Skip to content

Kategória 1-08.01 Podiel žiakov, ktorí získajú úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou neznižovať pod súčasnú úroveň a perspektívne vytvárať podmienky pre jeho postupný nárast Všetky podnety

Apr 24

Miroslav

  • 24. 04. 2017
  • Miroslav

Nesmieme sa nechať zmiasť číslami európskeho priemeru (52%) a OECD (56%) v oblasti všeobecného vzdelávania. Treba zvážiť a porovnať nasledovné:
- Je všeobecnovzdelávacie zameranie stredných škôl v Slovenskej republike a v ostatných krajinách porovnateľné?
- Je rovnaká objednávka trhu práce kvalifikovaných a vzdelaných mladých ľudí (primárna, sekundárna, terciálna či kvarciálna sféra)?
Súčasný kvantitatívny ukazovateľ gymnázií zďaleka nedosahuje kvalitatívne požiadavky: výberový typ školy, prijímanie len uchádzačov, ktorí preukázali predpoklady na jeho úspešné absolvovanie, príprava žiakov na vysokoškolské štúdium ... V rámci liberalizácie škôl, vrátane gymnázií, sa nezvýšila ich kvalita, ale sa dosiahol opačný efekt. Systém financovania škôl (normatívy na žiaka podľa typu škôl) spôsobil, že mnohé školy, v záujme získania a udržania žiakov, znížili a naďalej znižujú kritéria na ich prijímanie, priebeh i ukončovanie štúdia. Spoločenský marazmus sa prejavuje aj v tom, že nielen žiaci, ale aj ich rodičia nemajú záujem o kvalitné a čo najlepšie vzdelanie. Pri menšom či väčšom probléme hľadajú cestu najmenšieho odporu. Ak žiak má výchovné a vzdelávacie problémy na jednej škole, rodičia za to vinia konkrétnych učiteľov či danú školu a žiaka preložia na „lepšiu“ (ľahšiu) školu.

Mar 22

Ľubomír

  • 22. 03. 2017
  • Ľubomír

Dobrý deň,
som žiakom gymnázia a preto sa dokážem adekvátne vyjadriť k nezníženiu počtu študentov na gymnáziách. Podľa môjho názoru je už v dnešnej dobe veľmi jednoduché sa dostať na školu ako je gymnázium, čo v porovnaní s vyspelejšími krajinami nie je správne. V dnešnej dobe minimálne štvrtina žiakov gymnázií nemajú prepoklad na to, aby zvládali náročnosť tejto inštitúcie. Myslím si, že škola ako gymnázium, by mala byť chápaná ako miesto, kam sa dostanú len tí, ktorí majú predpoklad a záujem o napredovanie a vzdelávanie sa aj po ukončení vyššieho stredoškolského vzdelania. Absolvent gymnázia by nemal byť chápaný ako človek, ktorý doposial nemá žiadnú budúcnosť, ale človek, ktorý je vzdelaný vo všetkých oblastiach života, či spoločenskovedných, jazykových alebo prírodovedných. V dnešnej dobe je na gymnáziách príliš veľa takých študentov, ktorí nemajú záujem napredovať, ale len "prechádzať z ročníka do ročníka." Žiaci, ktorí majú záujem o napredovanie a sú obklopovaní tými, ktorí ich brzdia nemajú dostatočnú motiváciu na to, aby boli lepší ako druhí, keď sa takí v ich okolí nenachádzajú alebo ich tam je len minimum. Preto si myslím, že znížením počtu žiakov gymnázií by bolo efektívne z hľadiska personálneho napredovania, osobitnejšiemu prístupu učiteľov k žiakom, ktorí prejavujú záujem učiť sa a nebyť brzdený tými, ktorí takéto ambície nemajú.
Vopred ďakujem za prehodnotenie môjho názoru.

Apr 05

Peter

  • 05. 04. 2017
  • Peter

Vytvárať podmienky pre postupný nárast gymnaziálneho vzdelania nepovažujem v súčasnej situácii za dobrý nápad. Je to aj v rozpore s vládou deklarovaným záujmom podpory odborného vzdelávania. Už v súčasnosti vzniká v mnohých odvetviach a profesiách vážny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Podpora gymnaziálneho vzdelávania na úkor odborného tieto problémy ešte viac prehĺbi.
Taktiež zavádzanie nejakého neakademického gymnaziálneho vzdelávania pre tých, čo nemajú záujem o klasické gymnázium, ale ani o odborné vzdelávanie, považujem za úplne nevhodný zásah do systému vzdelávania. Takéto pokusy o gymnáziá s orientáciou na nejaké technické disciplíny tu už boli aj v minulosti a neboli úspešné. Takéto vzdelanie nepripraví absolventov pre prax.

May 01

Jana

  • 01. 05. 2017
  • Jana

Stále sa hovorí, že žiakov na gymnáziách je veľa a že nám chýbajú žiaci v odbornom školstve. Preto je nepochopiteľné zvyšovanie ich počtu. Nepochopiteľné je i rozdelenie na akademický a neakademický program. Gymnázia nedávajú žiakom žiadnu profesiu – sú prípravou na vysokoškolské štúdium. Na osemročné gymnázií by mali ísť len nadaní žiaci a vôbec by nemali presiahnuť úroveň 5 % populácie.

Apr 29

Miroslav

  • 29. 04. 2017
  • Miroslav

Zastaviť negatívnu kampaň vedenú proti gymnáziám zo strany štátu a samosprávnych krajov prostredníctvom médií, i verejnoprávnych.

Apr 28

Mária

  • 28. 04. 2017
  • Mária

1 – 08.01
S týmto cieľom plne súhlasíme.
• Je potešiteľné, že sa v tomto materiáli objaví tvrdenie: „ Aj keď sa v spoločnosti objavujú volania po obmedzení počtu žiakov gymnazistov a po zvýšení počtu žiakov v odbornom vzdelávaní – ekonómovia však potvrdzujú, že absolvent gymnázia má u nás vyššiu šancu zamestnať sa ako absolvent odbornej školy.“

Mar 17

Juraj

  • 17. 03. 2017
  • Juraj

Obmedzením prístupu na gymnáziá ( sprísnením prijímacích kritérií (( POZOR : Prijímacie testovanie musí byť neovplyvniteľné - napr.: prijímacie pohovory pod krycím číslom )) sa automaticky zvýši počet záujemcov o odborné vzdelanie s maturitou či priemyslovky a teda by sa mal optimalizovať pomer medzi jednotlivými druhmi úplného stredného vzdelávania.

Apr 02

Viera

  • 02. 04. 2017
  • Viera

neznižovať podiel žiakov študujúcich na gymnáziách

Apr 17

Adriana

  • 17. 04. 2017
  • Adriana

Ad.: Neznižovať podiel žiakov, ktorí získajú úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou pod súčasnú úroveň a perspektívne vytvárať podmienky pre jeho postupný nárast.

Dané opatrenie však znamená, ako sa to už deje aj v súčasnosti, že na gymnáziách študujú aj žiaci, ktorí objektívne pre tento typ vzdelávania nemajú dispozície (či už intelektové, vôľové, kognitívne). To jednoznačne vedie k tomu, že ak sa gymnáziá – čo sa aj deje – prispôsobujú týmto žiakom, kvalita vzdelávania dramaticky klesá, na čo však doplácajú žiaci s väčším potenciálom. Inak povedané, systém sa prispôsobuje podpriemeru, ktorý sa tak stáva normou.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

Vyhovuje pomer 30:70

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Klub 500 vyjadruje rozhorčenie nad tvrdeniami „V tomto kontexte sa javia volania po obmedzení počtu gymnazistov a zvýšení počtu žiakov v odbornom vzdelávaní a príprave ako neopodstatnené. Ekonómovia zároveň potvrdzujú, že absolvent gymnázia má u nás stále ešte vyššiu šancu zamestnať sa ako absolvent strednej odbornej školy. Vo svetle týchto faktov nie je žiadúce redukovať podiel populačného ročníka študujúci na gymnáziách. Naopak, tento podiel by mal postupne narastať, avšak v súlade s potrebami transformujúceho sa slovenského hospodárstva“.
Klub 500 zásadne nesúhlasí s danými tvrdeniami. Pýtame, či si autori dokumentu dali tú námahu a pýtali sa zamestnávateľov, aké sú ch náklady na školenia a preškolenie uchádzačov o zamestnanie z radov gymnazistov? Či autori majú prehľad aké pracovné pozície sú na pracovnom trhu najviac žiadané ? Sú to gymnazisti??? Klub 500 sa pýta, o akých potrebách transformujúceho sa hospodárstva vo vzťahu k potrebe absolventov gymnázií to autori hovoria?! Toto opatrenie považuje Klub 500 za systémovú chybu!

Apr 04

Viera

  • 04. 04. 2017
  • Viera

Spĺňajú všetci študenti požiadavky na štúdium na gymnáziách? Alebo tam študujú žiaci, ktorí by mali byť skôr na inom type školy? Sú žiaci motivovaní dosahovať primerané výkony? Koľko žiakov na gymnáziách končí so štvorkami? Koľko žiakov na gymnáziách prechádza len tak, tak, a popri štúdiu sa súkromne doučujú, lebo vzdelávací systém im neumožňuje zvládnuť prijímacie skúšky na výberové VŠ, napr. medicína a právo?
Súhlasím, že triedenie žiakov podľa priemeru nie je správne, ale myslím si, že žiak strednej školy, ktorý neprejavuje záujem o svoje štúdium a zámerne neštuduje by možno na odbornej škole našiel väčšie možnosti realizácie.

Apr 04

Viera

  • 04. 04. 2017
  • Viera

Spĺňajú všetci študenti požiadavky na štúdium na týchto školách? Alebo tam študujú žiaci, ktorí by mali byť skôr na inom type školy? Sú žiaci motivovaní dosahovať primerané výkony? Koľko žiakov na gymnáziách končí so štvorkami? Koľko žiakov na gymnáziách prechádza len tak, tak, a popri štúdiu sa súkromne doučujú, lebo vzdelávací systém im neumožňuje zvládnuť prijímacie skúšky na výberové VŠ, napr. medicína a právo? Na Slovensku je málo odborníkov - absolventov odborných škôl. Je škoda, že mladí ľudia chcú zarábať veľa peňazí bez toho aby sa nie len zašpinili, ale aj snažili. Vidia, že u nás to funguje. Keby žiak, ktorý nedosahuje potrebné vedomosti resp. výsledky na gymnáziu bol automaticky preradený na iný typ školy, možno by jeho motivácia bola lepšia. Vo verejnosti sa hovorí, že zmaturuje každý. Môj názor je, že časť gymnazistov by mala byť na inom type školy. Pomohlo by to všetkým typom škôl a žiaci by stratili dojem, že maturita je samozrejmá.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

BSK súhlasí s touto tézou, nakoľko už v súčasnosti je podiel všeobecného a odborného vzdelávania v BSK na úrovni 38% gymnáziá, 62% ostatné školy (podľa počtu škôl), pomer počtu žiakov je ešte vyšší v prospech všeobecného vzdelávania. Tento jav je vyjadrením regionálnych špecifík BSK – vyššia koncentrácia obyvateľstva aj z iných regiónov SK, vyššia koncentrácia vysokých škôl, väčšia ponuka škôl, dopyt po všeobecnom vzdelávaní.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

Počet žiakov na gymnáziách racionalizovať podľa potrieb trhu práce v jednotlivých regiónoch. Z textu: „Ekonómovia zároveň potvrdzujú, že absolvent gymnázia má u nás stále ešte vyššiu šancu zamestnať sa ako absolvent strednej odbornej školy.“ Gymnazista sa v prvom rade pripravuje na štúdium na vysokú školu a nemá sa zamestnať.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

Nesúhlasíme s opatrením neznižovať podiel žiakov, ktorí získajú úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou pod súčasnú úroveň a perspektívne vytvárať podmienky pre jeho postupný nárast. Je potrebné zachovať pomer gymnaziálneho a odborného vzdelávania 30:70, ktorý korešponduje s požiadavkami zamestnávateľov. Navrhujeme, aby bola upravená sieť 8-ročných gymnázií, ktoré sú organizačnými zložkami spojených škôl (základná škola + 8-ročné gymnázium), tak, aby boli takéto gymnáziá vyradené zo siete.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

a) Nesúhlasíme s opatrením neznižovať podiel žiakov, ktorí získajú úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou pod súčasnú úroveň a perspektívne vytvárať podmienky pre jeho postupný nárast;
b) Navrhujeme vyradiť zo siete všetky 8-ročné gymnáziá, ktoré sú zriadené pri základných školách.
Odôvodnenie: zastávame názor, že je potrebné zachovať pomer gymnaziálneho a odborného vzdelávania a prípravy - 25:75, ktorý korešponduje s požiadavkami zamestnávateľov v Žilinskom kraji. Navrhujeme, aby bola upravená sieť 8-ročných gymnázií, ktoré sú organizačnými zložkami spojených škôl (základná škola + 8-ročné gymnázium).

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

a) Nesúhlasíme s opatrením neznižovať podiel žiakov, ktorí získajú úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou pod súčasnú úroveň a perspektívne vytvárať podmienky pre jeho postupný nárast;
b) Navrhujeme vyradiť zo siete všetky 8-ročné gymnáziá, ktoré sú zriadené pri základných školách.

Odôvodnenie: zastávame názor, že je potrebné zachovať pomer gymnaziálneho a odborného vzdelávania a prípravy - 25:75, ktorý korešponduje s požiadavkami zamestnávateľov v Žilinskom kraji. Navrhujeme, aby bola upravená sieť 8-ročných gymnázií, ktoré sú organizačnými zložkami spojených škôl (základná škola + 8-ročné gymnázium).

Apr 25

Tatiana

  • 25. 04. 2017
  • Tatiana

Nesúhlas s formulovaným opatrením.
Odôvodnenie: V prípade neznižovania, resp. narastania podielu žiakov, ktorí získajú úplné stredné všeobecné vzdelanie s maturitou sa v zásade veľmi ťažko podarí zvyšovať množstvo pracovníkov v technicky orientovaných zamestnaniach. Hoci aj z absolventov gymnázií môžu byť následne pracovníci na technicky orientovaných pracovných pozíciách, avšak po dosiahnutí maturity nebudú priamo vystupovať ako kvalifikovaní pracovníci (sú absolventi všeobecného vzdelania).
Je v súčasnosti neodškriepiteľné, že pre prax chýbajú pracovníci na technických pozíciách či už ako zamestnanci alebo ako živnostníci či iné formy pracovno-právneho vzťahu, a týmto spôsobom sa uvedený problém nebude posúvať ku vyriešeniu, práve naopak.
(Po roku 1989 sa zvýšil počet gymnázií. Napr. pred rokom 1989 boli v treťom slovenskom najväčšom meste (počet obyvateľov mesta bol cca 60 000) 3 gymnáziá, ku koncu roku 2016 ich bolo minimálne 9 (počet obyvateľov cca 100 000).)

Apr 25

Katarína

  • 25. 04. 2017
  • Katarína

Námietky: nezvyšovať počty žiakov študujúcich na gymnáziách
Odôvodnenie: nakoľko na trhu práce nie je dostatok odborne zručnej remeselne zdatnej populácie, je potrebné prijať opatrenia, ktorými sa zvýši počet žiakov na stredných odborných školách, stanoviť kritériá pre štúdium na gymnáziu

Apr 05

Viera

  • 05. 04. 2017
  • Viera

- znížiť počty žiakov na gymnáziách , škola ako gymnázium, by mala byť chápaná ako miesto, kam sa dostanú len tí, ktorí majú predpoklad a záujem o napredovanie a vzdelávanie sa aj po ukončení vyššieho stredoškolského vzdelania. V dnešnej dobe minimálne štvrtina žiakov gymnázií nemajú predpoklad na to, aby zvládali náročnosť tejto inštitúcie. V dnešnej dobe je na gymnáziách príliš veľa takých študentov, ktorí nemajú záujem napredovať, ale len "prechádzať z ročníka do ročníka." Žiaci, ktorí majú záujem o napredovanie a sú obklopovaní tými, ktorí ich brzdia nemajú dostatočnú motiváciu na to, aby boli lepší ako druhí, keď sa takí v ich okolí nenachádzajú alebo ich tam je len minimum. V súčasnej dobe sa na gymnáziá dostanú aj žiaci s horším priemerom ako kedysi. Po ich prijatí sa ukáže , že nezvládajú náročnosť štúdia a prestupujú na iný typ školy.

Apr 23

Juraj

  • 23. 04. 2017
  • Juraj

Sieť stredných škôl a gymnázií by nemal určovať štát ale ponuka a dopyt.

Apr 21

Jana

  • 21. 04. 2017
  • Jana

Na Slovensku chyba typ strednej skoly, kde by sa mohli vzdelavat este nerozhodnuti absolventi zakladnej skoly. Takato skola ponuka paletu vseobecnovzdelavacich ale aj odbornych kurzov, z ktorych si student vybera. To mu umozni profilovat sa aj neskor ako na konci zakladnej skoly. Problem nasho systemu (kde je volbou bud gymnasium alebo odborna skola) je, ze ak sa student v skorom veku okolo 15.roka profiluje, je takmer nemozne zmenit z akademickej orientacie na odbornu a naopak. Tymto nutime mladych ludi rozhodovat sa o svojej kariere vo veku, kedy na to este nie su zreli. Taketo skoly funguju v anglosaskom systeme (Kanada, USA).
Tento problem ciastocne riesi opatrenie 1-08.02, hoci nie vhodnym sposobom. Ak by boli odborne kurzy zabezpecovane gymnaziami, stale bude vacsi doraz kladeny na akademicke kurzy a prakticka priprava bude vzdy na chvoste priorit. Preto je opodstatnene, aby bol vytvoreny novy typ strednej skoly.

Apr 21

Jana

  • 21. 04. 2017
  • Jana

Na Slovensku chyba typ strednej skoly, kde by sa mohli vzdelavat este nerozhodnuti absolventi zakladnej skoly. Takato skola ponuka paletu vseobecnovzdelavacich ale aj odbornych kurzov, z ktorych si student vybera. To mu umozni profilovat sa aj neskor ako na konci zakladnej skoly. Problem nasho systemu (kde je volbou bud gymnasium alebo odborna skola) je, ze ak sa student v skorom veku okolo 15.roka profiluje, je takmer nemozne zmenit z akademickej orientacie na odbornu a naopak. Tymto nutime mladych ludi rozhodovat sa o svojej kariere vo veku, kedy na to este nie su zreli. Taketo skoly funguju v anglosaskom systeme (Kanada, USA).
Tento problem ciastocne riesi opatrenie 1-08.02, hoci nie vhodnym sposobom. Ak by boli odborne kurzy zabezpecovane gymnaziami, stale bude vacsi doraz kladeny na akademicke kurzy a prakticka priprava bude vzdy na chvoste priorit. Preto je opodstatnene, aby bol vytvoreny novy typ strednej skoly.

Apr 21

Jana

  • 21. 04. 2017
  • Jana

Na Slovensku chyba typ strednej skoly, kde by sa mohli vzdelavat este nerozhodnuti absolventi zakladnej skoly. Takato skola ponuka paletu vseobecnovzdelavacich ale aj odbornych kurzov, z ktorych si student vybera. To mu umozni profilovat sa aj neskor ako na konci zakladnej skoly. Problem nasho systemu (kde je volbou bud gymnasium alebo odborna skola) je, ze ak sa student v skorom veku okolo 15.roka profiluje, je takmer nemozne zmenit z akademickej orientacie na odbornu a naopak. Tymto nutime mladych ludi rozhodovat sa o svojej kariere vo veku, kedy na to este nie su zreli. Taketo skoly funguju v anglosaskom systeme (Kanada, USA).
Tento problem ciastocne riesi opatrenie 1-08.02, hoci nie vhodnym sposobom. Ak by boli odborne kurzy zabezpecovane gymnaziami, stale bude vacsi doraz kladeny na akademicke kurzy a prakticka priprava bude vzdy na chvoste priorit. Preto je opodstatnene, aby bol vytvoreny novy typ strednej skoly.

May 11

Pavel

  • 11. 05. 2017
  • Pavel

Upozorňujeme na skutočnosť, že súčasný kvantitatívny ukazovateľ počtu gymnázií však neplní potrebné kvalitatívne parametre.