Skip to content

Kategória 5-11.00 Profilácia vysokých škôl Všetky podnety

Apr 25

Juraj

  • 25. 04. 2017
  • Juraj

Profilácia vysokej školy musí odrážať okrem spoločenského poslania a rozmanitosti vzdelávacích potrieb obyvateľstva zohľadniť tiež potreby trhu práce a hospodárskeho smerovania Slovenskej republiky.

Apr 24

Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

  • 24. 04. 2017
  • Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

Žiadame zachovať súčasnú kategorizáciu vysokých škôl (univerzitné vysoké školy, odborné vysoké školy, vysoké školy bez zaradenia) a obnoviť kategóriu výskumných univerzít, ktorú zrušila novela vysokoškolského zákona v roku 2007.

Apr 28

Miro

  • 28. 04. 2017
  • Miro

Je zrejmé, že vysoké školy vnímajú fakt, že nie sú svojou akademickou úrovňou, úrovňou výskumu či odborného zamerania a cieľmi rovnaké. No mnohé VŠ fungujú v podstate na bazálnej úrovni odovzdávania vedomostí bez ambície primerane reagovať na úrovni výskumu či odbornej prípravy a riešenia konkrétnych úloh na to, čo študentov v praktickom pôsobení čaká ako profesionálna výzva na úrovni výskumu či odbornej úrovne.
Toto je neférové voči študentom, ktorých diplomy majú po absolvovaní štúdia len lokálnu akceptáciu (ak vôbec nejakú). Slovensko by sa malo odhodlať na také hodnotenie vysokých škôl, ktoré by eliminovalo existenciu vyslovene slabých vysokých škôl. Napríklad formou zlučovaní VŠ podobného charakteru v rovnakom meste, alebo formou úpravy štátnej dotácie z dôvodu nízkej kvality.
Z vyššie uvedeného vyplývajú aj negatívne následky vo väzbe na financovanie vysokého školstva (štátna dotácia), nakoľko by bolo všetko nivelizované a vplyv kvality na financovanie vysokej školy by sa výrazne oslabil.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Klubu 500 zásadne nesúhlasí so zavádzaním akejsi podoby neregulovanej sebaprofilácie vysokej školy. Z pohľadu Klubu 500 musí profilácia vysokých škôl (financovaných z verejných zdrojov) zohľadňovať potreby trhu práce a možnosti ekonomiky. Dlhodobé zámery musia zohľadňovať dosiahnutie stanovenej uplatniteľnosti absolventov vo vyštudovanom odbore.

Apr 01

Martin

  • 01. 04. 2017
  • Martin

Kombinácia presadzovanej (napriek kritike, ktorá odznela na tento návrh od viacerých inštitúcií koncom roka 2016) profilácie a rezignovania na kategorizáciu nie je v záujme kvalitných VŠ a celkovo kvality vysokoškolského vzdelávania. Profilácia sa pre niektoré (prevažne súkromné, lebo pre verejné VŠ to vzhľadom na model financovania zo strany ministerstva nedáva nijaký zmysel) vysoké školy môže stať cestou hľadania najmenšieho odporu a nastavenia vlastného profilu tak, že úplne rezignujú na vlastnú tvorivú (= vedeckú) činnosť, keďže sa definujú ako teaching universities. To by možno mohlo byť prijateľné na bc. stupni, ale rezignovanie na vedu v prípade poskytovania mgr. stupňa (už ani nehovoriac o doktorandskom stupni) je neprijateľné.
Pri komplexnej akreditácii bol - pokiaľ ide o doktorandské štúdium - dôležitým kritériom nielen počet učiteľov, ale aj (a možno dokonca najmä, na hľadanie presného koeficientu nemám silu) publikačné výstupy doktorandov, ktoré o kvalite PhD. stupňa vzdelávania iste mnohé hovoria, autori teda nepoužívajú celkom korektný argument.
Pri financovaní sa kategorizácia síce neprejaví (čo je chyba), ale na druhej strane výsledky komplexnej akreditácie v jednotlivých oblastiach výskumu sa pri rozdeľovaní štátnej dotácie (konkrétne dotácia za vedeckú činnosť) prejavuje veľmi výrazne, je to raz také dôležité ako konkrétny vedecký výkon danej VŠ za uplynulé dva roky. Inak povedané - rozdielne hodnotenie v komplexnej akreditácii má celkom konkrétny finančný dopad pre (verejné) vysoké školy.

Apr 26

Vasil

  • 26. 04. 2017
  • Vasil

Určite som za to, aby takáto možnosť bola zachovaná, pretože by to bolo nespravodlivé napríklad vo vzťahu k našej fakulte, ak by sme mali byť hodnotení iba ako súčasť univerzity, hoci sme na základe výsledkov komplexnej akreditácie boli najlepšou humanitnou fakultou na Slovensku a popredné umiestnenie sme mali aj v oblasti historických vied, rovnako aj v rámci spoločenských a behaviorálnych vied.
Dôležité budú aj kritériá, na základe ktorých sa bude posudzovať profilácia a zaradenie jednotlivých vysokých škôl vrátane potreby diferencovať kritériá pre jednotlivé oblasti poznania, resp. vied, aby sa rozlišovalo medzi nárokmi na výskumnú profiláciu vo vzťahu k filozofickým fakultám, prírodovedným fakultám, lekárskym atď.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Profilácia vysokej školy musí odrážať okrem spoločenského poslania a rozmanitosti vzdelávacích potrieb obyvateľstva zohľadniť tiež potreby trhu práce a hospodárskeho smerovania Slovenskej republiky.
b) Zabezpečiť jasné identifikovanie a cielené rozvíjanie niekoľkých špičkových univerzít na Slovensku. Určiť si prioritné študijné odbory s dôrazom na prírodovedné a technické odbory. Podporiť výučbu jazykov na všetkých úrovniach.

May 01

Maria

  • 01. 05. 2017
  • Maria

Profilácia vysokých škôl spolu so silným reflektovaním konkurencieschopnosti Slovenska je najzásadnejšia vec v celej stratégii vysokého školstva.

Profilácia vysokých škôl vedúca k diverzite sa nedá spraviť v súčasných podmienkach na Slovensku zdola. Štát musí povedať koľko výskumných univerzít vie financovať a toľko by ich mal aj zriadiť. Spôsobom, keď sa každý bije o kúsky zo všetkých koláčov a pri súčasnom rozpočte vysokého školstva je výsledok taký, že je podstatne menej špičkových tímov, ako by mohlo byť. Najmä Slovensko zaostáva vo všetkých parametroch za ostatnými krajinami. Mladí ľudia nám odchádzajú, lebo tu celkovo vidia len priemer a podpriemer (aj keď je tu aj špička, ale len na najnižšej úrovni a to sa nepresadí len tak). Mladí ľudia potrebujú vedieť - tu je moje MIT, Oxford či Harvard, sem idem (namiesto toho, aby išli do Brna).

Ak chce Slovensko mať udržateľne aspoň jednu školu vysoko v rebríčkoch, musí podľa toho konať. To sa nedá dosiahnuť s desatinovým rozpočtom iných univerzít.

Spôsobov ako to dosiahnuť je niekoľko, ale zdola to určite nejde (iba za predpokladu, že by bolo jasné financovanie a to by bolo na takej úrovni, že by sa to školám neoplatilo robiť výskum, potom by sa možno dali len na zabezpečovanie vzdelávania).

Keď má banka problémy, nalejú sa do nej peniaze, reštrukturalizuje sa. Toto treba spraviť s jednou dvoma dobrými univerzitami. Ak toto je nepriechodné, tak s tými, ktoré už boli takto označené, teda s tými, kde sú vybudované univerzitné vedecké parky.