Skip to content

Kategória 5-07.00 Profesijné študijné programy Všetky podnety

Apr 29

Tím projektu

  • 29. 04. 2017
  • Tím projektu

V tomto podnete poukazujeme na neúplný, ba priam príliš všeobecný cieľ, ktorý v podstate nie je žiadnou novinkou. Celý tento podnet je uchopený z troch pohľadov, pretože iba tak vieme dosiahnuť konkrétny cieľ v problematike profesijných študijných programov. Musíme sa na to pozerať očami študentov, zamestnávateľov a neziskových organizácií.

Dovolíme si tvrdiť, že pri tvorbe ponuky vzdelávania by sa do procesu mali zapojiť aj komunity (neformálne skupiny) a neziskové organizácie. Dôvod je jednoduchý – skrýva sa pod pojmom service learning. Bolo by vhodné, aby sa táto metóda vzdelávania zaradila do cieľa 5.07, a bola by akousi tréningovou možnosťou skrz neziskové organizácie, ktorých cieľom je pripraviť študenta na reálne potreby trhu práce (hard & soft skills).

To dosiahneme jedine tak, ak profesijné študijné programy doslova ušijeme na potreby študentov a prispôsobíme to dnešnej dobe – budú ich baviť a motivovať. Voľnosť v uvažovaní, sloboda a kreativita tak dostanú priestor - skĺbime blokovú výučbu, online vzdelávanie a prácu v tíme na reálnom projekte, ktorý zadá nezisková organizácia v spolupráci so zamestnávateľmi. Je to tréning, no v reálnych podmienkach, kde študent pracuje na projekte a má facilitátora – odborníka na danú problematiku.

Pohľad študenta je taký, že už ho nebavia klasické a nudné formy vzdelávania, chce niečo viac, chce sa realizovať, tvoriť, spolupodieľať sa na niečom, čo mu dáva zmysel. Ak takémuto študentovi navrhne program iba zamestnávateľ, študent bude vedený iba určitým smerom a jeho tvorivosť bude obmedzená a nijako sa nezmení štýl výučby. Ak však do procesu vstúpi nezisková organizácia či komunita, ktorá aplikuje service learning do klasického vzdelávacieho procesu, začnú sa diať zmeny a študent tak získa omnoho viac.

Zároveň platí, že v procese je aj zamestnávateľ, no v tomto prípade pôsobí v role facilitátora projektu a celý proces neriadi zamestnávateľ, ale nezisková organizácia v spolupráci so zamestnávateľom – to je obrovský rozdiel. Sme na Slovensku a snáď každá spoločnosť vyžaduje prax – no nie takú papierovú, ale reálnu, preto by bolo vhodné zaradiť do tvorby ponuky vzdelávania aj neziskové organizácie zameriavajúce sa na service learning, aby mohli koordinovať spoluprácu študenta so zamestnávateľom na reálnom projekte. Prostredníctvom projektu si študent rozvíja svoje vedomosti a schopnosti, čo vedie k výsledku osvojenia kompetencií – ktoré vychádzajú z trendu a trhu práce. Získava tak reálnu prax a kvalifikáciu, ktorá mu umožní výber z viacerých možnosti uplatnenia na trhu práce – nie len u jedného zamestnávateľa.

Mar 19

Ivan

  • 19. 03. 2017
  • Ivan

Cieľ 5-07 Profesijné študijné programy
Nazveme to súčasným názvom „duálne vzdelávanie“. Objavujeme to, čo sme z minulosti zavrhli. Absolvent tohto vzdelávania nastupoval priamo do výroby, konštrukčných kancelárií, vývoja bez toho, aby mal komplex z „pochybných“ vedomosti. V štátnych školách absolvent išiel veliť vojenskej čate, alebo sa stal technikom komplikovaných systémov, súvisiacich s obranou štátu. Mohol sa stať vyšetrovateľom, bez toho, aby robil procesné chyby. My sme prešli na trojstupňové vzdelávanie, s výnimkou lekárstva. Bez rozumu. So zavrhnutím všetkého, čo bolo dobré. V súčasnom období by bolo vhodné zrevidovať správnosť rozhodnutia, či všetky študijné odbory musia mať bakalársky stupeň. Vôbec to nie je proti Bolonskej dohode, ako to často pri tomto argumente počúvam.
Ale poďme k profesijným študijným programom. Deformácia vysokoškolského vzdelávania vznikla vstupom SAV do systému vzdelávania a presadenia teoretickej vedy na vysokej škole – „základný výskum“. Pritom „IMPACT FACTOR“ nemôže byť výsledkom vzdelávania na vysokej škole, ale ani obrazom kvality vysokoškolského pedagóga, ktorý sa v súčasnosti bojí študenta. Ale za týždeň, cez „kamarátov“ vytvorí „vedecký“ článok. Tu je základný problém toho, že profesijné študijné programy nemôžu existovať bez účasti vo výrobe a pedagógov, ktorí majú k výrobe pozitívny vzťah a osobné praktické skúsenosti – vzor, osobný príklad pre študenta. Tak ako na základných a stredných školách sa vracia k dielenskému vyučovaniu, aj vysoké školy musia mať priame prepojenie na garanta praxe. Je otázne, či majú byť riadené a financované len z prostriedkov ministerstva školstva, alebo by bolo pozitívne, aby sa na ich financovaní podieľali jednotlivé odborné ministerstvá, ku ktorým by boli vzdelávacie inštitúcie pridelené, aj cez presne cielené granty, vypisované uvedenými ministerstvami.
Dovolím si citovať z relácie na STV, ktorá bola už v roku 2014.
Monika Hucáková: „Duálny systém vzdelávania funguje v Nemecku, Rakúsku, či vo Švajčiarsku už desiatky rokov. U nás sa postupne zavádza na stredných školách. No na univerzitách zatiaľ nie je. .......... Do podnikov sa však zatiaľ dostanú iba najlepší študenti. Ostatní prichádzajú po skončení školy do podniku s titulom, no bez praxe.“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU: „Pre podniky sú dokonca lepší absolventi stredných škôl, odborných škôl ako bakalár po prvom stupni, ktorý absolvoval gymnázium. Tá psychologická bariéra – ja predsa nepôjdem robiť ku stroju, keď mám vysokú školu.“
Monika Hucáková: „V rámci tohto projektu zatiaľ odborníci mapujú študijné programy, ktoré sú najviac žiadané pre prax. Prví študenti potom pôjdu do firiem. Ich stáž sa však častokrát končí tým, že sa na výrobu iba pozerajú, poprípade si vypočujú v podniku prednášku a pozrú si priestory.“
Reakcia študentky, Moniky Dulákovej, z roku 2016
„Duálne vzdelanie je také, ktoré študentov popri teórii učí aj praktické poznatky a priamo ich tak pripravuje na konkrétnu prax. Na našich výškach sa, bohužiaľ, objavuje duálne vzdelávanie pomenej (vlastne takmer vôbec).“
Prof. Dr. Ing. Jiří Marek, Feng, KSK Kuřim
„Problémem je kádr učitelů na technických vysokých školách a jejich malé sepětí s praxí. Učitelé nechodí na povinné praxe, fabrika jim „smrdí“.“
Pri nástupe na vysokú školu som otvoril pre svojich študentov brány hasičských zbrojníc. Zapojil ich do práce dobrovoľníkov. Lebo, na rozdiel od väčšiny kolegov si neviem si predstaviť hasiča-záchranára bez praxe. Pre väčšinu z nich som nich som blázon. Je to pravda?

Apr 01

Martin

  • 01. 04. 2017
  • Martin

"...sú všetky študijné programy orientované akademicky" - toto konštatovanie je veľmi nepresné, realita je oveľa zložitejšia a autori tu v úsilí presadiť formu čisto profesijných programov čitateľovi podsúvajú, že súčasné študijné programy sa na prax vôbec neorientujú, to nie je pravda a iste to platí pre takmer všetky študijné odbory.

Apr 24

Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

  • 24. 04. 2017
  • Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

Odporúčame aj v akademických študijných programoch vytvoriť legislatívne opatrenia a motivačné nástroje, aby sa podporila možnosť pre študentov absolvovať prax počas svojho štúdia. Tým by študenti mohli nadobudnúť väčšie praktické zručnosti, po ktorých volajú autori NPRVV a zamestnávatelia.

Apr 26

Vasil

  • 26. 04. 2017
  • Vasil

Áno, dobrá myšlienka, ale len do chvíle, kým nebudú na úkor ostaných študijných programov, tých ktoré zachovávajú kultúrne tradície, kultúrnu pamäť národa, historické vedomie a pod.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) V nadpise opatrenia odporúčame doplniť ... a to predovšetkým na bakalárskom stupni aj v štruktúre vysokých škôl univerzitného typu“
b) Uviesť do praxe transparentný systém stimulov s minimálnou administratívnou záťažou, ktorý bude motivovať zamestnávateľov k účasti v systéme kvality vzdelávania a tvorby obsahu výučby.
c) Vytvoriť nástroje a prostredie umožňujúce efektívnu spoluprácu akademickej a priemyselnej sféry na všetkých úrovniach. Zaviesť štandardizovaný systém monitoringu potrieb pracovného trhu a platformu na pravidelnú komunikáciu so školami, s cieľom zlepšiť priame prepojenie oboch sfér a efektívne využívanie verejných financií.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Klub 500 navrhuje doplniť opatrenie prehodnotiť nevyhnutnosť dvojstupňového vysokoškolského vzdelávania, nakoľko u viacerých odborov je ukončenie bakalárskeho stupňa nedostatočné a pre potreby zamestnávateľa nezaujímavé, nakoľko odborná profilácia s praktickou využiteľnosťou absolventa sa začína až do 2.stupňa VŠ.