Skip to content

Kategória 5-04.00 Vysokoškolskí učitelia Všetky podnety

Apr 03

Ingrid

  • 03. 04. 2017
  • Ingrid

V čom sú učitelia na VŠ horší ako učitelia na ZŠ a SŠ, keď si nezaslúžia ani len tú základnú istotu, akou je pracovná zmluva na dobu neurčitú. Máme zmluvy na dobu určitú, a aj keď môžu nadriadení dávať zmluvu max. na 5 rokov (čo tiež nie je bohviečo), väčšinou dostávajú na dva - tri roky. Diskriminačné hlavne pre mladé rodiny, lebo s takýmito pracovnými zmluvami im žiadna banka nedá hypotéku, roky nemajú žiadnu istotu... Zamestnanci sa musia neustále strachovať o svoju pracovnú pozíciu. A v jednom kuse chodiť na pracovné pohovory mi pripadá dehonestujúce...
A keď je raz niekto docent alebo profesor, prečo má takisto chodiť stále na výberové konania na svoje funkčné miesto? Keď je raz niekto docent, tak ním je a automaticky by mal zastávať túto funkciu...

May 05

NKOS

  • 05. 05. 2017
  • NKOS

Navrhujeme, aby boli vysokoškolskí učitelia rovnako ako ich kolegovia zo stredných a základných škôl zamestnávaní na dobu neurčitú. Súčasný stav reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú s dĺžkou 1 až 5 rokov neprospieva ich sociálnej situácii. Zvyšovanie kvality ľudských zdrojov vo vysokom školstve by sa mohlo realizovať skôr nejakou internou evalváciou alebo sledovaním splnenia stanovených kritérií.

Mar 21

Juraj

  • 21. 03. 2017
  • Juraj

Musím len súhlasiť s kolegom, že na vysokých školách je tzv. prezamestnannosť, nazvem to "obslužného personálu" - administratívni zamestnanci, ..... A pritom je dôležité si uvedomiť, že VŠ učitelia svojou aktívnou vedeckou činnosťou a študenti svojim počtom živia týchto ako uvádza kolega vyše 52 % zamestnancov vysokých škôl. Ak sa pozrieme na na zahraničie, zdravý pomer pedagogických (a v tom aj vedeckých) zamestnancov VŠ a "obslužného personálu" je zhruba 3 : 1, resp. 4 : 1, teda na 70 % - 80 % sú VŠ učitelia, vedeckí pracovníci a teda tí, ktorí prinášajú do školy peniaze, a 30 % - 20 % sú nepedagogickí zamestnanci. Napíšem to asi tak, je tragédiou ak v jednom krajskom meste na východnom Slovensku je najväčším zamestnávateľom vysoká škola ...

Mar 31

Jozef

  • 31. 03. 2017
  • Jozef

Viaceré opatrenia na realizovanie cieľa 5-04 si protirečia. V opatrení 5-04.03 sa píše, že dobrým indikátorom zmeny v tejto oblasti bude počet uchádzačov hlásiacich sa do výberového konania. Ďalej sa to popiera – viď opatrenie 5-05.02. Tam sa totiž očakáva možnosť prijímať zahraničných docentov a profesorov na pracovné miesta docentov a profesorov bez nutnosti získať akademicko-pedagogický titul docenta, resp. profesora. Predovšetkým, samotný termín „zahraničný docent a profesor“ je nezmysel:
• Ak sa dotyčný v zahraničí habilitoval alebo inauguroval, tak nejde o uvedený prípad (titul už má).
• Alebo titul nemá, ale potom nejde o docenta, resp. profesora. To ale znamená, že z právneho hľadiska ide o uchádzača, ktorého formálny „ranking“ je totožný s rankingom ľubovoľného slovenského odborného asistenta s PhD.
Prečo teda týchto ľudí vyčleňujeme do zvláštneho bodu? Ak pracovník zo slovenskej VŠ odíde napríklad do USA a po troch rokoch sa vráti, bude sa naňho vzťahovať výnimka alebo nie? Je už „dostatočne zahraničný“? Ako sa bude organizovať výberové konanie bez toho, aby sa do podmienok nevložila diskriminačná doložka typu „uchádzači zo zahraničia nemusia mať habilitáciu a inauguráciu“? (A z ktorého zahraničia?) Navyše, keď sa bude vedieť, že dané miesto je „rezervované“ pre uchádzača bez habilitácie resp. inaugurácie, pôjde o diskrimináciu všetkých možných relevantných kvalitných uchádzačov zo SR a porušenie vyššie odporúčaného zvyšovania počtu uchádzačov na jedno miesto. Zmysluplným výberovým konaním je také, ktoré neobsahuje žiadne diskriminačné doplnky. Miesta docentov a profesorov sa musia obsadzovať najlepšími uchádzačmi spomedzi tých, ktorí sa o ne uchádzajú, pričom akademicko-pedagogický titul musí byť irelevantný, teda sa nesmie vyskytovať v podmienkach výberového konania. Týmto opatrením sa zrovnoprávnia všetci uchádzači bez ohľadu na ich predchádzajúce pôsobisko.
Analogická argumentácia sa dá uplatniť na opatrenie 5-05.03 o prijímaní pracovníkov z praxe.

Mar 20

Ivan

  • 20. 03. 2017
  • Ivan

Cieľ 5-04 Vysokoškolskí učitelia
Na začiatok názor na problém od dvoch profesorov, ktorí sa na situáciu pozerajú kritickejšie, ako autori dokumentu. Mená nebudem uvádzať, ale druhý postreh je už z roku 1999.
„Problémem je kádr učitelů na technických vysokých školách a jejich malé sepětí s praxí. Učitelé nechodí na povinné praxe, fabrika jim „smrdí“. Učitelem se stávají absolventi doktorandského studia, kteří nastoupili „na školu po škole“ . Nelze ani hovořit o tom, že mají znalosti, spíše mají jenom informace a to je další problém. Není vyvinutá žádná akce ve vztahu k průmyslu a tak nemohou mít ani znalosti, aby je předávali dál svým žáků. Je to koloběh teorie, která navíc je jejich neznalostí zamotávána do rádoby vědeckých hávů. Výsledek ? Ani sami neví o čem hovoří a co učí a jsou o jednu lekci před posluchači.“
„Problém, prečo odchádzajú pracovníci z vysokých škôl, nie je iba v rovine nedostatočného finančného ohodnotenia.
Som pevne presvedčený, že hlavná príčina je v rozklade hodnotového, morálneho a etického systému na vysokých školách, ktoré sa stali arénou intríg a žabomyších vojen, v ktorých si profesori a rozličné záujmové skupiny chránia svoje malé “kráľovstvá”.
Na vysokých školách dnes pôsobia tisíce ľudí, ktorí nemajú adekvátne spoločenské uznanie, ale stratili aj odborné uznanie v praxi a u svojich študentov. Ich jedinou zbraňou je “postavenie a moc”, ktoré im dáva ich titul, prípadne členstvo v komisiách a rozličných “vedeckých” radách.
Toto je aj hlavná príčina, prečo sa úspešní ľudia z praxe, ale aj talentovaní mladí ľudia z akademickej sféry, nemôžu presadiť v tejto komunite, ktorá zaspala dobu a úzkostlivo sa bojí akejkoľvek konkurencie.“
Poznám mnoho prípadov, keď akademické senáty ovládli ľudia, ktorí odborne ani morálne nemali vôbec na univerzitách pôsobiť a následne si zvolili rektora alebo dekana, ktorý zodpovedal ich spôsobu myslenia a práce.“
K 31. októbru 2012 bolo na Slovensku 1 421 profesorov. V roku 2013 bolo prezidentom menovaných 42 profesorov, 81 profesorov v roku 2014 a 62 profesorov v roku 2016. V tejto štatistike chýbajú docenti a odborní asistenti. Z týchto čísel priam „srší“ kvalita. Na verejných vysokých školách bol v roku 2015 prepočítaný počet 9 849 vysokoškolských učiteľov, čo tvorilo 46,10 % všetkých zamestnancov verejných vysokých škôl. Už toto je na zamyslenie. Načo je na verejných vysokých školách 53,90% nepedagogických zamestnancov? Ak odmyslím upratovačky, kuchárky a zamestnancov študentských domovov, výskumníkov, ak existujú, koľko percent tvorí administratíva? A čo tá administratíva vyprodukuje? Je zamestnaná na dobu neurčitú, nemusí chodiť každý rok, v niektorých prípadoch, ale zriedka, každých 5 rokov na výberové konanie.
Tak, ako je to uvedené v citátoch hore, základom je titul a „postavenie a moc“. Medián veku profesora bol 62 rokov (jedna štvrtina bola mladších ako 56 rokov), medián veku docenta 54 rokov (jedna štvrtina bola mladších ako 44 rokov). Pokiaľ udržia kriedu a „moč“. Oplatí sa to, kým bežní zamestnanci majú určený odchod do dôchodku, profesor a docent vo vyššom veku berie starobný dôchodok a plat profesora. Legálny dvojitý príjem. Koho pustí do veku 70 rokov na svoje miesto? Veď zo zákona má definitívu! Na základe titulu?
Jednoznačným riešením je zrovnoprávniť pedagógov a zrušiť kategóriu I. profesor, II. docent, III. odborný asistent a zaviesť len funkčné miesta. Dr.h.c. mult. prof. PeadDr. X Y, CSc., ide len o zberateľstvo?
Ako sa môže medzi nich dostať niekto z praxe, alebo z funkčného miesta profesora na zahraničnej univerzite (SORBONNA a podobne).

Apr 11

rastík

  • 11. 04. 2017
  • rastík

Irituje nas to, že je VELA vysokoškolských docentov a profesorov na nasich slov, univerzitách, ktorí sú síce na funkčných meistach, berú 100% plat profesora alebo docenta a jednoducho v škole NEVYUČUJÚ! alebo vyučujú len 1-2krát za semester! Asistenti musia učiť za nich a páni profesori si len zoberú plný plat 100% úvazku. S tým treba urobiť koniec. To sú podvody. Stanoviť, kolko minimálne má učiť profesor a kolko docent. (tyzdenne alebo v bloku) a kontrolovať to.

Apr 24

Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

  • 24. 04. 2017
  • Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

a) Doplniť opatrenie o osobitnom zvyšovaní nástupných platov odborných asistentov po skončení doktorandského štúdia. Ich plat je v porovnaní s platom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Národnom hospodárstve (NH) obzvlášť nízky. Táto skutočnosť nemotivuje schopných mladých ľudí v pokračovaní v akademickej kariére. Doplniť opatrenie na podporu ubytovania začínajúcich učiteľov/výskumníkov.
b) Je možné uvažovať o projektoch, ktoré by podporili návrat tvorivých pracovníkov zo zahraničia, nie však takým spôsobom, ktorý by doma pôsobiace osobnosti diskriminoval. Akákoľvek takto vytvorená schéma musí byť prístupná pre všetkých.
c) Do opatrenia 5-04.07 o zvyšovaní kvality vysokoškolských učiteľov doplniť aj podmienky na aktívnu tvorivú činnosť, nielen na aktívne sledovanie stavu výskumu a vývoja vo svojom odbore.
d) Nie je uvedené na akú úroveň sa majú zvyšovať platy vysokoškolských pedagógov a vedeckých pracovníkov. Chýba porovnanie s krajinami EÚ.
e) Nie je uvedené akými nástrojmi sa má dosiahnuť “[zvyšovanie] atraktívnosti učiteľského povolania a [zvyšovanie] finančného ohodnotenia práce vysokoškolského učiteľa”, ani ako má byť zabezpečené “Dosiahnutie intenzívnejšej súťaže pri obsadzovaní pozícií vysokoškolských učiteľov…”. Z návrhu nie je zrejmé, ako má byť zabezpečená inštitucionálna podpora ich práce. V materiáli uvedené “vytvorenie štúdie” nedefinuje žiadne konkrétne opatrenia.

Apr 27

Juraj

  • 27. 04. 2017
  • Juraj

Kvalita začína náborom zamestnanca. Koľko VŠ má v SR jasne definované a merateľné kritériá na výber zamestnancov? Výberové konania sú pro forma. Vysokým školám je potrebné jasne definovať požiadavku merateľnosti a transparentonsti výberových konaní.
Napríklad:
1.pedagogická prax 50% (napr. hodnotí sa aj počet rokov 10%; výučba predmetov, na ktoré je uchádzač prijímaný 10%; prax vo výučbe požadovaných predmetov v cudzom jazyku 10%; schopnosť prednášať v cudzom jazyku 10%; pedagogická prax v zahraničí 10% (hodnotí sa počet odučených hodín v zahraničí, kvalita školy v zahraničí a fakt, či uchádzač učil rovnaké predmety aj v zahraničí)
3. publikačná činnosť 30% (systém hodnotenia rovnaký ako v súčasnosti pri požiadavkách na doc. a prof., t.j. počet a kvalita impaktov, karentov,monografií, konferencií WOS a Scopus)
4. prax vo firme 20% (samozrejme prax súvisiaca s predmetom výučby; musel by tu byť definovaný minimálny počet odpracovaných rokov, napr. 3)

Ale kľudne to môže byť aj napríklad:
1.členstvo v strane 50%
3. atraktívny vzhľad 30%
4. prax vo firme 20%
Tieto kritériá by mali byť povinne zverejnené aj na webovej stránke VŠ, aby si budúci študenti vedeli dotvoriť obraz o danej VŠ.

A VŠ učitelia by si nemali do práce nosiť vlastné notebooky. Mohla by im ich prepožičať VŠ.

Plat učiteľa s 10r praxou je porovnateľný s dôchodkom dôchodcov...Ale taký nefinančný benefit v podobe sabatikalu či MHD a vlakov zdarma by nebol najhorší. Ak nevie štát učiteľov zaplatiť, tak nech im dá iné nefinančné výhody.

May 13

Dušan

  • 13. 05. 2017
  • Dušan

Vysokoškolskí učitelia by mali požívať ochranu Zákonníka práce tak, aby vedúci zamestnanec nemohol uskutočňovať bossing na pracovisku, dávať neodôvodnené návrhy na zrušenie pracovného pomeru. V prípade, že zastáva aj ďalšiu funkciu nemá mať právo dať návrh na zrušenie pracovného pomeru zamestnancovi.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Je potrebné uviesť možnosť definovania podmienok pre vstup odborníkov z praxe do štruktúry školy zo strany VŠ pre niektoré vybrané aplikačné študijné odbory.

May 01

Maria

  • 01. 05. 2017
  • Maria

Učiteľ je najdôležitejší element celého systému. Vo vysokom školstve sú učitelia odborníci v príslušnej oblasti a teda priamo zamestnateľní ako experti v tejto oblasti. Preto je nevyhnutné pri financovaní zohľadňovať trh, teda "hodnotu" príslušnej profesie na trhu práce. Ak je mzda na univerzite príliš nižšia ako tá, ktorú môže človek dostať v priemysle, nie je možné tento rozdiel vykryť inými výhodami pôsobenia na univerzite. Dostávame sa do neudržateľnej situácie, v ktorej sa už v súčasnosti niektoré odbory nachádzajú.

May 13

Dušan

  • 13. 05. 2017
  • Dušan

Vysokoškolskí učitelia a zvlášť vedúci zamestnanci by nemali byť hodnotení na základe straníckych väzieb. V prípade, že vedúci zamestnanci sú členmi politickej strany, či zastávajú viacero platených funkcii, nemajú právo podávať návrhy na výpovede. Treba takisto obmedziť vplyv multifunkcionárov, teda nemôže byť primátor mesta zároveň vedúcim katedry, dekanom, či rektorom.

Apr 26

Juraj

  • 26. 04. 2017
  • Juraj

Je potrebné uviesť možnosť definovania podmienok pre vstup odborníkov z praxe do štruktúry školy zo strany VŠ pre niektoré vybrané aplikačné študijné odbory.