Skip to content

Kategória 1-06.01 Zadefinovať pojem „povinné vzdelávanie“, definovať jeho obsah a v relevantných dokumentoch vrátane právnych predpisov ním nahradiť pojem „povinná školská dochádzka“ Všetky podnety

May 15

Juraj

  • 15. 05. 2017
  • Juraj

Vzhľadom na zmysel zmeny povinnej školskej dochádzky na „povinné vzdelávanie“, ktorým je, ak to správne chápem, zdôraznenie významu vzdelávania ako takého, navrhujem zmenu pomenovania nasadiť vo fáze zavedenia národného programu „Učiace sa Slovensko“ v takom rozsahu, že pozitívnu zmenu budú prirodzene vnímať žiaci, rodičia, pedagógovia a široká verejnosť a budú sa môcť s novým pomenovaním stotožniť. Aj takýto drobný detail môže poslúžiť ako indikátor spokojnosti architektov reformy so zavedenými opatreniami. Bez reálne dosiahnutého progresu by bola zmena pávom vnímaná ako hranie sa zo slovami.
Na margo uvedeného: V súlade s cieľmi tohto dokumentu bude možný aj iný, ako pravidelné denné vzdelávanie v škole tzn. osobitný spôsob absolvovania povinného vzdelávania, a to NIE V PODOBE VÝNIMKY, ale ako jedna zo štandardných možností. – si myslím že hlavným cieľom reformy by malo byť skvalitnenie vzdelávania v školskom kolektíve ak tomu nebráni vážny dôvod, ale rozhodne nie bezdôvodne vyháňať deti zo školy. Zvýšme najprv kvalitu vzdelávania v škole a potom poďme aj do odvážnejších experimentov. Povedal by som: Ak sa chceme naučiť bicyklovať, naučme sa to najprv na bicykli a až potom bez neho.

Mar 31

Ľudovít

  • 31. 03. 2017
  • Ľudovít

Štátny vzdelávací program mal by pozostávať zo súhrnu základných poznatkov, ktoré žiak potrebuje k životu, k uplatňovaniu sa v spoločnosti a všeobecnému vzdelaniu. Do nového programu ich možno včleniť tak, aby sa urobila symbióza najdôležitejších tém súčasného štandardného učiva a učiva úplne nového, s ktorým sa škola ešte nikdy nestretla. Tieto poznatky mali by byť čo najviac minimalizované, aby bol dostatočný čas na diskusie či riešenie problémov v rámci preberaných tém. Základné učivo mali by vybrať predmetové komisie jednotlivých typov a druhov škôl, ktoré by mal určiť štát.
Po štátnom programe malo by sa prikročiť k výberu školského vzdelávacieho programu. V ňom ide o prehĺbenie či rozšírenie poznatkovej sféry žiaka. Mali by ich vybrať tiež predmetové komisie v spolupráci so školami. Sem prináležia aj poznatky z predmetov duálneho vyučovania.
Na základnej škole bolo by vhodné, aby sa vo väčšej miere využíval štátny vzdelávací program kvôli jeho veľkému rozsahu. V nižších ročníkoch strednej školy mal by byť tiež vo väčšej miere zastúpený štátny vzdelávací program, vo vyšších ročníkoch zasa školský vzdelávací program. Toto všetko je v kompetencii odborníkov, ktorí posúdia, v akom rozsahu budú tieto dva programy využívané vo vyučovacom procese.
Každá škola musí mať svoj vlastný vzdelávací program, teda svoj učebný plán. Ten by mala zostavovať k tomu určená odborná komisia. Jej by potom podliehali predmetové komisie. Možno očakávať, že do učebného plánu školy môžu byť zaradené úplne nové predmety alebo niektorý predmet bude požadovať vyššiu hodinovú dotáciu ako pred reformou. V takomto prípade bude treba vopred stanoviť kritéria, na základe ktorých sa uskutoční výber nových predmetov alebo sa zvýši počet vyučovacích hodín niektorého predmetu na úkor iných predmetov.
Na učebný plán školy je možné dívať sa z dvoch hľadísk: alebo sa vypracuje ako prvý dokument školy a z neho sa bude vychádzať, alebo sa bude tvoriť až po ukončení výberu štátneho a školského vzdelávacieho programu teda výberu základného a rozširujúceho učiva.
Veľkú pozornosť treba venovať obsahovým a výkonovým štandardom. Zostaviť ich možno tiež prinajmenšom dvoma spôsobmi. Buď sa ako prvé materiály vypracujú obsahové štandardy a na konci reformy výkonové štandardy. Druhá možnosť je, že obsahové ako aj výkonové štandardy sa vypracujú až po ukončení prác na všetkých relevantných materiáloch týkajúcich sa oboch programov vzdelávania.

Apr 07

Martin

  • 07. 04. 2017
  • Martin

Odmietame pojem povinné vzdelávanie. Zaužívaný je povinná školská dochádzka (už dnes má v školskom zákone iné možnosti plnenia).
Sme za striktné zadefinovanie podmienok (napr. trvať na pedagogickom vzdelaní rodiča, ktorý chce domácky vzdelávať),
- osoba, ktorá vykonáva domáce vzdelávanie bude musieť spĺňať požiadavky na pedagogického zamestnanca pre druhý stupeň základných škôl a bude musieť preukázať svoju spôsobilosť škole,
- žiak, ktorý je v domácom vzdelávaní bude okrem preskúšania povinný štvrťročne predložiť portfólio, obsahujúce projekty alebo práce, ktoré v danom čase z prebraného učiva urobí,
- v prípade domáceho vzdelávania, ak žiak neprejde cez komisionálne skúšky, mal by sa vrátiť naspäť do školy.

Apr 23

Juraj

  • 23. 04. 2017
  • Juraj

Plne suhlasim a podporujem. Škola je dnes už len jedným z mnohých vzdelávacích kanálov a to zďaleka nie tým najpríjemnejším a najefektívnejším. Od masového exodu žiakov ju zachraňuje iba uzákonená povinná školská dochádzka a štátny monopol v oblasti udeľovania certifikátov (vysvedčenia, diplomy) a kvalifikačných predpokladov (VŠ iba s maturitou). Preto podporujem "zrušenie" povinnej školskej dochádzky a zavedenie povinného vzdelávania. Som za možnosť voľby formy základného vzdelávania. Najčastejšie to bude dochádzka do základnej školy, ale zároveň musí existovať reálna možnosť domáceho vzdelávania, či už čiastočná alebo úplná.

Apr 25

Katarína

  • 25. 04. 2017
  • Katarína

Námietky: on-line systém vzdelávania a jeho aplikácia vo VVP na stredných školách nie možná a už vôbec nie v umeleckých odboroch skupiny 82
Odôvodnenie: žiaka nie je možné vzdelávať a žiak nezíska potrebné manuálne zručnosti v tomto systéme vzdelávania, v umeleckých odboroch skupiny 82 nie je možná ani podľa platnej legislatívy externá forma štúdia a ani nie je možné uplatniť individuálnu formu vzdelávania v praktických umeleckých predmetoch,

Apr 25

Katarína

  • 25. 04. 2017
  • Katarína

Námietky: on-line systém vzdelávania a jeho aplikácia vo VVP na stredných školách nie možná a už vôbec nie v umeleckých odboroch skupiny 82
Odôvodnenie: žiaka nie je možné vzdelávať a žiak nezíska potrebné manuálne zručnosti v tomto systéme vzdelávania, v umeleckých odboroch skupiny 82 nie je možná ani podľa platnej legislatívy externá forma štúdia a ani nie je možné uplatniť individuálnu formu vzdelávania v praktických umeleckých predmetoch,

Apr 25

  • 25. 04. 2017

S tvrdením, že: „stupeň vzdelania je možné získať iba na základe úspešného absolvovania vzdelávacieho programu a nie „chodením do školy“ je „ chytaním za slovíčka“, s ktorým sa nedá celkom súhlasiť.
Už J.A. Komenský v diele „Informatórium školy materskej“ píše o tom, že mládež nie je schopná sa sama formovať, vzdelávať, že rodičia tiež na to sami nestačia pre svoje povinnosti, a tak vznikli ustanovizne – školy, kde sa hravou, zábavnou formou deti vzdelávali a vychovávali.
„Chodením do školy“ sa deti socializovali, učili zodpovednosti plnením povinností, dochvíľnosti, disciplíne, afektívnym schopnostiam atď.
Vynakladáme čoraz viac úsilia a financií na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, na marginalizované rómske komunity, na to, aby sme práve u nich vybudovali zodpovedný prístup, okrem iného, tiež k povinnosti „chodiť do školy“.
Neznižujme teda pojem CHODENIA DO ŚKOLY, na ktorý sme doteraz kládli veľký dôraz.

Apr 25

Jozef

  • 25. 04. 2017
  • Jozef

ARŠG SR k tomuto bodu neprijala spoločné stanovisko, lebo názory sa veľmi rôznili hlavne z dôvodu nejasnosti charakteru a zmyslu zmeny.
Osobne si myslím, že je rozumné ak sa od žiaka požaduje aby sa vzdelával, namiesto toho, aby sa od neho chcelo chodiť do do školy.

Celá téma je veľmi komplexná a v podstate je základom kvality vzdelávania. Dokument ako keby vychádzal z predpokladu, že žiaci sa učiť chcú. Dnes to tak nie je, ( minimálne po 6 triede ZŠ) a preto mnohé očakávania programu sú v rovine túžob.

K tomuto podcieľu by bolo treba niekoľko ďalších podporných podcieľov súvisiacich s motiváciou žiakov a upresnení vnímania "povinnosti vzdelávať sa".
Motivácia - podpora, motivácia - represie, motivácia - pravdivá klasifikácia/hodnotenie, ......

Apr 27

Marcela

  • 27. 04. 2017
  • Marcela

Myslím si, že je úplne jedno, či v budúcnosti budeme používať pojem povinné vzdelávanie alebo povinná školská dochádzka. Je to len hra so slovíčkami. Problém je inde. Ak deti nebudú chodiť do školy, nezískajú potrebné vedomosti, zručnosti a návyky. Prinútiť niekoho, aby do školy chodil, ak vzdelanie nepovažuje za potrebné a dôležité (rodičia detí z marginalizovaných skupín), nezmenia pojmy Učiaceho sa Slovenska. Treba prijať adekvátne opatrenia zo strany štátu, nenechávať všetko na školy a pedagógov. Viem o čom píšem, pretože roky som vyhodnocovala a sledovala dochádzku žiakov školy, v ktorej pracujem.

May 11

Pavel

  • 11. 05. 2017
  • Pavel

Nesúhlasíme. Mnoho rodičov neskontroluje dieťaťu ani žiacku knižku, nehovoriac o kontrole domácich úloh a spoločnej príprave do školy. Ďalší problém je negatívny dopad na deti, ktoré by boli mimo sociálnych väzieb so svojimi rovesníkmi, vďaka čomu budú mať problém so socializáciou. Zbytočne ideme vnášať ďalší chaos do systému, ktorý je už teraz dosť rozbitý. Ide o nesystémové opatrenie.
Aké vzdelanie bude musieť mať „domáci vzdelávateľ“? Veď učiteľ v škole musí mať vysokoškolské vzdelanie a dokonca nemôže učiť iné aprobácie okrem svojich v plnom úväzku. Škola nemôže byť garantom domáceho vzdelávania, keď sa na ňom nepodieľa. Nehovoriac o ďalšej činnosti navyše, ktorá jej pribudne a najmä, pokiaľ by sa takáto forma viac a viac využívala. V súčasnosti je takýto spôsob domáceho vzdelávania len výnimočný (zdravotne znevýhodnenia a pod.) a zväčša nie v 100 % rozsahu a takto by to malo aj ostať.
Pre žiakov zo SZP je jednou z možností riešenia problému stanovenie povinnosti ukončiť si vzdelanie minimálne v dvojročnom učebnom odbore zameranom na posilňovanie a upevňovanie pracovných návykov.

May 15

Patrik

  • 15. 05. 2017
  • Patrik

Zmenu konceptu povinnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie vnímame ako veľmi dobrý krok. Obzvlášť vítame snahu rozšíriť možnosti osobitného spôsobu absolvovania povinného vzdelávania, teda najmä domáceho vzdelávania.
Časť rodičov si skutočne želá využiť svoje právo na výchovu svojich detí formou domáceho vzdelávania. Žiaľ, podmienky pre domáce vzdelávanie sú na Slovensku v súčasnosti neprimerane prísne –týka sa len prvého stupňa ZŠ, vzdelávať môže iba učiteľ prvého stupňa ZŠ (prípadne musí mať formálneho garanta s takýmto vzdelaním), škola v ktorej je žiak zapísaný poberá iba 10% normatívu na normálneho žiaka, rodičia nedostávajú žiadnu formu odmeny za zabezpečenie takéhoto vzdelávania.
Navrhujeme preto zjednodušiť podmienky pre domáce vzdelávanie, aby bolo dostupné pre rodičov s akýmkoľvek vysokoškolským vzdelaním a zaviesť tiež primeranú odmenu pre rodičov, ktorí sami vzdelávajú svoje deti, pri súčasnom zachovaní pravidla pravidelného preskúšania detí. Podporujeme tiež možnosť otvorenia tejto formy vzdelávania aj na druhý stupeň vzdelávania po vzore Českej republiky (navrhované opatrenie 1-06.04 ).