Skip to content

Kategória 5-05.00 Pracovné miesta a tituly docentov a profesorov Všetky podnety

Mar 16

Juraj

  • 16. 03. 2017
  • Juraj

Jednoznačne súhlasím s tým, aby neboli "pracovné pozície" docent a profesor viazané na "titul profesor a docent"
1) ak je titul profesor a docent "vedecko - pedagogickým titulom", koľkí profesori a docenti spĺňajú kritérium, že sú pedagógovia - veľká skupina nie !!! Pri tom učiteľ na ZŠ, resp. SŠ, napríklad inžinier musí mať tzv. pedagogické minimum, aby bol kvalifikovaným pedagógom, a vysokoškolský učiteľ s titulom docent, resp. profesor nemusí mať pedagogické minimum, teda o didaktike, pedagogike a psychológii nemusí vedieť nič.
Potom aj tá výučba na VŠ tak vyzerá, že veľká skupina vysokoškolských učiteľov pokladá za vrchol svojho pedagogického majstrovstva - prednášku ...
2) Problémom systému fungovania profesorov na Slovensku je to, že sú garantmi študijných odborov. Pri tom veľká skupina profesorov, najmä po úspešnej inaugurácii majú istotu (ako garanti) svojej pozície až do 70 rokov života a v už len recyklujú svoje predchádzajúcu vedeckú činnosť.
Buďme úprimní: viete si predstaviť ako 65 - 70 ročný človek (česť výnimkám) aktívne pracuje, prednáša, prichádza z novými poznatkami a ideami, vedie doktorandov, publikuje stále nové veci (a nerecykluje), manažuje odbor, aktívne sa zúčastňuje projektov (a vedie ich!), ..... Myslím, že nie...
Som jednoznačne za to, aby boli pozície docent a profesor obsadzované ako pracovné pozície a nie ako "vedecko- akademické hodnosti". V západnom svete je prakticky vrcholom "PhD", na Slovensku stále trpíme mániou po tituloch, čo vedie napríklad k tomu, že "PhD" je vlastne nič - tragédia ....

Apr 13

Juraj

  • 13. 04. 2017
  • Juraj

V časti 5-05 odporúčame jednoznačne uviesť, že funkcia profesora bude viazaná na systemizované pracovné miesto a nie na udelený titul. Jeho získavanie by sa malo postupne dať do útlmu - kompatibilita v rámci Európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru. Opatrenia 5-05.01 až 5-05.04 vítame. Navrhujem zohľadniť podmienku pre menovanie z praxe dosiahnutie III. stupňa vzdelávania vo forme PhD.

Apr 27

Juraj

  • 27. 04. 2017
  • Juraj

1. posledná veta na s.177 - treba presne vymedziť dobu a či je možné dobu pre rovnakého uchádzača predlžovať. Teda po roku opäť na rok.

2. Kvalitu škôl zabezpečí len transparentnosť a je potrebné spraviť všetko preto, aby táto bola čo najväčšia!
Ak sú súčasné výberové konania na VŠ netransparentné, ako sa zabezpečí transparentné prideľovanie titulov doc. a prof.? Know who > know how. Flexibilným zavedením funkčných miest za vnesie do systému ešte väčšia netransparentnosť. Aj pedagógovia VŠ by radi pôsobili vo firmách, ale každý žiada prax. Profesor nedostane vo firme 2000 eur len z titulu, že je profesor. Bude začínať s platom mierne nad platom absolventa VŠ.

3. K zlepšeniu systému pomôže ponechať súčasný stav s výnimkou zrušenia habilitácií a inaugurácií. Teda ak budúci doc. a prof. splnia požadované kritériá platné na danej VŠ (tieto by mali vychádzať z minimálnych kritérií Ministerstva školstva), tak by im VŠ automaticky udelí titul doc. alebo prof.
Do kritérií však navrhujem doplniť istý počet hodín odprednášaných v zahraničí (kedže máme Erazmus a iné bilaterálne dohody VŠ, tak to kritérium by nemalo predstavovať problém). Ako bolo poznamenané, sú to skôr pedagogické tituly. Každý kto prednášal v zahraničí vie, že príprava si vyžaduje veľa času a je náročnejšia ako napr. 20 min. habilitačná prednáška. 20-30 min. vie prednášať každý, ale čo tak 20 hodín? Osobne som prednášal a skúšal celý semester na univerzite v Kanade počas môjho ročného pôsobenia v danej krajine), prednášal (a skúšal) som 8x na 3 rôznych univerzitách vo Francúzsku, v Anglicku, vo Švédsku, v Portugalsku, v Španielsku, v Grécku, v Chorvátsku, v Rumunsku, v Maďarsku na 2 univerzitách, v Turecku na 2 univerzitách, 3.5r. v ČR. Každá jedna prednáška v cudzom prostredí (a v cudzom jazyku) posunie pedagóga vpred. Všade sú študenti zvyknutí na iný štýl výučby a majú iné očakávania od prednášok.
Rovnako by som z kritérií na doc. a prof. odstránil požiadavku grantov, pretože ich získanie má málo spoločné s vedeckou schopnosťou uchádzača o grant. Výsledky v podobe publikácií sú dôležitejšie ako schopnosť získať pre VŠ peniaze na základe známostí. Veľa kvalitných projektov stroskotá na administratívnych požiadavkách. Granty zabezpečia prefinancovanie "výletov" na konferencie, kde účastník ani len neprednesie príspevok. Kvalitná publikácia je výsledkom výskumu. Len je potrebné nastaviť kritériá prefinancovania výskumu. Databázy ako napr. WOS majú rebríček kvality vedeckých časopisov, na ktorý môže byť naviazanie prefinancovanie výskumu. Výnimku by tvoril len výskum v oblasti utajovaných informácií (vojenský výskum).

Mar 18

Ivan

  • 18. 03. 2017
  • Ivan

Cieľ 5-05 Pracovné miesta a tituly docentov a profesorov
Osobne ma prekvapuje relatívne správne hodnotenie problematiky, ktorá súvisí s titulmi docent a profesor. Napriek tomu, navrhované opatrenia si protirečia s tým, čo vyplýva z rozboru uvedenej problematiky. Práve problematika vedecko – pedagogických titulov a funkčných miest profesor a docent sa stala tým, čo pochovalo pokrok na všetkých vysokých školách. Na úvod si dovoľujem citovať odpoveď na moje argumenty z prostredia ministerstva, ktorá len potvrdzuje nezmyselnosť uvedených vedecko – pedagogických titulov.
„Kancelária ministra nás poverila odpovedaním na Váš list z 1. marca 2016 adresovaný ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu k problematike habilitácií. Viaceré problémy, na ktoré vo Vašom liste poukazujete, si uvedomujeme.
V roku 2000 sa uvažovalo o zrušení uskutočňovania habilitačného konania a menovacieho konania a plánovalo sa prejsť na systém funkčných miest profesor a docent. Nakoniec bol prijatý zákon, ktorý zaviedol funkčné miesta profesor a docent a zároveň ponechal pôvodný systém udeľovania vedecko-pedagogických alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor.
Tieto paralelné systémy vytvárajú komplikácie, z ktorých ste mnohé vo Vašom liste opísali. Taktiež ste pomenovali problémy, ktoré súvisia s plnením požiadaviek na publikácie a ohlasy a s uskutočňovaním habilitačného konania. Je prirodzené, že tieto témy majú vplyv na spokojnosť vysokoškolských pedagógov.
Váš list berieme na vedomie. Predpokladáme, že táto téma bude predmetom širšej diskusie v nasledujúcom období.“

Toľkoto z odpovede na moje pripomienky, ktoré súvisia z nezmyselnosťou uvedených titulov, ktoré nemajú obdobu nikde vo svete, okrem nástupníckych krajín po bývalom Československu, ku ktorým patrí aj Slovenská republika.
Navyše, keď cieľom pedagogického procesu na vysokých školách nie je študent, jeho uplatnenie po absolvovaní štúdia, ale produkcia Impact Factora !!!! A citácie!!!!
Ak si podrobne prečítate vami navrhované opatrenia, tak sú dostatočne protirečivé:
5-05.02 Umožniť prijímanie zahraničných docentov a profesorov na pracovné miesta docentov a profesorov bez nutnosti získať akademicko-pedagogický titul docenta, resp. profesora.
Z tohto vyplýva, že profesor a docent inaugurovaný alebo habilitovaný na Slovensku je väčšia „kapacita“ ako ten, kto zastával funkčné miesto na renomovaných zahraničných univerzitách. „Ego IMPACT FAKTORU“ je silnejšie, ako osobnosť.
5-05.03 Umožniť prijímanie odborníkov z praxe na pracovné miesta docentov a profesorov bez nutnosti získať akademicko-pedagogický titul docenta, resp. profesora.
Do rýchliku, v ktorom sú usadení „dráči“ školských lavíc bez praxe nedokáže nasadnúť nik.
Vysokým školám skutočne pomôže len zrušenie týchto titulov a ponechanie funkčných miest profesor a docent.
Ak reforma školstva nezruší vedecko – pedagogické tituly, tak dôjde k postupnému zániku verejných a štátnych vysokých škôl. Otvára sa tým cesta pre alternatívne školstvo, ktoré bude vzdelávať skutočne podľa potrieb spoločnosti, podľa konkrétnej potreby a objednávky. Každý absolvent tohto vzdelávania bude uplatniteľný v praxi, lebo toto vzdelávanie bude postavené pre jej potrebu. Z prostredia ministerstva už niekoľkokrát zaznela požiadavka na zrušenie uvedených titulov, zrealizujte ju!

Apr 25

Juraj

  • 25. 04. 2017
  • Juraj

V časti 5-05 odporúčame jednoznačne uviesť, že funkcia profesora bude viazaná na systemizované pracovné miesto a nie na udelený titul. Jeho získavanie by sa malo postupne dať do útlmu - kompatibilita v rámci Európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru. Opatrenia 5-05.01 až 5-05.04 vítame. Navrhujem zohľadniť podmienku pre menovanie z praxe dosiahnutie III. stupňa vzdelávania vo forme PhD.

May 01

Maria

  • 01. 05. 2017
  • Maria

Vo svete nie sú tituly všeobecné, ale viazané na príslušnú univerzitu. Má to svoju logiku, možno tak rozlíšiť rôznych profesorov. Treba ale domyslieť dôsledky pre súčasný systém
- ak tituly budú viazané výlučne na univerzitu, nemožno kvalifikačnú štruktúru zohľadňovať pri hodnotení a ani financovaní

Opatrenia pre získanie profesorov zo zahraničných univerzít sú veľmi dôležité.

Je tu zamlčaný dôležitý fakt - na vysokých školách v zahraničí sú na profesorských miestach aj ľudia z praxe, ale takí, ktorí sa významne podieľali na výskume, v slovenskej praxi v priemysle sa výskum viac menej nerobí, takže profesori z priemyslu budú zrejme dosť obmedzení.

Je tu ale veľmi nebezpečný prvok a to nabádanie, aby pre profesijné študijné programy bol profesor aj bez výskumu. Toto nie je dobrý pohľad, nemôžeme mať dve kategórie profesorov - iba pedagogický titul a vedecko-pedagogický titul. Jednoducho pre profesijné študijné programy profesora netreba!

Apr 02

Marek

  • 02. 04. 2017
  • Marek

Status VS treba povýšiť. Treba zachovať tituly doc. prof., aby sa ich spoločenský status v spoločnosti posilnil, veď je to radosť, keď odborný asistent habilituje, alebo inauguruje a má tú česť ísť k prezidentovi, že ho vymenuje za profesora, je to istá forma motivácie, ktorá je účinná. Avšak kritéria majú byť jednotné a náročné, aby sme mali len kvalitných doc. a prof. Obsadzovanie miest "praktikmi" je možné aj teraz, ale dokážu robiť vedu? sú zároveň aj dobrými pedagógmi? vedia vystúpiť na vedeckej konferencii? A najvýznamnejší problém, plat, budú ochotní prísť? A ak budú robiť aj prax aj vedu aj pedagóga tak nič nebude kvalitné.

Apr 13

Ľubo

  • 13. 04. 2017
  • Ľubo

Umoznit obsadzovanie funkcných miest doc. aprof. aj domacim ucitelom s hodnostou PhD., tak ako to existuje v krajinach Zapadnej Europy.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Odporúčame jednoznačne uviesť, že funkcia profesora bude viazaná na systemizované pracovné miesto a nie na udelený titul. Jeho získavanie by sa malo postupne dať do útlmu - kompatibilita v rámci Európskeho vysokoškolského a výskumného priestoru. Opatrenia 5-05.01 až 5-05.04 vítame. Navrhujem zohľadniť podmienku pre menovanie z praxe dosiahnutie III. stupňa vzdelávania vo forme PhD.

Apr 25

Juraj

  • 25. 04. 2017
  • Juraj

Zachovať habilitačné a inauguračné konania. Tento systém funguje v mnohých krajinách, kde majú kvalitné vysoké školstvo, neexistuje argument, prečo by jeho zrušenie malo prispieť ku zvýšeniu kvality vysokého školstva. Naopak, zrušenie habilitácii a inaugurácii prispeje práve ku rapídnemu znižovaniu kvality a ku svojvôle na vysokých školách. Systém habilitácii a inaugurácii zároveň posilňuje princíp kariérneho rastu a je dôležitým motivačným faktorom pre mladých ľudí, aby v podmienkach zlého finančného ohodnotenia vôbec uvažovali o dráhe vysokoškolského učiteľa.

Mar 27

Tomáš

  • 27. 03. 2017
  • Tomáš

Na prvý pohľad to vyzerá zaujímavo a lákavo, ale v našich podmienkach asi ťažko použiteľné. Kto a ako bude rozhodovať o obsadení týchto miest? Pokiaľ nebudú presne definované minimálne štandardy, ktoré nebude možné za žiadnych okolností podliesť, tak je to nezmysel...

Apr 07

Eva

  • 07. 04. 2017
  • Eva

doplniť text: úspešný uchádzač sa stáva "mimoriadnym" docentom vysokej školy, resp. "mimoriadnym" profesorom vysokej školy.

- ako sa budú posudzovať uchádzači - odborníci zo zahraničia - kde sa tituly doc. a prof. udeľujú - od tých budeme titul vyžadovať?

- aj dnes je možnosť bez problémov zamestnať uchádzača bez titulu doc. a prof. /odborníka, či už zo zahraničia, alebo z praxe - na mieste "hosťujúceho docenta, resp. profesora - nie je dôvod to meniť.

- uchádzači z praxe by mali mať PhD.

Apr 01

Martin

  • 01. 04. 2017
  • Martin

"Na obsadenie funkcie profesora a docenta nestačí mať len samotný titul profesor/docent, ale musia byť udelené v danom alebo príbuznom študijnom odbore." - autori túto skutočnosť uvádzajú ako slabé miesto súčasného systému, to je dosť ťažko pochopiteľné. Sú definované príbuzné odbory, medzi ktorými je vzájomný presah, ale väzba medzi odborom, v ktorom bol človek menovaný za doc./prof. a odborom/programom, v ktorom pedagogicky a vedecky pôsobí, by mala byť samozrejmosťou. Neviem o tom, že by to v zahraničí bolo inak. Aký odborný profil by teda mal spĺňať kandidát na miesto doc./prof. v konkrétnom odbore?

Apr 07

Eva

  • 07. 04. 2017
  • Eva

Jednoznačne zachovať habilitačné a inauguračné konania. Tento systém funguje v mnohých krajinách, kde majú kvalitné vysoké školstvo (napr. v texte často spomínaná ČR. Systém habilitácii a inaugurácii zároveň posilňuje princíp kariérneho rastu a je dôležitým motivačným faktorom pre mladých ľudí, aby v podmienkach zlého finančného ohodnotenia vôbec uvažovali o dráhe vysokoškolského učiteľa.

May 01

Milan

  • 01. 05. 2017
  • Milan

Súhlasím s väčšinou príspevkov, ktoré sú v tejto sekcii prezentované.
Od titulov by sa malo upustiť, a ponechať len funkčné miesta, tak ako to funguje vo väčšine krajín sveta. Okrem toho by bolo vhodné, aby ministerstvo zadefinovalo kritéria, ktoré by mal splniť uchádzač a o funkčné miesto docenta, či profesora. Bolo by vhodné, ak by vhodnosť uchádzača potvrdili aj zahraniční uznávaní pracovníci, teda aby uchádzač o o funkčné miesto nebol známy, len od jedného konca chodby po druhý. Bohužiaľ táto situácia je čím ďalej tým viac prítomná na univerzitách Slovenska a práve táto novela s jasne deklarovanými kritériami, ktoré by mal uchádzač, narušiť určitý typ rodinkárstva na slovenských univerzitách.

Apr 27

Juraj

  • 27. 04. 2017
  • Juraj

Kvalita začína náborom zamestnanca. Koľko VŠ má v SR jasne definované a merateľné kritériá na výber zamestnancov? Výberové konania sú pro forma. Vysokým školám je potrebné jasne definovať požiadavku merateľnosti a transparentonsti výberových konaní.
Napríklad:
1.pedagogická prax 50% (napr. hodnotí sa aj počet rokov 10%; výučba predmetov, na ktoré je uchádzač prijímaný 10%; prax vo výučbe požadovaných predmetov v cudzom jazyku 10%; schopnosť prednášať v cudzom jazyku 10%; pedagogická prax v zahraničí 10% (hodnotí sa počet odučených hodín v zahraničí, kvalita školy v zahraničí a fakt, či uchádzač učil rovnaké predmety aj v zahraničí)
3. publikačná činnosť 30% (systém hodnotenia rovnaký ako v súčasnosti pri požiadavkách na doc. a prof., t.j. počet a kvalita impaktov, karentov,monografií, konferencií WOS a Scopus)
4. prax vo firme 20% (samozrejme prax súvisiaca s predmetom výučby; musel by tu byť definovaný minimálny počet odpracovaných rokov, napr. 3)

Ale kľudne to môže byť aj napríklad:
1.členstvo v strane 50%
3. atraktívny vzhľad 30%
4. prax vo firme 20%
Tieto kritériá by mali byť povinne zverejnené aj na webovej stránke VŠ, aby si budúci študenti vedeli dotvoriť obraz o danej VŠ.

Apr 21

Milan

  • 21. 04. 2017
  • Milan

Odporúčame zachovať habilitačné a inauguračné konania. Tento systém funguje v mnohých krajinách, kde majú kvalitné vysoké školstvo (napr. často spomínaná ČR), neexistuje argument, prečo by jeho zrušenie malo prispieť ku zvýšeniu kvality vysokého školstva. Naopak, zrušenie habilitácii a inaugurácii prispeje práve ku rapídnemu znižovaniu kvality a ku svojvôle na vysokých školách. Systém habilitácii a inaugurácii zároveň posilňuje princíp kariérneho rastu a je dôležitým motivačným faktorom pre mladých ľudí, aby v podmienkach zlého finančného ohodnotenia vôbec uvažovali o dráhe vysokoškolského učiteľa.

Apr 24

Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

  • 24. 04. 2017
  • Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

a) Upraviť opatrenie 5-05.01 spočívajúce v zrušení väzby medzi odborom, v ktorom sa docent habilitoval/profesor inauguroval, a obsadzovaním funkčného miesta docenta/profesora. Docent alebo profesor musí tvorivo pôsobiť v danom odbore.
b) Definovať minimálne celoštátne platné požiadavky na odbornú kvalitu uchádzačov na obsadenie funkčného miesta docenta a profesora.
c) Zamestnávanie “odborníkov z praxe” na pozície docentov a profesorov bez nutnosti získať akademicko-pedagogickú hodnosť docent, resp. profesor je zásadne zlé riešenie. Ak je odborník z praxe dostatočne kvalifikovaný, mal by byť schopný získať požadovaný akademicko-pedagogický titul.
d) “Podmienkou prijatia na pracovné miesto docenta bude súhlas príslušnej vedeckej rady fakulty, v prípade obsadenia pracovného miesta profesora bude podmienkou súhlas vedeckej rady fakulty aj vedeckej rady univerzity. Úspešný uchádzač̌ sa stáva docentom, resp. profesorom príslušnej vysokej školy.” Túto tézu pokladáme za principiálne nesprávnu a v rozpore s princípmi súťaže pri výberovom konaní.

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Pripomienka: Zachovať habilitačné a inauguračné konania. Tento systém funguje v mnohých krajinách, kde majú kvalitné vysoké školstvo (napr. často spomínaná ČR), neexistuje argument, prečo by jeho zrušenie malo prispieť ku zvýšeniu kvality vysokého školstva. Naopak, v slovenských podmienkach, kde niekoľko naozaj nekvalitných vysokých škôl robí zlé meno ostatným, vzhľadom na spoločenské pomery v Slovenskej republike značne kvalitným vysokým školám, zrušenie habilitácii a inaugurácii prispeje práve ku rapídnemu znižovaniu kvality a ku svojvôle na vysokých školách. Systém habilitácii a inaugurácii zároveň posilňuje princíp kariérneho rastu a je dôležitým motivačným faktorom pre mladých ľudí, aby v podmienkach zlého finančného ohodnotenia vôbec uvažovali o dráhe vysokoškolského učiteľa.

Mar 20

Richard

  • 20. 03. 2017
  • Richard

Máme tu dva príspevky plné generalizácií ako sú na aktuálnych docentských a profesorských miestach samí darmožráči a neschopní ľudia, ktorí by sa nikde inde neuplatnili. Garantujem vám, že na Slovenských TOP 8 univerzitách takýchto nájdete minimum, ak vôbec. Aj v súčasnej dobe je možné prijať odborníka z praxe na funkčné miesto profesora úplne bez problémov po schválení vedeckou radou. Len nejako sa nám na tie funkčné miesta odborníci z praxe nehrnú. Prečo asi? Pretože ich naše univerzity nedokážu až na výnimky zaplatiť a tabuľkový plat profesora našich univerzít zarobí kdejaký "junior" programátor v IT firme. Zrušenie titulov profesor a docent, kde sú pri habilitácii a inaugurácii v súčasnosti kladené značné požiadavky na uchádzačov, zaručuje že si rôzne pokútne univerzity nemôžu len tak "vyrábať" garantov odborov z praxe a tak zahltiť trh ďalším množstvom odborov s pochybnou kvalitou. V našich podmienkach zrušenie týchto titulov bude znamenať toľko, že si na funkčné miesta školy ako Dubnický technologický inštitút alebo Paneurópska vysoká škola naberú odborníkov z praxe - napríklad úradov alebo skrachovaných politikov (za odmenu) a majú zabezpečenú existenciu a odložení "odborníci" teplé miestečka. V našich podmienkach preto nebude zrušenie titulov znamenať skvalitnenie školstva, ale naopak jeho úplnú devalváciu! Aby som bol konkrétny na takej TUKE sa v súčasnej dobe nestane nikto profesorom, bez toho aby nemal za sebou kvalitný výskum, dlhoročnú spoluprácu s praxou, kvalitné výstupy, vyškolených doktorandov a diplomantov, viedol svoje laboratórium a spolupracoval so zahraničím. Toto posudzujú dve vedecké rady a komisie a ani zďaleka nestačí počítať nejaké impakt faktory publikácií (ak dotyčný vôbec tuší, čo to je). Ak toto pre niekoho nie je kvalitou, ale kvalitou bude ak si na školu dosadíme odborníka z praxe, napr. človeka ktorý odsedí 4 roky v parlamente alebo, že človek z praxe bude automaticky dobrý pedagóg a vedec, tak sa podľa mňa veľmi mýli. Systém je v tomto smere nastavený až na financie dobre, umožňuje aj teraz odborníkom z praxe na školách pôsobiť a školy, ktoré nemajú dobre nastavený systém kvality, kde profesorom a docentom môže byť dráč lavíc, by nemali byť vysokými školami ani univerzitami.

Mar 20

Richard

  • 20. 03. 2017
  • Richard

Máme tu dva príspevky plné generalizácií ako sú na aktuálnych docentských a profesorských miestach samí darmožráči a neschopní ľudia, ktorí by sa nikde inde neuplatnili. Garantujem vám, že na Slovenských TOP 8 univerzitách takýchto nájdete minimum, ak vôbec. Aj v súčasnej dobe je možné prijať odborníka z praxe na funkčné miesto profesora úplne bez problémov po schválení vedeckou radou. Len nejako sa nám na tie funkčné miesta odborníci z praxe nehrnú. Prečo asi? Pretože ich naše univerzity nedokážu až na výnimky zaplatiť a tabuľkový plat profesora naších univerzít zarobí kdejaký "junior" programátor v IT firme. Zrušenie titulov profesor a docent, kde sú pri habilitácii a inaugurácii v súčasnosti kladené značné požiadavky na uchádzačov, zaručuje že si rôzne pokútne univerzity nemôžu len tak "vyrábať" garantov odborov z praxe a tak zahltiť trh ďalším množstvom odborov s pochybnou kvalitou. V našich podmienkach zrušenie týchto titulov bude znamenať toľko, že si na funkčné miesta školy ako Dubnický technologický inštitút alebo Paneurópska vysoká škola naberú odborníkov z praxe - napríklad úradov alebo skrachovaných politikov (za odmenu) a majú zabezpečenú existenciu a odložení "odborníci" teplé miestečka. V našich podmienkach preto nebude zrušenie titulov znamenať skvalitnenie školstva, ale naopak jeho úplnu devalváciu! Aby som bol konkrétny na takej TUKE sa v súčasnej dobe nestane nikto profesorom, bez toho aby nemal za sebou kvalitný výskum, dlhoročnú spoluprácu s praxou, kvalitné výstupy, vyškolených doktorandov a diplomantov, viedol svoje laboratórium a spolupracoval so zahraničím. Toto posudzujú dve vedecké rady a komisie a ani zďaleka nestačí počítať nejaké impakt faktory publikácií (ak dotyčný vôbec tuší, čo to je). Ak toto pre niekoho nie je kvalitou, ale kvalitou bude ak si na školu dosadíme odborníka z praxe, napr. človeka ktorý odsedí 4 roky v parlamente alebo, že človek z praxe bude automaticky dobrý pedagóg a vedec, tak sa podľa mňa veľmi mýli. Systém je v tomto smere nastavený až na financie dobre, umožňuje aj teraz odborníkom z praxe na školách pôsobiť a školy, ktoré nemajú dobre nastavený systém kvality, kde profesorom a docentom môže byť dráč lavíc, by nemali byť vysokými školami ani univerzitami.

May 03

Kinga

  • 03. 05. 2017
  • Kinga

Navrhujeme zachovať habilitačné a inauguračné konania, ktoré v podmienkach slovenského vysokého školstva posilňujú princíp kariérneho rastu a sú dôležitým motivačným faktorom pre mladých ľudí .