Skip to content

Kategória 5-07.01 Systematicky podporovať z úrovne ministerstva rozširovanie profesijne orientovaných študijných programov, a to predovšetkým na bakalárskom stupni Všetky podnety

Apr 13

Juraj

  • 13. 04. 2017
  • Juraj

V nadpise opatrenia odporúčame doplniť !... a to predovšetkým na bakalárskom stupni aj v štruktúre vysokých škôl univerzitného typu“

Apr 07

Eva

  • 07. 04. 2017
  • Eva

Opustiť už konečne myšlienku zavádzania tzv. profesijného bakalára – profesijný bakalár, nie je historicky uznávaný, supluje strednú školu (bývalá SOŠ s maturitou, resp. SPŠ), súčasní zamestnávatelia ich nechcú – nepotrebujú takýchto absolventov.

Ak by sa mal profesijný bakalár zaviesť do praxe, tak treba potom striktne zaviesť 3-ročné Bc. štúdium – končiace titulom profesijný bakalár a absolvent ide do praxe, bez možnosti pokračovať v dennej forme štúdia na inžinierskom stupni. V prípade jeho záujmu ďalej študovať, tak len v externej forme.

Inžinierske štúdium ako také zmeniť na kontinuálne 5 ročné.

Apr 21

Milan

  • 21. 04. 2017
  • Milan

Profesijne orientované študijné programy sú v súčasnosti len na bakalárskom stupni.
Vysoké školy sú postavené do úlohy riešenia problému nedostatku absolventov priemyselných škôl a odborných učilíšť. Cieľ odporuje poslaniu vysokých škôl - §1, zákona o vysokých školách.... a má byť finančne podporované. Nesúhlasím.

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Pripomienka:
Opustiť myšlienku zavádzania tzv. profesijného bakalára – profesijný bakalár, nie je historicky uznávaný, supluje strednú školu (bývalá SOŠ s maturitou, resp. SPŠ), zamestnávatelia ich nechcú – nepotrebujú takýchto absolventov. Ak áno, tak treba potom striktne zaviesť 3-ročné Bc. štúdium – končiace titulom profesijný bakalár a absolvent ide do praxe. V prípade záujmu ďalej študovať, tak len v externej forme. Inžinierske štúdium zmeniť na kontinuálne 5 ročné.

Apr 25

Anna

  • 25. 04. 2017
  • Anna

Do financovania profesijne orientovaných študijných programov treba zapojiť zamestnávateľov, na ktorých objednávku tieto programy vzniknú. Nie je možné si predstaviť, že ministerstvo začne lepšie finančne ohodnocovať VŠ s profesijne orientovanými študijnými programami. Dokument chybne identifikuje ako zásadnú bariéru pre vyššiu mieru praxí a stáží študentov úroveň financovania vysokých škôl z verejných zdrojov a akreditačné podmienky na personálne zabezpečenie štúdia. Na Slovensku je napríklad dobre prepracovaný systém praxí študentov medicíny na fakultných klinikách, ale je historicky veľký deficit v iných oblastiach národného hospodárstva. Oproti mnohým vyspelým priemyselným krajinám sa slovenský priemysel nikdy neangažoval v tom, aby študenti technických fakúlt absolvovali mnohomesačnú stáž v podnikoch. Praxe si totiž vyžadujú časovú investíciu zo strany firiem. Pre ich radových zamestnancov môžu byť študenti príťažou. Bez prepracovaného systému podpory praxí na úrovni vedenia jednotlivých firiem a bez vzájomnej spolupráce firiem majúcich spoločný záujem o určitý typ absolventov sa tzv. profesijné študijné programy nedajú zabezpečiť.

Apr 25

Juraj

  • 25. 04. 2017
  • Juraj

V nadpise opatrenia odporúčame doplniť "... a to predovšetkým na bakalárskom stupni aj v štruktúre vysokých škôl univerzitného typu“.

Apr 26

Vasil

  • 26. 04. 2017
  • Vasil

Za profesijne orientované programy nemožno považovať len tie, ktoré sú orientované na techniku a IT, ale aj programy zamerané na výchovu učiteľov, prekladateľov atď. Profesijne orientované programy teda nerealizujú len vysoké školy technického, ale aj humanitného zamerania, problém je však v súčasnej potrebe jednotlivých profesií na trhu práce. Je potrebné definovať, ktoré profesijne orientované študijné programy budú výraznejšie podporované.

May 12

Pavel

  • 12. 05. 2017
  • Pavel

Do financovania profesijne orientovaných študijných programov treba zapojiť zamestnávateľov, na ktorých objednávku tieto programy vzniknú. Nie je možné si predstaviť, že ministerstvo začne lepšie finančne ohodnocovať VŠ s profesijne orientovanými študijnými programami. Dokument chybne identifikuje ako zásadnú bariéru pre vyššiu mieru praxí a stáží študentov úroveň financovania vysokých škôl z verejných zdrojov a akreditačné podmienky na personálne zabezpečenie štúdia. Na Slovensku je napríklad dobre prepracovaný systém praxí študentov medicíny na fakultných klinikách, ale je historicky veľký deficit v iných oblastiach národného hospodárstva. Oproti mnohým vyspelým priemyselným krajinám sa slovenský priemysel nikdy neangažoval v tom, aby študenti technických fakúlt absolvovali mnohomesačnú stáž v podnikoch. Praxe si totiž vyžadujú časovú investíciu zo strany firiem. Pre ich radových zamestnancov môžu byť študenti príťažou. Bez prepracovaného systému podpory praxí na úrovni vedenia jednotlivých firiem a bez vzájomnej spolupráce firiem majúcich spoločný záujem o určitý typ absolventov sa tzv. profesijné študijné programy nedajú zabezpečiť.