Skip to content

Kategória 6-05.01 Zvýšiť transparentnosť rozhodovania o projektoch APVV a zaviesť kontrolu ex post aj ex ante na náhodne vybrané projekty Všetky podnety

Mar 31

Jozef

  • 31. 03. 2017
  • Jozef

Opatrenie 6-05.01 má za snahu zvýšiť transparentnosť prideľovania grantových prostriedkov. Pripúšťa aj možnosť kontroly ex ante. Táto kontrola by sa však nemala týkať iba žiadateľa, ale aj posudzovateľov projektov.
V danej chvíli dochádza k podozrivému nadhodnoteniu alebo podhodnoteniu niektorých žiadostí. Často sa stáva, že takmer všetky žiadosti získajú viac ako 90% maxima. Tento stav protirečí realite, v ktorej by rozdelenie výsledkov hodnotení malo byť blízke Gaussovej krivke. Toto platí pre všetky grantové schémy. Neexistuje mechanizmus, ktorý by žiadateľom umožňoval preveriť oprávnenosť hodnotení, napríklad zverejnením všetkých posudkov na všetky projekty. Samozrejme anonymne a ešte pred rozhodnutím o pridelení grantu, aby sa uchádzači mohli odvolať a aby sa prideľovalo až vo chvíli, keď uchádzači vedia, aké sú ich šance. Pri náznakoch zaujatosti by žiadateľ mohol dať podnet na podrobnejšie prešetrenie hodnotenia. Išlo by v podstate o analógiu registra zmlúv, vďaka ktorému sa zvýšila transparentnosť pri využívaní verejných prostriedkov. Hlavným zámerom Cieľa 6-05 by malo byť efektívne využívanie prostriedkov daňových poplatníkov, nie zamestnanosť výskumných pracovníkov.

Apr 02

Kvetoslav

  • 02. 04. 2017
  • Kvetoslav

APVV funfuje ešte ako tak dobre a aj transparentne. Ked nám zamietli grant, tak z APVV došiel veľmi podrobný a logický posudok skoro na 5 strán a vieme všetci, že prečo bol zamietnutý. APVV funguje dobre. Daleko horšie je to s VEGA a KEGA komisiami - tam podla nášho názoru je to veľmi divné a až do oka bijúce. Protekcia a všľeličo sa hovorí o zamestnancoch ministertsva, ktorí majú na startosti VEGU a KEGU. Treba ich vymeniť a spraviť transparentnosť! VEGA a KEGA - prideľujú sa dotácie svojim. Ak tam nemáte nikoho, nič nedostanete. Pozrite si, že granty VEGA a KEGA získavajú pravidelne vedúci (napr. tohoto roku Gahér - ten, čo je na čele VEGA - ozaj nestranný grant) a im spriaznené duše z pracovísk hodnotiacich komisií. Ostatní veľmi málo a hned sa zamietajú aj kvalitné porjekty už niekoľko rokov! A bez riadneho a podrobného vysvetlenia. Treba od piky spraviť nové spôsoby pridelovania VEGA a KEGA grantov a dlhočoných zamestanncov týchto komisií a hlavne VELMI NEOCHOTNYCH a komunikačne PROTIVNÝCH zamestnancov Ministerstva školstva SR na odbore vedy a techniky, čo majú na starosti VEGA a KEGA agendu nahradiť schopnými mladými ľuďmi.
Dnes platí: ak nemáte protekciu u zamestnancov VEGA a KEGA či v komisiách, tak grant jednoducho nedostanete! Môže byť akokoľvek kvalitný.

Apr 25

Anna

  • 25. 04. 2017
  • Anna

Pristúpiť k objektívnemu hodnoteniu kvality podávaných projektov, odstrániť slovenské „grantové divadlo“, zvýšiť financovanie projektov získavaných súťažným spôsobom a vyhodnocovať reálne dosiahnuté výsledky.

Apr 26

Vasil

  • 26. 04. 2017
  • Vasil

Zároveň je nevyhnutné dbať na to, aby systém kontrol nepredstavoval pre riešiteľské tímy dodatočnú byrokratickú záťaž - tá býva častou príčinou problémov a bariér pri realizácii projektov. Aj tu je žiaduce sledovať trendy vo vyspelých krajinách a primerane aplikovať modely, ktoré sa pri výkazníctve a kontrole projektových zdrojov používajú v zahraničí.

Apr 22

Ján

  • 22. 04. 2017
  • Ján

V oblasti prideľovania grantov sme veľmi skeptickí, či je vôbec možné objektívne grantové zdroje prideľovať. Zatiaľ ani jeden z doteraz aplikovaných spôsobov prideľovania finančných zdrojov nefungoval správne a objektívne.
Zvýšenie transparentnosti pri projektoch APVV je tiež deklarované už roky. Urobili sa aj čiastočné kroky, ale v mnohých prípadoch objektívne hodnotenie účelovo zneobjektivizovali Rady (bez udaných dôvodov a samozrejme s ignorovaním odvolaní sa). Akým spôsobom sa to má zmeniť? Akými opatreniami?

Apr 27

Juraj

  • 27. 04. 2017
  • Juraj

"finančná podpora bude smerovať do výskumných tímov s najlepšími predpokladmi pre úspešné riešenie projektov."
- Ale čo keď sa porota mýli? Nie je jednoduchšie prefinancovat výskum spätne alebo výskum úverovať? A stanovili by sa všeobecné kritériá na posudzovanie úspešnosti?
Teda ak by to bol grant, tak napr. pre grant 4000 - 6000 eur by bola potreba výstupu 1 karentu, pri grante 50000eur by bola požiadavka 10 karentov... Ak sa však niekomu zdá, že veda nie je len o publikáciách, tak kľudne môže byť požiadavka 1 karentu aj pri grante 50 000 eur.
Alebo naopak, po odpublikovaní by autorskému kolektívu prišli z Ministerstva školstva financie.
Napr. Predložím 5 karentov, tak dostanem 50 000 eur.

Ak sa však budeme strániť merateľnosti výstupov, tak dajme každoročne istú sumu každému pedagógovi, nech je využije na vlastný výskum, ktorý môže realizovať aj v spolupráci so zahraničím.

Inými spôsobmi financovania výskumu reforma nič nevyrieši a naďalej budú uprednostňovaní "kamoši". Ako si len niekto môže myslieť, že profesor, ktorý v minulosti získal titul za požiadaviek, pri ktorých by v súčasnosti nebol ani docent je lepší vedátor ako odborný asistent? Nie je to istá diskriminácia?

Tým, že nebudeme financovať tímy s "najlepšími predpokladmi na úspech" je možné motivovať všetkých. Prečo majú byť súkromné VŠ diskriminované? Vari SR nepotrebuje aj výskum týchto vedeckých pracovníkov?

Pretože pokiaľ nik nebude požadovať výstupy, tak by som aj ja chcel doživotný grant a nemusel by som nikomu dokazovať ako efektívne som financie využil, teda žiadne publikácie, konferencie na Floride, atd. Aj v praxi si firmy stanovúju ciele, ktoré sú SMART, teda merateľné. A omyl poroty vylúčime jedine tak, že výskum Ministerstvo prefinancuje na základe publikácií. Škola môže dať tímu vedcov úver na výskum, ale bude žiadať výsledky. Nemyslime si, že aj v Západoeurópskych či Zámorských vedeckých časopisoch je publikovaný výskum, ktorý nič nové neprináša alebo je odpublikovaný po známosti.

Uvediem príklad.
Ak odpublikujete článok v Ekonomickom časopise v SR, tak Vám príde na účet (teda Fakulte) 2 000 eur.
Ak odpublikujete článok v Journal of marketing, tak Vám príde na účet (teda Fakulte) 30 000 eur. Je to veľa? Nie.

Ak napr. sľúbime hokejsitom na zlatú Olympijskú medailu 1mil. eur, tak vyhrajú Olympiádu? A budú ju vyhrávať každý rok?

Táto poznámka súvisí aj s bodom 6.05.02, kde sa uvádza "Po zvýšení transparentnosti procesov" .... t.j. táato veta pripúšťa dotetrajšiu veľkú netransparentnosť. Tiež nie je napisané, ako si autori predstavujú zvýšenie transparentnosti... .

Apr 27

Juraj

  • 27. 04. 2017
  • Juraj

"finančná podpora bude smerovať do výskumných tímov s najlepšími predpokladmi pre úspešné riešenie projektov."
- Ale čo keď sa porota mýli? Nie je jednoduchšie prefinancovat výskum spätne alebo výskum úverovať? A stanovili by sa všeobecné kritériá na posudzovanie úspešnosti?
Teda ak by to bol grant, tak napr. pre grant 4000 - 6000 eur by bola potreba výstupu 1 karentu, pri grante 50000eur by bola požiadavka 10 karentov... Ak sa však niekomu zdá, že veda nie je len o publikáciách, tak kľudne môže byť požiadavka 1 karentu aj pri grante 50 000 eur.
Alebo naopak, po odpublikovaní by autorskému kolektívu prišli z Ministerstva školstva financie.
Napr. Predložím 5 karentov, tak dostanem 50 000 eur.

Ak sa však budeme strániť merateľnosti výstupov, tak dajme každoročne istú sumu každému pedagógovi, nech je využije na vlastný výskum, ktorý môže realizovať aj v spolupráci so zahraničím.

Inými spôsobmi financovania výskumu reforma nič nevyrieši a naďalej budú uprednostňovaní "kamoši". Ako si len niekto môže myslieť, že profesor, ktorý v minulosti získal titul za požiadaviek, pri ktorých by v súčasnosti nebol ani docent je lepší vedátor ako odborný asistent? Nie je to istá diskriminácia?

Tým, že nebudeme financovať tímy s "najlepšími predpokladmi na úspech" je možné motivovať všetkých. Prečo majú byť súkromné VŠ diskriminované? Vari SR nepotrebuje aj výskum týchto vedeckých pracovníkov?

Pretože pokiaľ nik nebude požadovať výstupy, tak by som aj ja chcel doživotný grant a nemusel by som nikomu dokazovať ako efektívne som financie využil, teda žiadne publikácie, konferencie na Floride, atd. Aj v praxi si firmy stanovujú ciele, ktoré sú SMART, teda merateľné. A omyl poroty vylúčime jedine tak, že výskum Ministerstvo prefinancuje na základe publikácií. Škola môže dať tímu vedcov úver na výskum, ale bude žiadať výsledky. Nemyslime si, že aj v Západoeurópskych či Zámorských vedeckých časopisoch je publikovaný výskum, ktorý nič nové neprináša alebo je odpublikovaný po známosti.

Uvediem príklad.
Ak odpublikujete článok v Ekonomickom časopise v SR, tak Vám príde na účet (teda Fakulte) 2 000 eur.
Ak odpublikujete článok v Journal of marketing, tak Vám príde na účet (teda Fakulte) 30 000 eur. Je to veľa? Nie.

Ak napr. sľúbime hokejsitom na zlatú Olympijskú medailu 1mil. eur, tak vyhrajú Olympiádu? A budú ju vyhrávať každý rok?

Táto poznámka súvisí aj s bodom 6.05.02, kde sa uvádza "Po zvýšení transparentnosti procesov" .... t.j. táato veta pripúšťa dotetrajšiu veľkú netransparentnosť. Tiež nie je napisané, ako si autori predstavujú zvýšenie transparentnosti... .

May 12

Pavel

  • 12. 05. 2017
  • Pavel

Pristúpiť k objektívnemu hodnoteniu kvality podávaných projektov, odstrániť slovenské „grantové divadlo“, zvýšiť financovanie projektov získavaných súťažným spôsobom a vyhodnocovať reálne dosiahnuté výsledky.