Skip to content

Kategória 1-08.00 Gymnáziá Všetky podnety

Apr 27

Blanka

  • 27. 04. 2017
  • Blanka

výrazne redukovať sieť gymnázií, nielen štátnych;
jasne definovať podmienky prijímacieho konania z úrovne štátu, špecifiká z úrovne školy (nie je akceptovateľné, že žiaci s priemerným i nižším prospechom sú prijímaní na tento typ štúdia, že žiaci, ktorých súrodenci navštevujú žiadanú školu získavajú body navyše..., že žiaci prijatí na bilingválne štúdium z 8. ročníka sú hodnotení priaznivejšou klasifikáciou ako štandardnou na ZŠ... - podporujem 1. variant v 1-08.04);
povinná maturita zo SJL a z MAT,

Mar 16

Jozef

  • 16. 03. 2017
  • Jozef

Na gymnázia by malo byť jednoznačne stanovené do akého priemeru môžu sa žiaci hlásiť na tento typ školy. Nemôže byť žiaduce aby sa na gymnáziá hlásili žiaci s priemerom nad 3,00, niekedy aj viac.
Oddeliť maturitné skúšky na gymnáziách a stredných odborných školách.

May 15

Milan

  • 15. 05. 2017
  • Milan

Chcem poukázať na nerovnosť maturity z matematiky a iných predmetov.
Aby žiak zmaturoval z matematiky, musí splniť (okrem ústnej formy) jednu podmienku – dosiahnutie minimálnej úspešnosti z externej časti.
Aby žiak zmaturoval z iného predmetu s externou časťou, musí splniť (okrem ústnej formy) jednu z dvoch podmienok.
Porovnávanie maturity z matematiky a maturity z predmetu bez externej časti, len s internou časťou je vôbec bezpredmetné.
Takouto nerovnosťou (inou mierou náročnosti) vzniká veľký rozdiel počtu neúspešných maturantov z matematiky a iných predmetov.

Apr 13

Juraj

  • 13. 04. 2017
  • Juraj

Som absolventom gymnázia a študujem na technickej VŠ, a preto si dovolím konštatovať, že na našich gymnáziách dnes už, bohužiaľ, neexistujú triedy so skutočne postačujúcou výučbou matematiky, fyziky ani chémie. Laboratórne práce sa už nerobia, lebo aj tak nie je kedy a ani pomôcky nie sú, by dokonca ani laboratórií už niet. Počet hodín týždenne ani nepostačuje na poriadne prepočítanie príkladov. Už zostala iba akási bezprizorná humanitná vetva. Poriadny paradox, keďže práve absolventi humanitných VŠ nenachádzajú uplatnenie. Treba opäť zaviesť systém s delením na prírodovednú vetvu - minimálne 50 % ročníka; a humanitnú vetvu.

Dnešná úbohá úroveň gymnaziálneho štúdia je výsledkom experimentovania ministrov školstva, ktorí si reformami zrejme riešili komplexy zo zlých známok z matematiky, fyziky a chémie. Asi chceli ďalšie generácie od týchto predmetov uchrániť. Kto a kedy to dá do poriadku? Naprávať sa to bude veľmi ťažko, keď dnes už učiteľov prírodovedných odborov nemožno ani zohnať v dostatočnom počte.

Ak sú absolventi gymnázií lepšie zamestnateľní, tak to určite nie je tým, že študovali na gymnáziu, ale skôr tým že sú jednoducho rozumovo zdatnejší. Presunom tých slabších na SOŠ sa ich uplatniteľnosť môže iba zvýšiť. A riadiť sa treba rozumom, nie porovnávaním, že koľko percent žiakov študuje na gymnáziu v zahraničí a podobnými hlúposťami. Ak chceme v niečom nasledovať zahraničie, tak by to malo byť hlavne financovanie školstva.

Apr 02

Ružena

  • 02. 04. 2017
  • Ružena

Sprísniť podmienky prijatia žiaka na gymnázium, regulovať počet gymnázií v regióne, pretože dochádza k odlivu žiakov zo SOŠ a na trhu práce chýbajú odborne vzdelaní absolventi.

Mar 17

Igor

  • 17. 03. 2017
  • Igor

Učiace sa Slovensko – osemročné gymnáziá
Chcel by som upozorniť na jednu podľa mňa štatistickú chybu. V správe sa píše, že na Slovensku je 141 osemročných gymnázií (z toho 98 štátnych). Myslím, že to je zavádzajúci údaj. Štátne osemročné gymnáziá, ktoré majú len túto formu štúdia, sú podľa mojich zistení dve. Jedno na Varšavskej ulici v Žiline, druhé Gymnázium Jozefa Lettricha v Martine. Toto sú gymnáziá, kde existuje len osemročná forma štúdia. Nezisťoval som, ako je to pri súkromných či cirkevných gymnáziách. Áno, osemročná forma štúdia existuje pri 141 gymnáziách, ale častokrát po jednej triede v ročníku s pár žiakmi, resp. v niektorých ročníkoch trieda vôbec nebola otvorená ... Zaujímalo by ma, ako sú v štatistike vedené školy, kde je napr. 4, 5 aj 8-ročná forma štúdia. Dúfam, že nie ako 3 gymnázia. Podobná analógia je predpokladám aj pri bilingválnych gymnáziách. Existuje napr. gymnázium v Sučanoch, ktoré je len bilingválne. Existuje však aj x gymnázií, ktoré sú klasické štvorročné, ale majú jednu triedu bilingválnu.
Ďalšia poznámka.
V programe sa píše, že žiaci osemročných gymnázií dlhodobo dosahujú pri maturitných skúškach rovnaké výsledky ako žiaci štvorročných gymnázií, v testovaní PISA 2015 dokonca o čosi horšie výsledky ako žiaci štvorročných gymnázií. K tomu asi toľko. Dve spomínané len osemročné gymnáziá od doby, keď sa porovnávajú výsledky škôl napr. Ineko, prípadne Núcem sú vždy medzi tými najlepšími. V testovaní PISA to neviem posúdiť, pretože sme do týchto testovaní neboli ešte zapojení. Je zaujímavé, že kolegovia, riaditelia gymnázií z celého Slovenska, s ktorými o problematike viacročných gymnázií často diskutujeme, tvrdia, že na ich školách sú výsledky študentov osemročného štúdia lepšie ako štvorročného. Či už v maturitnej skúške alebo v rôznych súťažiach. Skutočnosť, že dve osemročné gymnáziá, ktoré spomínam, majú výsledky výrazne lepšie ako celoslovenský priemer gymnázií, môžem v prípade vášho záujmu dokladovať aj konkrétnymi číselnými údajmi. Kde je teda pravda?
Súhlasím s 5-10 % kvótou pre osemročné gymnáziá.

Mar 24

Laura

  • 24. 03. 2017
  • Laura

Navrhovala by som, aby boli rozdielne hodnotené gymnáziá a stredné školy, pretože na študentov gymnázia sú kladené vyššie nároky ako aj predpoklad budúcnosti na vysokých školách.Taktiež som proti tomu aby boli odborné školy ukončené maturitnou skúškou.Navrhujem aj vylepšenie technickej stránky (technologizácie) gymnázií , kvôli tomu ze je 21.storočie a ešte nie všetky školy majú technické pomôcky v učebniach .

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

Je veľa problémov, ktoré je potrebné v školstve riešiť.
V posledných rokoch sa školy trápia s vysokou absenciou žiakov. Žiadne reformy nebudú úspešné, pokiaľ žiaci denného štúdia nebudú prítomní na vyučovaní. Častou príčinou neprítomnosti sú, najmä v Bratislave, brigády počas školského roka. Je preto nevyhnutné upraviť legislatívu.

Apr 26

Juraj

  • 26. 04. 2017
  • Juraj

a) Profilácia gymnázií nie je vhodná cesta, gymnáziá majú zostať všeobecné, resp. nemajú nahrádzať odborné vzdelávanie.

Apr 07

Ján

  • 07. 04. 2017
  • Ján

Nesúhlasím s tvrdením, že "absolvent gymnázia má u nás stále ešte vyššiu šancu zamestnať sa ako absolvent strednej odbornej školy". so všeobecným vzdelaním nemá žiadnu kvalifikáciu a na Slovensku je požiadavka na kvalifikovanú pracovnú silu, teda absolventov stredných odborných škôl. Podiel žiakov, ktorí získajú úplné stredné všeobecné vzdelanie treba jednoznačne znížiť a zároveň zvýšiť ich kvalitu - prijímať len žiakov po náročných prijímacích skúškach a nie trojkárov a štvorkárov.

May 09

Anna

  • 09. 05. 2017
  • Anna

Navrhujem, aby na gymnáziách bola povinná maturita z matematiky. Matematika podporuje logické a analytické myslenie. Ak bude povinná maturita z matematiky, zvýši sa aj počet uchádzačov o vysokoškolské štúdium technických odborov, ktorých absolventi sú dnes veľmi žiadaní. Ja osobne som študovala na konzervatóriu, kde som nemala vôbec možnosť študovať matematiku. Ak by som tú možnosť mala, bola by som šla študovať VŠ zameranú práve na matematiku, avšak išla som študovať humanitný odbor, lebo som nemala vlastne inú možnosť.

Apr 29

Ján

  • 29. 04. 2017
  • Ján

Určite radikálne obmedziť OG, najmä v BA. ZŠ tým trpia. OG musia robiť takisto Testovanie 9. A mali by sa učiť podľa úplne iného ŠVP, keďže ide o nadpriemerných žiakov. OG sú dobrou koncepciou, no stalo sa z nich naháňanie žiakov a "vykrádanie" ZŠ. Pritom výsledky študentov OG a ZŠ sú porovnateľné. Takisto sa musí systémovo zakázat ísť na bilingválne gymnáziá po 8. ročníku. To je už druhá vlna "vykrádania" ZŠ. Je to naozaj veľký problém, ktorý sa už dávno mal vyriešiť!

Mar 30

Ľudovít

  • 30. 03. 2017
  • Ľudovít

Žiaci zo základných škôl, ktorí majú predpoklady na štúdia, idú zvyčajne na gymnázia. Sú medzi nimi aj takí, ktorí sú humánne založení, ale majú veľký strach z matematiky. Preto boli asi u nás klasické gymnázia s humanitným zameraním a nenáročným poňatím vyučovania matematiky a reálne gymnázia s technickým zameraním, kde matematika bola ozaj náročná. Z tohto pohľadu bolo by vhodné zvážiť, či by aj na Slovensku neboli vhodné klasické aj reálne gymnázia, alebo iba triedy gymnázií s technickým či humanitným zameraním. Tým by sa dala možnosť žiakom, ktorí majú nadanie na rečí či iné humánne orientované premety, aby nemali v štúdiu tak náročnú matematiku.

Apr 27

Darina

  • 27. 04. 2017
  • Darina

Pojmy akademického a neakademického vzdelávania nepovažujeme za ideálne označovanie individualizovaných programov.
V princípe sa individualizované vzdelávacie programy realizujú práve prostredníctvom výberu seminárov. Študenti majú svoju prípravu na maturitnú skúšku a vysokoškolské štúdium individualizovanú podľa toho, aký voliteľný predmet si vyberie. Sú študenti, ktorí študujú matematiku a fyziku a tiež študenti, ktorí sa zameriavajú na ekonomiku a spoločenské vedy. Nevidíme celkom zmysel formálne rozdeľovať a triediť žiakov podľa akademickosti a neakademickosti, keďže tento výber a individualizácia sa prirodzene deje na základe možnosti dvojúrovňového modelu školského vzdelávacieho programu.
za kolektív GVPT

Apr 21

Jana

  • 21. 04. 2017
  • Jana

Na Slovensku chyba typ strednej skoly, kde by sa mohli vzdelavat este nerozhodnuti absolventi zakladnej skoly. Takato skola ponuka paletu vseobecnovzdelavacich ale aj odbornych kurzov, z ktorych si student vybera. To mu umozni profilovat sa aj neskor ako na konci zakladnej skoly. Problem nasho systemu kde je volbou bud gymnasium alebo odborna skola je, ze ak sa student v skorom veku okolo 15.roka profiluje, je takmer nemozne zmenit z akademickej orientacie na odbornu a naopak. Tymto nutime mladych ludi rozhodovat sa o svojej kariere vo veku, kedy na to este nie su zreli. Taketo skoly funguju v anglosaskom systeme (Kanada, USA).
Tento problem ciastocne riesi opatrenie 1-08.02, hoci nie vhodnym sposobom. Ak by boli odborne kurzy zabezpecovane gymnaziami, stale bude vacsi doraz kladeny na akademicke kurzy a prakticka priprava bude vzdy na chvoste priorit. Preto je opodstatnene, aby bol vytvoreny novy typ strednej skoly.

Apr 28

Milan

  • 28. 04. 2017
  • Milan

a) Profilácia gymnázií nie je vhodná cesta, gymnáziá majú zostať všeobecné, resp. nemajú nahrádzať odborné vzdelávanie.

May 09

Dušan

  • 09. 05. 2017
  • Dušan

Navrhujem nematurovať povinne z prírodovedného predmetu, nie každý ho potrebuje. Treba sa špecializovať a do hĺbky študovať to, čo bude pre žiaka v budúcnosti dôležité, čo bude náplňou jeho práce. Súčasná skladba maturitných predmetov na gymnáziu je úplne vyhovujúca. Keďže vysoké školy prijímajú žiakov všetkých škôl, nie je potrebné vytvárať 2 úrovne maturitných testov. Zbytočne to zvýši náklady a sťaží organizáciu MS. Opravu internej časti maturitnej skúšky nechať na školy. Na slohové práce nie je jednotný objektívny postup a učiteľ vie, k čomu žiakov viedol a ako splnili jeho očakávania. Netvoriť jednotné maturitné zadania pre ústnu maturitnú skúšku; je to interná skúška, nechať to v súčasnej podobe.

Apr 27

Miloslav

  • 27. 04. 2017
  • Miloslav

Sme za 5 % hranicu prijímania žiakov z populačného ročníka do gymnázií s osemročným štúdiom. Sme za odchod žiakov na bilingválne štúdium z 9. ročníka.

May 13

Danka

  • 13. 05. 2017
  • Danka

Znamená to, že v budúcnosti chceme aj v našom štáte vzdelávať ešte viac žiakov cez gymnáziá a menej cez SOŠ? To je v rozpore s celospoločenskou požiadavkovkou a predovšetkým s potrebami trhu práce teraz aj v budúcnosti. Bolo by potrebné skôr regulovať prijímanie priemerných až podpriemerných žiakov na gymnáziá a tým deformovať pracovný trh. Sprísnením kritérií pre prijatie žiaka na gymnázium by sa zvýšil záujem o SOŠ, predovšetkým, tie s technickým zameraním, ktoré dokážu kvalitne pripraviť žiakov pre prax.

Mar 22

Juraj

  • 22. 03. 2017
  • Juraj

I keď som absolvent Gymnázia VPT v Martine - vzhľadom na zmeny a myslím si aj potreby spoločnosti a rýchlych zmien technickej revolúcie ( 4 - tej ) navrhujem:
ZRUŠIŤ GYMNÁZIÁ a zrušiť 10 ( či 11 ) ročnú školskú dochádzku ( či povinné vzdelávanie ).

Som tiež absolventom Strojníckej fakulty s dlhoročnou praxou v strojárskom a automobilovom priemysle a navrhujem :

1. 50 až 60% absolventov ZŠ - dobrovolné SOŠ - Prvé dva ročníky všeobecnovdelávacie predmety ( maturita z matematiky povinná - už aj v medecíne je technika na
najvyššej úrovni ) potom povinná špecializácia kopírujúca potreby VŠ a praxe. ( Napr.: medicína , technická medicína ,právo ,strojárina,chémia ,gumárenský
priemysel, verejná správa , psychológia,... ) Kto po prvom či dvoch rokoch nezvládne všeob. vzdelanie - SOU alebo na linku - 1 týždeň zaškolenia ...

2. 20 až 30% - dobrovolné SOU. Silne previazané s praxou - duál či firemné školy.Nezvládne 1. či 2. ročník - na linku - 1 týždeň zaškolenia....

3. 20 až 30% - do výrobného procesu - čapovať pivo , robiť pomocníkov na stavbách a hlavne po zaškolení jednoduché montážne práce na linkovej výrobe.


Zdôvodnenie : 1.Absolventi gymnázií končia vlastne bez vzdelania na ÚP a aj keď ukončia VŠ a nenájdu uplatnenie v praxi ( 50% ich končí na ÚP) .
2. Rovnaké všeobecné vzdelanie ( redukcia na 60% - asi O.K. ) pre všetkých absolventov SOŠ (rovnaká maturita ).
3. 2- ročné SOU sú chápané len ako nutné zlo a myslím si , že toto je percento nevzdelateľných ale možno zručných ľudí.Aj tak už s rodičmi chodia po
stavbách,...

Samozrejme ,nie som odborník a ak si predsa len niekto vezme moje riešenie za svoje je to skutočne len "surový náčrt riešenia "........

Apr 28

Peter

  • 28. 04. 2017
  • Peter

Ako učiteľ strednej školy vyjadrujem názor mňa aj mojich kolegov:

Je postupné navyšovanie počtu gymnazistov na úkor stredných odborných škôl adekvátne aj inteligenčnému zloženiu absolventov základných škôl?
Znamená navýšený počet gymnazistov smerovanie k ešte väčšiemu počtu vysokoškolákov, ktorí budú študovať nepotrebné študijné odbory na VŠ, kde je prebytok absolventov? Ako zaručíme, že sa budú uberať tým smerom, po ktorom je dopyt na trhu? Kto bude regulovať potreby trhu?
Neublíži navýšenie počtu gymnazistov ešte viac kvalite stredných odborných škôl, kde sa dnes o maturitné štúdium pokúša veľká časť bývalých „učňovkárov“, ktorí nemajú predpoklady na to, aby zmaturovať dokázali a maturitu často získavajú len z ľútosti učiteľov a ako obete systému?

Apr 25

Jozef

  • 25. 04. 2017
  • Jozef

Navrhujeme Cieľ 1-08 Gymnáziá
Gymnáziá poskytujú stredné všeobecné vzdelanie ukončované maturitnou skúškou. Hlavným poslaním gymnázií je príprava žiakov na vysokoškolské štúdium, záujemcom o všeobecné vzdelávanie však poskytujú rôzne individualizované vzdelávacie programy – od náročných, akademicky orientovaných cez profilované programy zamerané na isté oblasti až po praktickejšie orientované všeobecno-vzdelávacie štúdium. Popri poskytovaní obsahovo vyváženého všeobecného vzdelania venujú dostatok pozornosti aj výchove a hodnotovej formácii žiakov.

Zásadne odmietame vytvárať vzdelávacie programy akademické a neakademické. Teda vytváranie tried s takýmito štúdiami. Taktiež nepovažujeme za vhodné používať pojmy akademický/neakademický na úrovni stredoškolského štúdia.

K textu:
Zatiaľ čo v oblasti odborného vzdelávania si absolventi ZŠ môžu vyberať z veľkého množstva študijných a učebných odborov, žiaci, ktorí sa nechcú pripravovať na konkrétnu profesiu, majú k dispozícii v podstate iba jediný typ štúdia – gymnázium. Pritom medzi žiakmi so záujmom o všeobecné vzdelávanie sú veľké individuálne rozdiely (v schopnostiach, záujmoch, preferenciách, predstavách o budúcej kariére).
Konštatujeme:
Tvrdenie, že gymnáziá ponúkajú iba jediný typ štúdia vôbec nereflektuje dvojúrovňovosť školských vzdelávacích programov zabezpečenú cez systém disponibilných hodín. Formálne je to jeden študijný odbor, no vďaka voliteľnosti vie poskytovať vzdelanie od matematického, cez humanitné až po vysoko praktické. Plné rozvinutie tohto potenciálu je obmedzené ( okrem financií) len systémom ukončovania štúdia.

May 04

Zdenko

  • 04. 05. 2017
  • Zdenko

Rozumieme dôvodom a vízii gymnázií, uvedenej v bode 1.08, nie sme však presvedčení, že popísané opatrenia sú dostatočne účinné aby eliminovali aktuálny problém. Pri 8-ročných gymnáziách považujeme systém pred rokom 1989 dokonca za cieľ.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Profilácia gymnázií nie je vhodná cesta, gymnáziá majú zostať všeobecné, resp. nemajú nahrádzať odborné vzdelávanie.

Apr 28

Miro

  • 28. 04. 2017
  • Miro

Myslíme si, že táto cesta je opodstatnená len v tom prípade, ak bude podložená analýzou a dátami ohľadov predpokladov, aké profesie budú absolventi po maturite zastávať a či sú tieto profesie v prognózach dostatočne žiadané. Súčasťou takéhoto kvalifikovaného odhadu by mal byť aj odhad, koľko % z populačného ročníka by sa mohlo takto zamestnať.

May 15

Milan

  • 15. 05. 2017
  • Milan

Chcem poukázať na nerovnosť maturity z matematiky a iných predmetov.
Aby žiak zmaturoval z matematiky, musí splniť (okrem ústnej formy) jednu podmienku – dosiahnutie minimálnej úspešnosti z externej časti.
Aby žiak zmaturoval z iného predmetu s externou časťou, musí splniť (okrem ústnej formy) jednu z dvoch podmienok.
Porovnávanie maturity z matematiky a maturity z predmetu bez externej časti, len s internou časťou je vôbec bezpredmetné.
Takouto nerovnosťou (inou mierou náročnosti) vzniká veľký rozdiel počtu neúspešných maturantov z matematiky a iných predmetov.

May 15

Milan

  • 15. 05. 2017
  • Milan

Gymnáziá
- navrhujeme prehodnotiť sieť gymnázií, vykonať kvalitatívny audit, ponechať tie, ktoré majú primeranú kvalitu, tie ktoré len prežívajú zrušiť. Potrebujeme zvýšiť počty žiakov v odborných školách!!
Obsah vzdelávania
- znížiť byrokraciu v ŠVP, ŠkVP, častokrát sú to neprehľadné, v celom svojom obsahu nepoužívané materiály,
- prehodnotiť množstvo učiva s cieľom zvýšiť efektívnosť vyučovacieho procesu,
- väčší priestor vytvoriť pre pedagogických zamestnancov pre výchovu žiakov..
Hodnotenie žiakov
- neumožniť postup do ďalšieho ročníka neprospievajúcim žiakom.
Meranie testovania žiakov
- rozhodne zaviesť kvalitatívny systém selekcie žiakov hlásiacich sa na SŠ (v minulosti navrhované priemery známok, centrálne prijímacie skúšky pre gymnáziá, kvalitatívne iné pre SOŠ).
Kultúra a klíma školy
- zvýšiť dôraz na rodičovskú starostlivosť o žiakov. Vytvoriť prísnejší legislatívny rámec pre zintenzívnenie starostlivosti rodičov o deti.
ČASŤ PROFESIA UČITEĽA
Finančné ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov
- súčasný stav v odmeňovaní pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov škôl je neudržateľný. Vyriešenie odmeňovania pedagogických zamestnancov je jednou zo základných podmienok efektívnych zmien v školstve. Kritická situácia je u majstrov OV – kvalitného odborníka v profesii pri tomto spôsobe a výške odmeňovania do SOŠ nikto nedostane. Vyriešenie odmeňovania pedagogických zamestnancov je jednou zo základných podmienok efektívnych zmien v školstve. Navrhujeme odmeňovanie pedagogických zamestnancov postaviť na úroveň vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Prehodnotiť vek odchodu na dôchodok pedagogických zamestnancov stredných škôl.
- zohľadniť do odborne odučených hodín v úväzku učiteľov odborných predmetov aj odbornú prax v ekonomickej sfére vykonanú mimo školy a vzdelávanie ukončené certifikátom
Kontinuálne vzdelávanie učiteľov
- každý pedagóg sa musí permanentne vzdelávať aj sám. V súčasnosti sa často stáva, že inštitucionalizované vzdelávanie sa uskutočňuje veľmi často a ak sa v ňom majú pedagogickí zamestnanci zúčastňovať v školách nemá kto učiť. Zákon č. 317/2009 Z. z. nariadil systém často neúčelných v praxi nevyužiteľných vzdelávaní (adaptačné, funkčné, funkčné inovačné, predatestačné, systém atestácií). Tento zákon mal pozdvihnúť status pedagóga – povinnosťami ho však len zaťažil.
Pracovné podmienky učiteľov
- dôležitým faktorom pri uskutočňovaní zásadných zmien v školstve je riaditeľ školy. Má väčšinou obmedzené práva, všetky povinnosti, problémy a úlohy, často vážne rozhodnutie bez právnej pomoci, odborného poradenstva sme nechali na neho. Nikto nerieši jeho finančné ohodnotenie, sociálne zabezpečenie. Často stojí pred dilemou prečo to vlastne robí.
- navrhujeme aktívne riešiť jeho finančné ohodnotenie, prehodnotenie odchodu na dôchodok podľa dĺžky výkonu funkcie. Riaditeľ školy má byť predagogickým zamestnancom.
ČASŤ ODBORNÉ VZDELÁVANIE A PRÍPRAVA
Kvalita SOŠ
- pri prijímaní na pracovnú pozíciu majster OV brať prioritne na zreteľ kvalitu odborných vedomostí a zručností. Pri hlavných majstroch OV zrušiť povinnosť I. atestácie. Do praktického vyučovania treba dostať a zaplatiť najkvalitnejších odborníkov z praxe!!
- zrušiť najnižší počet žiakov v triede, v triedach v požadovaných študijných a učebných odboroch, kde je nedostatok absolventov zvýšiť finančný normatív,
- neobmedzovať odborné školy pri integrácii študijných a učebných odborov do tried, ktoré nie sú príbuzné,
- sprísniť možnosti ospravedlnenia neprítomnosti žiaka na vyučovaní zo strany rodičov,