysoko oceňujeme návrh programu Učiace sa Slovensko, keďže má potenciál transformovať školstvo od memorovania k rozvoju kritického myslenia. Okrem toho sme presvedčení, že rozvoj schopnosti pracovať s mediálnymi informáciami má v tomto kontexte tak vitálne postavenie, že si vyžaduje zaradenie do osnov vo forme samostatného predmetu.

May 15

Jana

  • 15. 05. 2017
  • Jana

Euroatlantické centrum vysoko oceňuje predložený návrh programu Učiace sa Slovensko, keďže má potenciál transformovať školstvo od memorovania k rozvoju kritického myslenia. Reálne skúsenosti pedagógov aj mimovládnych organizácií, akou je aj naše Euroatlantické centrum, pri práci s mládežou svedčia o tom, že mladí ľudia nedokážu pracovať s informáciami, analyzovať ich, syntetizovať ich, rozvíjať kognitívne, rozhodovacie procesy a na základe toho formulovať svoj názor. Činnosť samotných mimovládnych organizácií je nepostačujúca, a preto je potrebná systémová zmena, ktorej gestorom je ministerstvo školstva.

Návrh: Jednotiacim prvkom na úrovni Školského vzdelávacieho programu je prierezová téma "Kritické myslenie", ktorá bude anticipovať prierezovú kľúčovú kompetenciu žiakov vo veku informačného pretlaku s digitálnou gramotnosťou, ktorú získavajú mimo systému formálneho vzdelávania.

Domnievame sa, že schopnosť kritického myslenia je tak zásadným hodnotovým a formatívnym fenoménom s dopadom na fungovanie celej spoločnosti, že si vyžaduje mobilizáciu na všetkých úrovniach vzdelávacieho procesu. Prioritne si žiada osvojenie zo strany učiteľov, bez ktorých budú akékoľvek snahy reformovať vzdelávací systém neúspešné.

Ide o tak naliehavý fenomén, že aj Svetové ekonomické fórum vo svojom strategickom materiáli "Future of Jobs" z januára 2016 považuje už v roku 2020 Kritické myslenie za druhú najdôležitejšiu kľúčovú kompetenciu pre zvládnutie nadchádzajúcich globálnych zmien, ktoré sú obrovskou výzvou pre celú našu civilizáciu.

Preto navrhujeme urgentne vytvoriť stálu pracovnú skupinu pod gesciou ministra školstva (do augusta 2017), ktorej cieľom bude:
· vypracovať projekt odborného a metodického zavedenia prierezovej témy Kritické myslenie pre všetky stupne Školského vzdelávacieho programu najneskôr do konca roka 2017
· zabezpečiť pilotné testovanie prierezovej témy Kritické myslenie na vybraných školách najneskôr do konca roka 2018
· v spolupráci s organizáciami tretieho sektora zabezpečiť synergický efekt implementácie témy Kritického myslenia najneskôr od školského roka 2019/2020 so stálou odbornou podporou metodickým centrám a pedagógom, napr. vo forme mobilných vzdelávacích tímov

Cieľom prierezovej témy Kritické myslenie bude jej úspešná implementácia do Štátneho vzdelávacieho programu.

Kritické myslenie bude katalyzátorom prechodu "od učiacich sa žiakov k vzdelávajúcim sa deťom", ktoré:
· dokážu rozumne vykonávať občianske práva a ovplyvňovať politiku na všetkých jej úrovniach v duchu demokracie a humanizmu
· budú mať zdravý patriotizmus v kontexte európanstva s minimalizáciou vplyvov extrémizmu, nacionalizmu a fašizmu
· sa dokážu orientovať vo svete ovládanom médiami a účelovými informáciami,
· získajú imunitu voči politickej, mediálnej a marketingovej manipulácii,
· dokážu získať obozretné spotrebiteľskému správanie
· budú intenzifikovať vzťah k vede, vedeckému mysleniu a vedeckému pohľadu na svet.

Euroatlantické centrum je v rámci siete spolupracujúcich odborníkov a mimovládnych organizácií pripravené poskytnúť súčinnosť a podporu pri realizovaní tohto projektu.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

Súčasný stav a jeho problémy:

Väčšina uvedeného je v iŠVP zakomponovaná.

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

a) V celej podkapitole nie sú jasne definované pojmy (napr. obsah vzdelávania,...);
b) Zastávame názor, že v súčasnosti je potrebné zjednodušiť metodiku tvorby školských vzdelávacích programov.

Apr 22

Slavo

  • 22. 04. 2017
  • Slavo

Ponúkam program, ktorý môže zásadným spôsobom zmeniť myslenie a správanie sa spoločnosti. Ponúkam koncepciu o uplatňovaní a presadzovaní hodnôt, obzvlášť namierenú na mladého, rozvíjajúceho sa človeka, budúceho nositeľa úloh spoločnosti. Môj príspevok sleduje, ako zabezpečiť aktívnu úlohu žiakov a študentov pri dosahovaní tohto cieľa, ich záujem o vzdelanie, ich osobnú a občiansku vyspelosť a následne ich úspech v živote. Zároveň učiteľom sa otvorí širší priestor pre rozvoj foriem vzdelávania a proces výučby nadobudne veľmi priaznivú atmosféru. Program zapadá do všetkých koncepcií, ktoré prijmú princíp, že nestačí vytvoriť podmienky okolo žiaka, ale sa zamerajú i na to, aby žiak chcel. Pre svoj osobitný charakter môže byť duševnou osou pre celú koncepciu výchovy a vzdelávania. Finančná náročnosť je minimálna, očakávaný efekt vysoký, dá sa realizovať okamžite.
Podstatou projektu je zavedenie vyuč. predmetu "správne postoje". Postoje sú fenoménom, ktorý profiluje každé myslenie a konanie. Vo vyspelom svete je to jav, ktorý si ľudia uvedomujú a cielene uplatňujú. Ak v ňom niekto zlyháva, hovoria o tom. Už výchovou v rodine sa učia myslieť ekonomicky, učia sa budovať a strážiť si svoje meno a cítiť svoju pozíciu v spoločnosti. Správne postoje sú vodítkom ku spôsobilosti a úspechu, sú črtou čŕt a predpokladom predpokladov. Súčasné osnovy sa postojom venujú len okrajovo, spravidla v etickej rovine v rámci etickej výchovy, ktorá je iba alternatívou popri nábož. výchove. Môj návrh sleduje zásadnú zmenu filozofie a tou je "ťah na výkon, cieľ a výsledok", čo v doterajšom školstve chýbalo. Žiaci potrebujú v každom okamihu preciťovať, že ich postoj rozhoduje o ich úspechu či neúspechu. Keď sa správne postoje stanú akýmsi duchom vzdelávania, učenie žiakov a študentov bude sprevádzané ich záujmom, zmyselnosťou, túžbou, radosťou, potlačí sa záškoláctvo a šikanovanie. Ak systém vzdelávania dostane takýto základ, vytvorí sa predpoklad, že v našej krajine budú vyrastať odborne a morálne zdatní ľudia. Tak ako správny postoj je prvým predpokladom k úspechu vo všetkých oblastiach napredovania, rovnako platí, že ak si prajeme úspechy, musíme sa naučiť mať správne postoje. Získané správne postoje budú pôsobiť ako veľmi účinné nástroje pre dosahovanie sociálnej súdržnosti a ekonomickej úspešnosti. Táto koncepcia pritom nemá limity, inak by popierala samú seba. Veľmi významným faktom je, že fenomén správnych postojov priaznivo ovládne podvedomie a náladu všetkých zúčastnených v školstve i mimo neho. Úroveň školstva má vplyv na dianie vo všetkých oblastiach spoločnosti - hospodárskej kultúrnej, spoločenskej - a tieto oblasti si zaslúžia, aby školstvo pripravilo ľudí v tak zásadnej disciplíne, akou sú správne postoje. Slovenské školstvo a Slovensko celé potrebujú systémovú zmenu. Mať ľudí so správnymi postojmi je krvou takejto zmeny.
Celý projekt je opísaný v materiáli Svieti zelená. Okrem filozofického rozboru obsahuje náčrt sylabu vyučovacieho predmetu a metodiky výučby, kde výnimočnou je "samohybnosť" funkcie správnych postojov. Projekt je vysoko konštruktívny, systémový, zasahujúci do samého jadra problému výchovy a vzdelávania a má v sebe niečo veľmi dôležité - neustále, a to i v podvedomí, sleduje cieľ. Dáva líniu hocijakej koncepcii. Je spracovaný do e-knihy (18 strán) a po poskytnutí vašej e-mailovej adresy je vám k dispozícii.

Mar 17

Tibor

  • 17. 03. 2017
  • Tibor

Filozofiou, zmyslom a cieľom školského systému je pomáhať kreovať pre spoločnosť, štát a jeho funkcie morálnych, múdrych a kreatívnych občanov, ktorí dokážu nielen memorovať texty, ale ktorí dokážu hlavne kriticky a kreatívne myslieť. Kreativita a kreatívne myslenie dnes hýbe ekonomikou, trhmi i životnou úrovňou po celom svete. Kreatívny priemysel vybudujú len kreatívni ľudia, a tých môže „vyprodukovať“ len kreatívne školstvo. Naše malé Slovensko nie je bohaté na nerastné bohatstvo a preto musí byť bohaté na nápady a export myšlienok zhmotnených do inovatívnych produktov.

Preto na základe tejto filozofie a cieľov školstva navrhujem zmeniť názov „Učiace sa Slovensko“ na názov „Kreatívne školstvo - kreatívne Slovensko“. Už dnes je múdrym jasné, že vo svete víťazia morálne, múdre a kreatívne firmy nad tými menej morálnymi, menej múdrymi a nekreatívnymi. Čo platí o firmách, to platí aj o štátoch. Aj najvyššiu životnú úroveň predsa dosahujú štáty s najvyššou podporou kreativity. Preto úlohou školstva je podľa mňa vychovávať ľudí ku kreativite, samostatnému mysleniu a pomáhať študentom k ich sebarealizácií. Kreatívne školstvo nielen objavuje v každom študentovi jeho genialitu, ale ju aj podporuje. Preto navrhujem, aby sa v materiály „Učiace sa Slovensko“ viac a nielen okrajovo venovalo výchove k morálke, výchove ku kritickému mysleniu, výchove k samostatnému mysleniu a celý školský systém bol orientovaný hlavne na rozvoj kreativity a to na všetkých predškolských i školských stupňoch. Bez podpory kreativity a samostatného myslenia bude naše školstvo ďalej produkovať hlavne „chodiace encyklopédie“, ktoré nevedia a nedokážu vedomosti kreatívne využiť v praxi.

May 04

Zdenko

  • 04. 05. 2017
  • Zdenko

Taktiež sa dá stotožniť s textom uvedenom v kapitole 1-10. Obsah vzdelávania. Poznatky z prax ako aj naše vlastné sú totožné s poznaním autorov. Opäť zdôrazňujeme, že bez poznania konkrétnych opatrení a časového plánu je nemožné sa relevantne vyjadriť.

Mar 20

Martin

  • 20. 03. 2017
  • Martin

Obávam sa, že niektoré formulácie v tejto časti evokujú obavu, že v oblasti definovania obsahu vzdelávania nielen nie je garantovaná personalizácia (doteraz tomu hovoria autori individualizícia) vzdelávania, ale že sa dokonca vytvára priestor na návrat k väčšej centralizácii, ako je dnes. Predovšetkým mám na mysli:
1-10.03 - Treba jasne povedať, čo je tu úlohou štátu a čo je úlohou škôl a učiteľov. Štát má uvoľniť úzke mantinely pokiaľ ide organizáciu vyučovania. Metódy a formy sú už dnes ponechané na škole/učiteľovi a tak to má aj ostať.
1-10.04 až 1-10.06 - toto poradie bodov naznačuje návrat k uvažovaniu v intenciách škôl, tried, ročníkov - čo je ústup od myšlienok o personalizovaných cestách k absolvovaniu vzdelávacieho programu. Až v bode 1-10.06 sme "v cieli" a hovoríme o personalizácii obsahu. Navrhujem tieto body spojiť do jedného a postupovať od definovania personalizovaného kurikula, a diferenciáciu na úrovni tried, ročníkov a škôl pomenovať ako postupné kroky k personalizácii ako cieľovému stavu.
Tiež by som navrhoval v tejto časti doplniť bod, kde bude potvrdený súčasný zákonný stav, ktorý však nie je rešpektovaný v ŠVP - teda že hodinové dotácie i obsah vzdelávania je v ŠVP definovaný pre celý vzdelávací program (v tomto prípade môžeme povedať "rovná sa stupeň vzdelávania"), distribúcia do ročníkov bude ponechaná na škole a školy budú podporované v tom, aby toto ďalej prispôsobovali osobnosti žiaka (princíp personalizácie).

May 15

Miloš

  • 15. 05. 2017
  • Miloš

Formulácia cieľov 1-10.02 a 1-10.03 môže evokovať dichotomické vnímanie výchovy a vzdelávania, navyše výchovné ciele sa dosahujú prevažne používanými metódami a formami učenia sa a vyučovania.

May 15

Anna

  • 15. 05. 2017
  • Anna

prehodnotiť obsah vzdelávania, znížiť kvantum poznatkov, prejsť na prepojenie predmetov, viac času na experimentovanie. Učebné osnovy štátneho vzdelávacieho programu napísať jasne, stručne, zreteľne s jednotnou formou pre všetky predmety.

May 15

Richard

  • 15. 05. 2017
  • Richard

Stav: obmedzené chápanie environmentálnej výchovy a vzdelávania v školách
Dôraz sa kladie na predmety prírodovedné (prírodoveda, vlastiveda, prírodopis, zemepis, chémia, fyzika). Podľa stanovených cieľov a obsahu sa má ale environmentálna výchova s rovnakým dôrazom uplatňovať aj v predmetoch prvouka, občianska výchova a etická výchova, ale aj v zdanlivo nesúvisiacich ďalších predmetoch. Veľmi dôležité sú pri tom aj interakcie s inými prierezovými témami (mediálna výchova, multikultúrna výchova, ochrana života a zdravia, regionálna výchova a ľudová kultúra).

Potreba: otvorenie diskusie o cieľoch EVV a nástrojoch na ich naplnenie
Sú nastavené ciele správne? Pre aktuálny nevyhovujúci stav environmentálnej gramotnosti a (ne)vychovanosti absolventov slovenských škôl (aj širokej verejnosti) je dôležitá diskusia o účinnosti používaných nástrojov, foriem, metód EVV a o dostatočnosti infraštruktúry environmentálnej výchovy a vzdelávania.
Potreba: otvorenie diskusie o nových výzvach EVV, o jej obsahu, hodnotách a spoločenských potrebách:
V súčasnosti absentujú napríklad nasledovné témy a hodnoty:
- téma adaptácie jednotlivcov a komunít na klimatické zmeny, ale všeobecne aj schopnosť pružne reagovať na zmeny životných a spoločenských podmienok,
- výchova k sebestačnosti na úrovni jednotlivcov aj komunít,
- výchova k vedomej skromnosti - zníženie svojich nárokov a osobnej spotreby,
- zručnosti praktických aplikácií - schopnosť reflektovať hodnoty ochrany ŽP a TUR v osobnom živote, doma, v škole, v rodine, v práci,
- zručnosť kritického myslenia,
- zručnosť myslenia v súvislostiach,
- výchova k občianskemu aktivizmu, občianskej angažovanosti,
- výchova k zodpovednosti - pozitívny a zodpovedný prístup k životu, k prírode a Zemi,
- zručnosť obhajoby vlastného názoru,
- výchova k tolerancii a úcte k názorom druhých...
... ale aj otázky previazanosti tém: hodnotového správania, filozofické a duchovné, občianske a spoločenské, etické a morálne, sociálne témy.

May 15

Richard

  • 15. 05. 2017
  • Richard

Stav: nedostatočný výskum
Systém EVVO v spoločnosti postráda účinné nástroje na svoju reflexiu - na plnenie stanovených cieľov. Ťažkopádne tiež reaguje na aktuálne spoločenské potreby a na aktuálne výchovné a vzdelávacie výzvy.

Potreba:
Pre odbornú diskusiu o ďalšom smerovaní chýbajú pravidelne sa opakujúce celoplošné a reprezentatívne výskumy účinnosti environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety čo do obsahu, aj čo do používaných foriem a metód. EVVO je dynamicky sa rozvíjajúcim odborom, reagujúcim na nové poznatky v množstve vedných odborov, ako aj na aktuálne spoločenské a environmentálne výzvy a potreby. Ekopedagógovia sú preto "vystavení" extrémnej potrebe permanentného sebavzdelávania. Systém EVVO preto potrebuje mať nastavené priebežné sledovanie (monitoring) a vyhodnocovanie účinnosti používaného obsahu, foriem a metód EVVO a na základe toho pravidelnú aktualizáciu/inováciu obsahu/tém EVVO.

May 15

Richard

  • 15. 05. 2017
  • Richard

Aktualizácia obsahu Prierezovej témy Environmentálna výchova pre ISCED 1-3. Aj v súvislosti s konceptom výchovy a vzdelávania k (trvalo) udržateľnému rozvoju - VV-(T)UR.