Skip to content

Kategória 1-08.03 Postupne upraviť počet žiakov v osemročných gymnáziách tak, aby v žiadnom regióne či meste výrazne neprekračoval 5 – 10 % populačného ročníka Všetky podnety

Apr 07

Martin

  • 07. 04. 2017
  • Martin

Trváme na 5 % žiakov z populačného ročníka do gymnázií s osemročným štúdiom (je potrebná redukcia tohto vzdelávania).

May 11

Pavel

  • 11. 05. 2017
  • Pavel

Je potrebné dôsledne zvážiť argumenty za a proti osemročným gymnáziám. Výber by sa mal robiť dôsledne na základe kvalitatívnej úrovne žiakov.

Mar 15

Anton

  • 15. 03. 2017
  • Anton

Stále nerozumiem animozitám, ktoré sa zo strany štátu prejavujú voči osemročným gymnáziám. Námietky proti tomuto typu škôl sú väčšinou typu "Osemročné gymnáziá sú elitné školy, ktoré sťahujú k sebe šikovných žiakov, dochádza k nežiadúcej diferenciácii v príliš skorom veku a na základných školách ostávajú iba žiaci, ktorí neprejavujú záujem a zle sa s nimi pracuje."

Tento argument má dve podstatné slabiny. Prvá je, že sa nezakladá na pravde. Ako ukázalo testovanie PISA 2015, pri porovnaní žiakov kvarty a kvinty osemročných gymnázií a žiakov prvého ročníka štvorročných gymnázií, neboli zistené žiadne principiálne rozdiely. (Pozri časopis Dobrá škola, 8. ročník, číslo 5, strana 10, rubrika Číslo na zamyslenie.) Predstava, že osemročné gymnáziá vytvárajú elitné uzavreté komunity zvlášť talentovaných detí je teda mýtus. Osemročné gymnáziá nemusia patriť medzi elitné školy. (Povedzme rovno - mnohé nepatria.)

Druhá slabina uvedeného argumentu je, že zamieňa kvalitu a organizačnú štruktúru. Sú školy, ktoré sú kvalitné. Rodičia, ktorým záleží na vzdelaní ich detí alebo deti samotné, takéto školy vyhľadávajú. Toto v skutočnosti spôsobuje diferenciáciu. Ale za to samotná organizačná štruktúra nemôže. Šikovné deti sa snažia dostať na Narniu nie preto, že by to bolo osemročné gymnázium (lebo nie je) ale preto, že je to dobrá škola. Ale návrh, ktorý by chcel diferenciáciu riešiť tak, že na dobré školy môže ísť maximálne 5% detí, by samozrejme pôsobil absurdne. Snaha v čo najväčšej miere osemročné gymnáziá eliminovať, tak pôsobí skôr dojmom, že ide o snahu zjednotiť organizačnú štruktúru, než o snahu riešiť problém príliš včasnej diferenciácie.

Zdanie, že potieranie osemročných gymnázií problém diferenciácie vyrieši, je čiastočne posilňované tým, že niektoré osemročné gymnáziá sú skutočne veľmi úspešné školy. Napríklad spomedzi prvých desiatich gymnázií z rebríčka INEKO neposkytujú možnosť osemročného štúdia iba dve. To, že štát chce najlepšie školy, ktoré má k dispozícii, obmedzovať v ich činnosti, je ale nerozumné a nepochopiteľné.

Organizačná štruktúra osemročných gymnázií má pritom mnohé výhody. Predstavuje stabilné prostredie pre študentov nachádzajúcich sa v kritickom veku. Neexistuje na nich problém, na ktorý sa sťažujú učitelia deviatych ročníkov základných škôl, že po prijímacích pohovoroch sa žiaci prestanú učiť. Zatiaľ čo zo strany štvorročných gymnázií často zaznievajú sťažnosti, že žiaci, ktorí k nim prichádzajú, majú slabú úroveň a nevedia podstatné veci, osemročné gymnáziá si môžu zariadiť samy, aby sa študenti dozvedeli všetko, čo budú na treťom stupni potrebovať. V Nemecku sú (pravdepodobne aj z týchto dôvodov) formou osemročných gymnázií organizované všetky gymnáziá. Snažiť sa (najmä bratislavské) školy pripraviť o tieto výhody len preto, aby sa vyriešil problém, ktorý nesúvisí s organizačnou štruktúrou, ale s kvalitou škôl znamená, že sa uprednostní upevňovanie formy na úkor slobody a lepšej organizácie a pritom to neprinesie želaný výsledok. To je v príkrom rozpore s ambíciami, ktoré projekt "Učiace sa Slovensko" má.

Mar 24

Karin

  • 24. 03. 2017
  • Karin

Navrhovala by som, aby sa na gymnáziách znížil počet žiakov tak, že sa na gymnáziá budú prijímať iba najlepší žiaci resp. žiaci, ktorí najlepšie zvládnu prijímaciu skúšku na gymnázium z daného regiónu.

May 15

Juraj

  • 15. 05. 2017
  • Juraj

Navrhujem výrazne obmedziť počet osemročných gymnázií a počet ich žiakov maximálne na uvedených 5%

Apr 24

Miroslav

  • 24. 04. 2017
  • Miroslav

Treba naozaj zvážiť všetky argumenty pre a proti osemročným gymnáziám. Ak sa ich však rozhodneme zachovať, tak nie na základe prísneho administratívneho regulačného zásahu (kvôta 5%) v rámci miest či regiónov. Výber do osemročných gymnázií je nutné robiť na základe záujmu a kvalitatívnej úrovne žiakov – prijímacie skúšky v rámci objektivity a kvality robiť na úrovni celonárodne riadenej prijímacej skúšky (testy v podobe monitoru, resp. písomnej maturitnej skúšky). Nevidím riešenie v tom, že umelo určime maximálnu kvôtu prijatých žiakov, napr. v Bratislave. V našom hlavnom meste je výrazná koncentrácia intelektuálnych špičiek rodičov (veda, výskum, vzdelávacie inštitúcie - predovšetkým vysoké školy, sídla bankových inštitúcií, národných a nadnárodných firiem ...), je aj vyššia motivácia a intelektuálna kvalita detí (žiakov).

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

a) Súhlasíme so zachovaním 5 % pomeru 8-ročného gymnaziálneho vzdelávania pre samosprávne kraje – Žilinský, Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovský, Košický, Trnavský, Nitriansky samosprávny kraj a 10 % pomeru pre Bratislavský samosprávny kraj.

Apr 26

Anna

  • 26. 04. 2017
  • Anna

Je úplne nelogické, aby sa určoval počet žiakov na 8-ročných gymnáziách na základe pevne daného percentuálneho limitu (5 či 10 % z populačného ročníka), oveľa logickejšie by bolo, keby na 8-ročné gymnáziá išli študovať len tí žiaci, ktorí preukážu schopnosti študovať na výberovej škole. Vhodné by bolo zaviesť jednotný test, ktorým by museli prejsť všetci uchádzači o 8-ročný typ štúdia a na gymnázium by boli prijatí jedine v prípade dosiahnutia určitého stupňa vedomostí (napr. 70-, 80-percentná úspešnosť v teste).

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

a) Súhlasíme so zachovaním 5 % pomeru 8-ročného gymnaziálneho vzdelávania pre samosprávne kraje – Žilinský, Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovský, Košický, Trnavský, Nitriansky samosprávny kraj a 10 % pomeru pre Bratislavský samosprávny kraj, resp. ustanoviť 5% v rámci celej Slovenskej republiky a 10% pre Bratislavský kraj.)

Apr 19

Mária

  • 19. 04. 2017
  • Mária

Prvý odstavec je v rozpore s druhým.
Profilácia 8RG je nerealizovateľná v menších
mestách, v ktorých trieda vznikne ako všeobecná s tým, že sú v nej deti z celého regiónu. Profilácia vezme talentom mimo profilácie triedy šancu študovať na 8RG, pretože
cestovanie za profilovanou triedou je problém vzhľadom na vek detí

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

a) Súhlasíme so zachovaním 5 % pomeru 8-ročného gymnaziálneho vzdelávania pre samosprávne kraje – Žilinský, Banskobystrický, Trenčiansky, Prešovský, Košický, Trnavský, Nitriansky samosprávny kraj a 10 % pomeru pre Bratislavský samosprávny kraj.

Apr 28

Mária

  • 28. 04. 2017
  • Mária

1 – 08.03
S týmto cieľom v zásade súhlasím.
• Navrhla by som doplniť: Vzdelávanie v 8 – ročných gymnáziách v sociálne slabých a zaostalých mikroregiónoch s veľkou nezamestnanosťou, je tiež dobrou alternatívou k vzdelávaniu na základných školách, v ktorých v dôsledku malého počtu žiakov školy alebo prevahy žiakov s malou motiváciou k štúdiu, nie je možné aplikovať vnútornú diferenciáciu, resp. aplikácia vnútornej diferenciácie nie je efektívna.
Vysvetlenie: Štúdia NUCEM v rámci národného projektu E-test (záverečná konferencia: október 2015) jednoznačne preukázala úzku súvislosť sociálnej situácie žiaka s jeho vzdelávacími výsledkami. Tento fakt hovorí v prospech toho, aby sa vytvárali podmienky pre získanie dobrého vzdelania aj pre žiakov v „zaostalých“ mikroregiónoch, ktorí sú motivovaní a ktorých rodiny výrazne podporujú vzdelávanie svojich detí.

Apr 28

Miro

  • 28. 04. 2017
  • Miro

Osemročné gymnáziá boli vždy nechcené dieťa. Vidno to aj na fakte, že napr. učebnice pre prvý až štvrtý ročník osemročných gymnázií sú totožné s učebnicami pre druhý stupeň ZŠ. Je to na jednej strane škoda, ale na druhej strane aj výhoda, lebo pedagógovia učiaci na gymnáziach si museli často v konkrétnych podmienkach nedostatku relevantných učebných textov a iných prameňov tvoriť materiály, formy a metódy vzdelávania svojich žiakov sami. Veľký vzrast záujmu o tento typ štúdia skončil s nástupom druhej dekády 21. storočia a v regiónoch ako Rimavská Sobota je tak v prvom ročníku len do 3% populačného ročníka. Prispela k tomu aj tzv. Mikolajov zákon č. 245/2008 Zb. Zák, ktorý z populačného ročníka na celom Slovensku umožňuje nastúpiť do osemročného štúdia gymnázia len 5%.
Doteraz nie je zodpovedaná otázka prečo práve 5%. Ak mali byť osemročné gymnáziá pre nadpriemerne inteligentnú časť populácie, tak to predstavuje 12% a ak pre vysoko nadpriemernú to je 6%. Nebral sa do úvahy ani fakt, že regióny sa líšia v percente vysokoškolsky vzdelaných rodičov, a tým aj ambíciami dať takéto vzdelanie svojim deťom. Ani vysoká koncentrácia vysokých škôl a ostatných inštitúcií požadujúcich od pracovníkov VŠ vzdelanie v Bratislave nebola dostatočným argumentom pre prerozdelenie 5% kvóty napr. podľa tohto meradla.
Najčastejšie používaným argumentom proti osemročným gymnáziám bolo, že zo ZŠ takto odchádzajú najlepší žiaci, a to následne spôsobuje pokles úrovne škôl. Tento mýtus si osvojili mnohí rozhodujúci aktéri vo vzdelávacom systéme, avšak konkrétne skúsenosti a dáta ho vyvracajú. Spomínaný argument tak platí len ak sa dohodneme, že cieľom vzdelávania na ZŠ je mať čo najviac jednotkárov.
Významná časť žiakov, ktorí nie sú „jednotkári“ (je ich cca 63%), nemá v takom prípade možnosť zažiť úspech na základe toho, čo jej dáva škola. Vôbec sa neberie do úvahy fakt, že škola je tu pre žiakov, nie pre známky, a jej cieľom je dať žiakom to, čo potrebujú. Nemusia to byť výborné výsledky v akademických predmetoch. Ak odídu jednotkári, pre zostávajúcich žiakov sa otvorí možnosť spolu s učiteľmi zistiť, v čom sú dobrí, zažiť úspech, a rozhodnúť sa pre ďalší typ vzdelávania.
Rôzna úroveň požiadaviek, cieľov a akcentov všeobecnovzdelávacích škôl a odborného vzdelávania odráža fakt, že zručnosti a potenciál detí ako subjektov procesu vzdelávania sú rôzne. Rôzne sú aj spoločenské potreby a z nich plynúca spoločenská objednávka, ktorú dnes dostatočne nepoznáme. Ad hoc situáciu nedostatku prípravy na niektoré profesie v oblasti automobilového priemyslu, strojárstva, remesiel či služieb musíme potom nesystémovo riešiť živelnými opatreniami na úrovni zriaďovateľa či na úrovni ministerstva. Napríklad obmedzeniami počtov študentov gymnázií či koncepciou duálneho vzdelávania, ktorá je síce sama o sebe užitočná, ale orientáciou len na automobilový priemysel či na iný segment sa v konečnom dôsledku môže ukázať v strednodobom horizonte rýchleho vývoja technológií ako kontraproduktívna.
Tento problém necháva dokument Učiace sa Slovensko otvorený, bez návrhu zmeniť legislatívu, čo je v priamom protiklade zámeru základnej myšlienky individualizácie vzdelávania.

Apr 29

Miroslav

  • 29. 04. 2017
  • Miroslav

Určite zachovať 8-ročné gymnáziá na úrovni 10%. Zlegalizovať stav v Bratislave možno na úrovni 20%.

May 09

Dušan

  • 09. 05. 2017
  • Dušan

Aj keď to už z návrhu vypadlo, uvítal som alternatívu predĺženia 1. stupňa na 5 rokov. Ide v značnej miere o opakovanie a upevňovanie učiva, žiaci by to robili s tým, kto ich učil. Potom by sa rozhodli pre 2. stupeň alebo osemročné gymnázium.

Apr 18

Daniel

  • 18. 04. 2017
  • Daniel

Vítam toto opatrenie, očakával by som však návrh mechanizmu, akým sa zabezpečí dosiahnutie limitu 5 % populačného ročníka pre osemročné gymnáziá. Kto a ako to bude musieť urobiť? Kto rozhodne o tom, ktoré gymnázium už nebude môcť poskytovať osemročné štúdium? Kto bude teda danú kvótu rozdeľovať medzi jednotlivé školy (vrátane súkromných a cirkevných)?

May 15

Miloš

  • 15. 05. 2017
  • Miloš

Vágna formulácia, ktorá absolútne nič nerieši, skôr konzervuje súčasný stav. Návrh: od školského roka 2019/2020 neotvárať triedy osemročných gymnázií. Zdôvodnenie: prechodné obdobie bude slúžiť na prípravu, pilotáž a vyhodnotenie rozšírenia ponuky všeobecno-vzdelávacích programov sekundárneho vzdelávania (bod 1-08.02).