Skip to content

Kategória 8-04.02 Pripraviť a prijať veľkú novelu vysokoškolského zákona, resp. nový zákon Všetky podnety

Apr 27

Juraj

  • 27. 04. 2017
  • Juraj

1. Z väčšieho množstva adeptov môže vzísť kvalitnejší kandidát? (teda možnosť externých uchádzačov). Viac hláv, viac rozumu. Nebolo by vhodnejšie, aby bol vrcholový manažér fakulty a univerzity volený celou akademickou obcou a nie len 15 ľuďmi? 15 ľudí je ľahšie ovplyvniteľných ako celá Akademická obec. V zahraničí je to tak.
Zákonom nariadiť, že do výberového konania na post dekana a rektora, prodekanov a prorektorov sa môžu hlásiť aj externí vedecko-pedagogickí pracovníci.

2. V zákone špecifikovať systém výberu zamestnancov a požiadavky na VŠ, aby mali na svojich webových stránkach uvedené kritériá výberu zamestnancov.
Kvalita začína náborom zamestnanca. Koľko VŠ má v SR jasne definované a merateľné kritériá na výber zamestnancov? Výberové konania sú pro forma. Vysokým školám je potrebné jasne definovať požiadavku merateľnosti a transparentonsti výberových konaní.
Napríklad:
1.pedagogická prax 50% (napr. hodnotí sa aj počet rokov 10%; výučba predmetov, na ktoré je uchádzač prijímaný 10%; prax vo výučbe požadovaných predmetov v cudzom jazyku 10%; schopnosť prednášať v cudzom jazyku 10%; pedagogická prax v zahraničí 10% (hodnotí sa počet odučených hodín v zahraničí, kvalita školy v zahraničí a fakt, či uchádzač učil rovnaké predmety aj v zahraničí)
3. publikačná činnosť 30% (systém hodnotenia rovnaký ako v súčasnosti pri požiadavkách na doc. a prof., t.j. počet a kvalita impaktov, karentov,monografií, konferencií WOS a Scopus)
4. prax vo firme 20% (samozrejme prax súvisiaca s predmetom výučby; musel by tu byť definovaný minimálny počet odpracovaných rokov, napr. 3)

Ale kľudne to môže byť aj napríklad:
1.členstvo v strane 50%
3. atraktívny vzhľad 30%
4. prax vo firme 20%
Tieto kritériá by mali byť povinne zverejnené aj na webovej stránke VŠ, aby si budúci študenti vedeli dotvoriť obraz o danej VŠ.

3. K zlepšeniu systému pomôže ponechať súčasný stav s výnimkou zrušenia habilitácií a inaugurácií. Teda ak budúci doc. a prof. splnia požadované kritériá platné na danej VŠ (tieto by mali vychádzať z minimálnych kritérií Ministerstva školstva), tak by im VŠ automaticky udelí titul doc. alebo prof.
Do kritérií však navrhujem doplniť istý počet hodín odprednášaných v zahraničí (keďže máme Erasmus a iné bilaterálne dohody VŠ, tak to kritérium by nemalo predstavovať problém). Ako bolo poznamenané, sú to skôr pedagogické tituly. Rovnako by som z kritérií na doc. a prof. odstránil požiadavku grantov, pretože ich získanie má málo spoločné s vedeckou schopnosťou uchádzača o grant. Výsledky v podobe publikácií sú dôležitejšie ako schopnosť získať pre VŠ peniaze na základe známostí.

May 14

Jitka

  • 14. 05. 2017
  • Jitka

V súčasnosti sa vysokoškolský systém na Slovensku jednoznačne uberá smerom ku kvantifikácii, výsledkom čoho je, že kľúčová je kvantita, nie kvalita. Jednou z najdôležitejších zmien by mala byť zmena financovania vysokých škôl podľa počtu prijatých študentov. Tým, že v súčasnosti sú školy financované podľa počtu prijatých študentov, výrazne sa zmierňujú kvalitatívne kritériá. Na vysokých školách a univerzitách sa rušia prijímacie pohovory, ktoré by uchádzačov odrádzali od štúdia, výsledkom čoho je veľké množstvo študentov v určitých odboroch s minimálnymi predpokladmi na vysokoškolské štúdium. Na vysoké školy a univerzity sa vďaka tomu dostávajú študenti, ktorí nespĺňajú ani základné predpoklady na štúdium.

Druhým veľkým nedostatkom je číselné vykazovanie publikačnej činnosti pedagógov, resp. vyčísľovanie duševnej práce v €, čo považujem za absurdné. Ak k tomu pridáme skutočnosť, že toľko presadzované projekty KEGA a VEGA sú posudzované netransparentne a publikovanie v karentovaných časopisoch sa stáva doslova biznisom, je prirodzené, že pedagógovia sú demotivovaní, nedocenení a odchádzajú zo školstva. Zabúda sa na primárnu úlohu vysokých škôl a univerzít vzdelávať a vychovávať, čo, samozrejme, neznamená, že by nemali byť aj miestom aktívnej vedecko-výskumnej práce.

Za veľmi prijateľný považujem model uplatňovaný na popredných svetových univerzitách, kde pôsobia pedagógovia, ktorí sa primárne venujú vyučovaciemu procesu, a vedecko-výskumní pracovníci, ktorí sa primárne venujú vedecko-výskumnej práci. Obe skupiny sa navzájom dopĺňajú a smerujú k rovnakému cieľu - k budovaniu univerzity s kvalitným systémom vzdelávania aj s aktívnou vedecko-výskumnou prácou. Pedagógovia sa zároveň môžu špecializovať na určitú oblasť, problematiku, nie sú nútení učiť 10 rôznych predmetov, ako je to bežné na slovenských vysokých školách a univerzitách.