Skip to content

Kategória 5-01.00 Vnútorný systém zabezpečovania kvality vzdelávania Všetky podnety

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Najpodstatnejšia pripomienka - existenčná:
Chceme prebrať systém hodnotenia kvality z krajín, kde je financovanie tohto odvetvia niekoľkonásobne vyššie, kde sa držia dlhoročnej tradície, kde sa tvoriví pracovníci venujú skutočnej tvorivej činnosti. Uvedený materiál pôsobí demotivujúco práve pre tvorivých pracovníkov vysokých škôl a otvára cestu k ďalším špekulatívnym aktivitám v akademickom i mimoakademickom prostredí. Je vhodné, aby si Slovensko vytvorilo vlastný systém, ktorý by postupne smeroval k európskym štandardom. Rozvoj vysokých škôl na Slovensku brzdí veľká administratíva, demotivačné ohodnotenie pracovníkov a najviac je to vypuklé v prípade mladých ľudí. Z textu v kapitolách 5 až 8 je jasné, že tvorcovia už stratili prehľad o reálnom živote na slovenských univerzitách, o problémoch bežných profesorov, docentov i OA. Kapitoly obsahujú veľa všeobecných a konštatačných viet, ktoré síce celkom správne poukazujú vybrané problémy, ale to čo navrhujú ich nerieši, alebo len čiastočne, možno s neurčitým výsledkom.

Apr 06

Blažej

  • 06. 04. 2017
  • Blažej

Vnútorný systém zabezpečovania kvality vzdelávania kvalitu vysokoškolského vzdelávania nezvýši. Pomôže však oddeliť vysoké školy s nekvalitným vzdelávaním od vysokých škôl, ktoré len s veľkými ťažkosťami sa snažia udržať kvalitu. Terajší systém je založený na kvantite a nie na kvalite. Ak vysoká škola chce zabezpečiť kvalitu je potrestaná znížením dotácie zo štátneho rozpočtu. Na TU v Košiciach sme zaviedli pred niekoľkými rokmi prijímacie skúšky z matematiky a fyziky, aby sme udržali kvalitu. V nasledujúcom školskom roku sme dostali o 1 000 000 € menšiu dotáciu zo štátneho rozpočtu, pretože študenti ktorí nesplnili kritéria prijímacieho konania neboli prijatí na štúdium. Týchto študentov prijali iné vysoké školy, ktorým bol tento 1 000 000 € formou dotácie pridelený. Po tejto skúsenosti už prijímame študentov bez prijímačiek, ale táto skúsenosť naďalej odrádza študentov od štúdia na TU, pretože tu stále vyžadujeme štúdium matematiky a fyziky. Študenti si preto radšej vyberajú štúdium, kde sa matematika a fyzika nevyžaduje. Cieľ 5-01Vnútorny systém zabezpečovania kvality vzdelávania kvalitu vysokoškolského nezvýši. Zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania je možne len zásadnou zmenou financovania vysokých škôl z kvantity na kvalitu. Čo najskôr zmeniť financovanie podľa počtu študentov teda za kvantitu, na financovanie za kvalitu. Toto Cieľ 5-01vôbec nerieši.

Apr 24

Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

  • 24. 04. 2017
  • Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

Materiál striktne rozdeľuje dve hlavné poslania vysokých škôl – poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivú činnosť. A to vrátane posudzovania ich kvality, ktoré boli doteraz spoločne hodnotené v rámci komplexnej akreditácie. Kvalita napĺňania oboch týchto poslaní vysokých škôl však úzko súvisí a navzájom sa výrazne ovplyvňujú. Pri ich oddelenom posudzovaní (vzdelávania podľa cieľov 5-01 a 5-02 a tvorivej činnosti podľa cieľa 6-02) treba vytvoriť jasné vzájomné väzby, predovšetkým pod cieľom 5-02 sa kvalita tvorivej činnosti podľa jej evaluácie musí zahrnúť do akreditačných štandardov ako nevyhnutná minimálna podmienka pre akreditáciu vyšších stupňov vysokoškolského vzdelávania (pretože v týchto stupňoch je nevyhnutnou súčasťou tvorivá činnosť študentov):
- ako akreditačný štandard pre poskytovanie druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania požadovať kvalitu tvorivej činnosti podľa jej evaluácie aspoň na úrovni národne uznávanej kvality v danom odbore,
- ako akreditačný štandard pre poskytovanie tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania požadovať kvalitu tvorivej činnosti podľa jej evaluácie aspoň na úrovni medzinárodne uznávanej kvality v danom odbore.
- akreditačné štandardy musia zároveň obsahovať požiadavky na vedeckú kvalitu vysokoškolských učiteľov zabezpečujúcich študijný program.

Apr 25

Juraj

  • 25. 04. 2017
  • Juraj

Vnútorný systém zabezpečovania kvality vzdelávania …
“3. uskutočňovali študijné programy tak, že študenti zohrávajú aktívnu úlohu v tvorbe procesu učenia sa a aby sa tento prístup odzrkadľoval aj v ich hodnotení ..”.
Celkom tomu nerozumieme, aby sa z toho nestal nástroj na “riadenie učiteľa študentom” ??
Je potrebné jasne deklarovať pravidlá, čo všetko má vnútorný systém zabezpečovania kvality vzdelávania obsahovať.
Ak máme zabezpečovať akékoľvek zdroje pre podporu študentov, je potrebné deklarovať, odkiaľ na to vyčleniť prostriedky.

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Najpodstatnejšia pripomienka - existenčná:
Chceme prebrať systém hodnotenia kvality z krajín, kde je financovanie tohto odvetvia niekoľkonásobne vyššie, kde sa držia dlhoročnej tradície, kde sa tvoriví pracovníci venujú skutočnej tvorivej činnosti. Uvedený materiál pôsobí demotivujúco práve pre tvorivých pracovníkov vysokých škôl a otvára cestu k ďalším špekulatívnym aktivitám v akademickom i mimoakademickom prostredí. Je vhodné, aby si Slovensko vytvorilo vlastný systém, ktorý by postupne smeroval k európskym štandardom. Rozvoj vysokých škôl na Slovensku brzdí veľká administratíva, demotivačné ohodnotenie pracovníkov a najviac je to vypuklé v prípade mladých ľudí. Z textu v kapitolách 5 až 8 je jasné, že tvorcovia už stratili prehľad o reálnom živote na slovenských univerzitách, o problémoch bežných profesorov, docentov i OA. Kapitoly obsahujú veľa všeobecných a konštatačných viet, ktoré síce celkom správne poukazujú vybrané problémy, ale to čo navrhujú ich nerieši, alebo len čiastočne, možno s neurčitým výsledkom.

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Najpodstatnejšia pripomienka - existenčná:
Chceme prebrať systém hodnotenia kvality z krajín, kde je financovanie tohto odvetvia niekoľkonásobne vyššie, kde sa držia dlhoročnej tradície, kde sa tvoriví pracovníci venujú skutočnej tvorivej činnosti. Uvedený materiál pôsobí demotivujúco práve pre tvorivých pracovníkov vysokých škôl a otvára cestu k ďalším špekulatívnym aktivitám v akademickom i mimoakademickom prostredí. Je vhodné, aby si Slovensko vytvorilo vlastný systém, ktorý by postupne smeroval k európskym štandardom. Rozvoj vysokých škôl na Slovensku brzdí veľká administratíva, demotivačné ohodnotenie pracovníkov a najviac je to vypuklé v prípade mladých ľudí. Z textu v kapitolách 5 až 8 je jasné, že tvorcovia už stratili prehľad o reálnom živote na slovenských univerzitách, o problémoch bežných profesorov, docentov i OA. Kapitoly obsahujú veľa všeobecných a konštatačných viet, ktoré síce celkom správne poukazujú vybrané problémy, ale to čo navrhujú ich nerieši, alebo len čiastočne, možno s neurčitým výsledkom.

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Najpodstatnejšia pripomienka - existenčná:
Chceme prebrať systém hodnotenia kvality z krajín, kde je financovanie tohto odvetvia niekoľkonásobne vyššie, kde sa držia dlhoročnej tradície, kde sa tvoriví pracovníci venujú skutočnej tvorivej činnosti. Uvedený materiál pôsobí demotivujúco práve pre tvorivých pracovníkov vysokých škôl a otvára cestu k ďalším špekulatívnym aktivitám v akademickom i mimoakademickom prostredí. Je vhodné, aby si Slovensko vytvorilo vlastný systém, ktorý by postupne smeroval k európskym štandardom. Rozvoj vysokých škôl na Slovensku brzdí veľká administratíva, demotivačné ohodnotenie pracovníkov a najviac je to vypuklé v prípade mladých ľudí. Z textu v kapitolách 5 až 8 je jasné, že tvorcovia už stratili prehľad o reálnom živote na slovenských univerzitách, o problémoch bežných profesorov, docentov i OA. Kapitoly obsahujú veľa všeobecných a konštatačných viet, ktoré síce celkom správne poukazujú vybrané problémy, ale to čo navrhujú ich nerieši, alebo len čiastočne, možno s neurčitým výsledkom.

Apr 23

Daniel

  • 23. 04. 2017
  • Daniel

Ak budeme zotrvávať na tom, že každý Slováčisko má nárok na bezplatné VŠ štúdium, bez ohľadu na jeho predpoklady a študijné schopnosti a bez ohľadu na potreby trhu práce, že na absolvovanie VŠ štúdia a získanie titulu stačí sa nezabudnúť prihlásiť a nájsť dvere univerzity, tak celá kapitola 5 je bezpredmetná. Ak budú VŠ financované od počtu prijatých študentov, ak budú môcť vznikať v neobmedzenom počte a prijímať neobmedzený počet študentov a štát im to ešte aj všetko preplatí, tak celý systém slovenského školstva až po materské školy zostane rozvrátený a zdeformovaný tak ako je dnes.

May 12

Pavel

  • 12. 05. 2017
  • Pavel

Všeobecné pripomienky k materiálu/ časť vysoké školstvo:
V časti Vysoké školstvo materiál neodzrkadľuje potrebu zabezpečenia konkurencieschopnosti Slovenska a požiadavky a smerovanie trhu práce. Materiál nereflektuje vplyv zmien spoločnosti na univerzitné vzdelávanie a výskum, najmä v kontexte výziev štvrtej priemyselnej revolúcie a s tým súvisiacimi požiadavkami na informačnú spoločnosť, digitalizáciu či automatizáciu ekonomiky. Vláda SR pritom schválila kroky smerujúce k zvýšenie konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu Slovenska RIS3 SK „Poznatkami k prosperite“, no tieto ciele sa do reformy vzdelávania nepremietajú.
V dokumente chýba užšia prepojenosť medzi reálnymi potrebami praxe a vzdelávacím systémom. Neobsahuje zásadný cieľ, tykajúci sa sledovania a využívania informácii o uplatnení absolventov vysokých škôl a reflektovania súladu dopytu a ponuky absolventov. Materiál nezohľadňuje potreby trhu práce nielen pri absolventoch, teda tých, ktorých vysoké školy vychovávajú ale ani pri tých, ktorí študentov pre trh práce pripravujú. Na to, aby zo školstva odborníci neodchádzali, musia mať primerane porovnateľnú mzdu s ponukou z praxe. Táto disproporcia je ešte kľúčovejšia v atraktívnych odboroch, kde je vysoká potreba trhu práce na absolventov a vysoké nástupné platy, najmä oblasť IT.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

K strana 161 5. kapitola Kvalita, otvorenosť a dostupnosť vysokoškolského vzdelávania:
Klub 500 nesúhlasí s tvrdením „Kapacity slovenského vysokého školstva možno vo všeobecnosti hodnotiť ako dostatočné“. Naopak z pohľadu Klubu 500 sú kapacity zbytočne, neefektívne a neprispôsobené potrebám trhu práce.
Klub 500 zásadne nesúhlasí s ďalším zvyšovaním dostupnosti vysokoškolského vzdelávania externou, alebo dištančnou (on-line) formou.

Apr 30

Maria

  • 30. 04. 2017
  • Maria

Kvalita a jej manažment stoja peniaze. Aj s menej peniazmi sa dá urobiť pomerne dosť, ale pokiaľ budeme vyžadovať "systémy zabezpečenia kvality" tak ako doteraz - teda formou rozsiahlej dokumentácie, tak to nebude fungovať, lebo sa ľahko môže stať, že neostanú zdroje na to, aby sa to čo je v tom systéme definované naozaj kvalitne robilo.

Kvalita sú najmä ľudia, ktorí zabezpečujú vzdelávanie. Môžeme mať akýkoľvek úžasný systém, ktorý bude manažovať kopa úradníkov, keď nebudeme vedieť zaplatiť špičkových učiteľov.

Apr 28

Miro

  • 28. 04. 2017
  • Miro

Všeobecne:
Vieme, že na Slovensku fungujú vysokoškolské inštitutúcie, ktoré sú na scéne len veľmi krátko (20+ rokov) a v rebríčkoch/rankingoch sa neobjavujú ani len v prvej tretine porovnateľných VŠ vo svete (väčšinou sa pohybujú v dolných 20% najslabších VŠ sveta).
Na Slovensku je len 6 VŠ/univerzít, ktoré sa pohybujú v 15 rankingových systémoch medzi najlepšími 10-20% VŠ sveta. Toto je základ, z ktorého je potrebné pristupovať k návrhom reformy vysokých škôl v SR, nakoľko súťažný priestor pre slovenské univerzity a VŠ by mal mať ambíciu posúvať sa k top úrovni minimálne v stredoeurópskom akademickom priestore.
Cieľom reformy vysokoškolského vzdelávania na Slovensku by preto malo byť aj zníženie počtu verejných i súkromných vysokých škôl. Existencia hypertrofovanej siete VŠ je vo veľkej miere postavená na súčasnom pôsobení vysokoškolských pedagógov na viacerých VŠ. K zníženiu počtu VŠ (a súčasnému zvýšeniu ich kvality) by pomohlo prísnejšie a dôsledne uplatňované hodnotenie ich vzdelávacích/vedeckých/umeleckých činností v rámci akreditácie a zohľadnenie týchto výsledkov pri rozdeľovaní štátnej dotácie.
Autori dokumentu Učiace sa Slovensko však nielen rezignovali na tematizovanie tohto problému, ale na viacerých miestach formulujú svoje ciele a zámery tak, akoby sa so súčasným stavom zmierili a chceli ho zakonzervovať. Celá koncepcia, rovnako ako niektoré konkrétne ciele (napr. 7. kapitola o spoločenskej misii VŠ), by si vyžadovala výraznejšie zvýšenie objemu finančných prostriedkov na financovanie verejných vysokých škôl. Z doterajších (vrátane obdobia štrajku učiteľov začiatkom roka 2016)

Apr 27

Juraj

  • 27. 04. 2017
  • Juraj

Je potrebné jasne deklarovať minimálne štandardy, čo všetko má vnútorný systém zabezpečovania kvality vzdelávania obsahovať.

A nie len prezentovať systém, ale aj KONTROLU tohto systému.

Súhlasím s inými príspevkami. Škôl je veľa a systém je v každom bode netransparentný. Od výberových konaní až po udeľovanie grantov. Transparentnosť je len na oko.

Skoro každá VŠ už tento vnútorný systém má, ale je dobrý? Ak áno, dodržiava sa? Na školách prednášajú doktorandi a nie len v slovenskom jazyku, ale aj v cudzích jazykoch. Ako chceme zabezpečiť kvalitu, keď doktorand 1. ročníka prednáša v cudzom jazyku študentom 5. ročníka, z ktorých niektorí sú aj zahraniční? Každý povie, že doktorandi neprednášajú. Moje skúsenosti sú však iné!

Nebolo by vhodné, aby sa rapídne znížil počet doktorandov na dennom štúdiu a zvýšil ich počet na externom? Keď má katedra 15 doktorandov, tak berie prácu 6 odborným asistentom. A zoberme si každú katedru na fakulte ... koľko hodín výučby na fakulte teda študenta odučia počas jeho štúdia doktorandi?



Kvalita začína náborm zamestnanca. Koľko VŠ má v SR jasne definované a merateľné kritériá na výber zamestnancov? Výberové konania sú pro forma. Vysokým školám je potrebné jasne definovať požiadavku merateľnosti a transparentonsti výberových konaní.
Napríklad:
1.pedagogická prax 50% (napr. hodnotí sa aj počet rokov 10%; výučba predmetov, na ktoré je uchádzač prijímaný 10%; prax vo výučbe požadovaných predmetov v cudzom jazyku 10%; schopnosť prednášať v cudzom jazyku 10%; pedagogická prax v zahraničí 10% (hodnotí sa počet odučených hodín v zahraničí, kvalita školy v zahraničí a fakt, či uchádzač učil rovnaké predmety aj v zahraničí)
3. publikačná činnosť 30% (systém hodnotenia rovnaký ako v súčasnosti pri požiadavkách na doc. a prof., t.j. počet a kvalita impaktov, karentov,monografií, konferencií WOS a Scopus)
4. prax vo firme 20% (samozrejme prax súvisiaca s predmetom výučby; musel by tu byť definovaný minimálny počet odpracovaných rokov, napr. 3)

Ale kľudne to môže byť aj napríklad:
1.členstvo v strane 50%
3. atraktívny vzhľad 30%
4. prax vo firme 20%

Tieto kritériá by mali byť povinne zverejnené aj na webovej stránke VŠ, aby si budúci študenti vedeli dotvoriť obraz o danej VŠ.

Apr 26

Juraj

  • 26. 04. 2017
  • Juraj

Kritériá kvality – centralizovať a profesionálne zabezpečiť zo strany MŠ SR, definovať v súlade zo zákonnými podmienkami poskytovania vysokoškolského vzdelávania, konkrétne:
1) Definovať kritériá kvality v súlade so zákonnými požiadavkami na vysokoškolské štúdium a vedu. Nevymýšľať koleso a ďalšie formálne kritériá navyše k už zabezpečovaným kritériám podľa zákona a požiadaviek akreditačnej komisie
2) Zaradiť meranie spätnej väzby od externých zákazníkov školy - študentov - štandardnými metodikami na zisťovanie zákazníckej spokojnosti.
3) Zaradiť meranie spätnej väzby od interných klientov školy - učiteľov - vo forme zisťovania angažovanosti zamestnancov.

Mar 18

Denisa

  • 18. 03. 2017
  • Denisa

Nesúhlasím s vnútorným systémom zabezpečenia kvality. Na Slovensku máme až príliž veľa nekvalitných vysokých škôl, a tento systém by umožňoval každej škole si zadefinovať nízke nároky a umelo znižovať kvalitu školy. Znižuje to hodnotu titulu, ktorý získali študenti na oveľa ťažších školách.

Apr 25

Anna

  • 25. 04. 2017
  • Anna

V časti Vysoké školstvo materiál neodzrkadľuje potrebu zabezpečenia konkurencieschopnosti Slovenska a požiadavky a smerovanie trhu práce. Materiál nereflektuje vplyv zmien spoločnosti na univerzitné vzdelávanie a výskum, najmä v kontexte výziev štvrtej priemyselnej revolúcie a s tým súvisiacimi požiadavkami na informačnú spoločnosť, digitalizáciu či automatizáciu ekonomiky. Vláda SR pritom schválila kroky smerujúce k zvýšenie konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu Slovenska RIS3 SK „Poznatkami k prosperite“, no tieto ciele sa do reformy vzdelávania nepremietajú.

V dokumente chýba užšia prepojenosť medzi reálnymi potrebami praxe a vzdelávacím systémom. Neobsahuje zásadný cieľ, tykajúci sa sledovania a využívania informácii o uplatnení absolventov vysokých škôl a reflektovania súladu dopytu a ponuky absolventov. Materiál nezohľadňuje potreby trhu práce nielen pri absolventoch, teda tých, ktorých vysoké školy vychovávajú ale ani pri tých, ktorí študentov pre trh práce pripravujú. Na to, aby zo školstva odborníci neodchádzali, musia mať primerane porovnateľnú mzdu s ponukou z praxe. Táto disproporcia je ešte kľúčovejšia v atraktívnych odboroch, kde je vysoká potreba trhu práce na absolventov a vysoké nástupné platy, najmä oblasť IT.

Apr 24

Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

  • 24. 04. 2017
  • Akademický senát Prírodovedeckej fakulty

Materiál striktne rozdeľuje dve hlavné poslania vysokých škôl – poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivú činnosť. A to vrátane posudzovania ich kvality, ktoré boli doteraz spoločne hodnotené v rámci komplexnej akreditácie. Kvalita napĺňania oboch týchto poslaní vysokých škôl však úzko súvisí a navzájom sa výrazne ovplyvňujú. Pri ich oddelenom posudzovaní (vzdelávania podľa cieľov 5-01 a 5-02 a tvorivej činnosti podľa cieľa 6-02) treba vytvoriť jasné vzájomné väzby, predovšetkým pod cieľom 5-02 sa kvalita tvorivej činnosti podľa jej evaluácie musí zahrnúť do akreditačných štandardov ako nevyhnutná minimálna podmienka pre akreditáciu vyšších stupňov vysokoškolského vzdelávania (pretože v týchto stupňoch je nevyhnutnou súčasťou tvorivá činnosť študentov):
- ako akreditačný štandard pre poskytovanie druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania požadovať kvalitu tvorivej činnosti podľa jej evaluácie aspoň na úrovni národne uznávanej kvality v danom odbore,
- ako akreditačný štandard pre poskytovanie tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania požadovať kvalitu tvorivej činnosti podľa jej evaluácie aspoň na úrovni medzinárodne uznávanej kvality v danom odbore.
- akreditačné štandardy musia zároveň obsahovať požiadavky na vedeckú kvalitu vysokoškolských učiteľov zabezpečujúcich študijný program.

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Najpodstatnejšia pripomienka - existenčná:
Chceme prebrať systém hodnotenia kvality z krajín, kde je financovanie tohto odvetvia niekoľkonásobne vyššie, kde sa držia dlhoročnej tradície, kde sa tvoriví pracovníci venujú skutočnej tvorivej činnosti. Uvedený materiál pôsobí demotivujúco práve pre tvorivých pracovníkov vysokých škôl a otvára cestu k ďalším špekulatívnym aktivitám v akademickom i mimoakademickom prostredí. Je vhodné, aby si Slovensko vytvorilo vlastný systém, ktorý by postupne smeroval k európskym štandardom. Rozvoj vysokých škôl na Slovensku brzdí veľká administratíva, demotivačné ohodnotenie pracovníkov a najviac je to vypuklé v prípade mladých ľudí. Z textu v kapitolách 5 až 8 je jasné, že tvorcovia už stratili prehľad o reálnom živote na slovenských univerzitách, o problémoch bežných profesorov, docentov i OA. Kapitoly obsahujú veľa všeobecných a konštatačných viet, ktoré síce celkom správne poukazujú vybrané problémy, ale to čo navrhujú ich nerieši, alebo len čiastočne, možno s neurčitým výsledkom.

Apr 23

Andrej

  • 23. 04. 2017
  • Andrej

Skôr ako začneme riešiť vnútorný systém na skvalitňovanie vzdelania na treťom stupni Vysokoškolského štúdia, je potrebné zadefinovať kvalitu vzdelávania. Ak zoberieme jednoduchý pomer počet obyvateľov na univerzitu, tak nám vychádzajú následovné fakty: Nemecko 990 tisíc obyvateľov na univerzitu, Rakúsko 480 tisíc obyvateľov na univerzitu, Poľsko a Maďarsko 290 tisíc obyvateľov na univerzitu a ČR so SR len 145 tisíc obyvateľov na univerzitu a to je ešte vysoká migrácia Slovenských študentov do ČR a vysoký počet pobočiek univerzít z ČR na Slovensku! Je potrebná reorganizácia počtu univerzít a ak nie rušenie tak minimálne zlučovanie fakúlt a to v prvom rade duplicitných!

Apr 18

Adriana

  • 18. 04. 2017
  • Adriana

Kým to bude o kvantite, tak kvalita je otázna. S navrhovanými opatreniami súhlsím.

Apr 11

Boris

  • 11. 04. 2017
  • Boris

Odborníci z oblasti telesnej kultúry s obavami sledujú vývoj spoločnosti, ktorá dlhodobo zanedbáva pohyb nevyhnutný pre zdravé fungovanie ľudského organizmu. Dôsledky a zdravotné štatistiky (zdokumentované a zverejnené o. i. aj v Národnom programe boja proti obezite a nadváhe, Národnom programe podpory zdravia) sú alarmujúce, napriek tomu sa v tomto smere na Slovensku nerealizujú účinné opatrenia, ktoré by nepriaznivú situáciu mohli riešiť.
Je kritický čas, aby sa všetci kompetentní zodpovedne a s plnou vážnosťou začali zaoberať touto problematikou na všetkých úrovniach ako jednou z vážnych priorít a aby vyvinuli potrebné úsilie o zaradenie zdravotného vzdelávania, resp. preventívnej starostlivosti o vlastné zdravie do systému vzdelávania s dôrazom na správne a zdravie ochraňujúce návyky u detí a mládeže do 18 rokov.
V duchu tejto filozofie je nevyhnutné integrovať pohybové aktivity do všetkých predmetov, rovnako ako je pohyb súčasťou bytia každého jedinca. Jedná sa o celosvetový problém (viď zdravotné štatistiky a štúdie WHO). Dôsledky ignorancie tejto problematiky na Slovensku sa prejavujú v stále sa zhoršujúcom zdravotnom stave obyvateľstva, resp. detí a mládeže. Zhoršujúce sa fyzické zdravie sa úmerne prejavuje aj na mentálnom zdraví. Klesajúca pohybová výkonnosť obyvateľstva má priamy dopad na obranyschopnosť krajiny a na schopnosť ochrany životov a zdravia v krízových situáciách (napr. požiare, povodne, násilie a pod.).


Národný projekt "Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy".

Národné športové centrum bolo v rokoch 2013-2015 nositeľom a realizátorom Národného projektu "Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy".

Motto NP: Nedostatok pohybu - celosvetový zdravotnícky problém. „Nedostatok pohybu je príčinou vážnych zdravotných problémov. Ak chceme urobiť niečo pre naše deti, musíme im vštepiť správne návyky v útlom veku a motivovať ich k pravidelnému cvičeniu. Ak to ako spoločnosť nespravíme, problémy sa budú prehlbovať. V tomto smere je potrebné prispôsobiť aj prístup pedagógov, aby so súčasnou generáciou detí a mládeže vedeli lepšie a efektívnejšie pracovať.“

Projekt bol určený pre učiteľov (spolu 3200) na I. stupni ZŠ, resp. učiteľov na II. stupni ZŠ a učiteľov na SŠ bez aprobácie na predmet Telesná výchova (títo učitelia ho môžu podľa zákona vyučovať). Projekt bol úspešne realizovaný a zodpovední experti o. i. navrhli využiť obrovský potenciál, ktorý sa vďaka projektu podarilo aktivovať, a pokračovať v takomto trende vzdelávania prostredníctvom podobných projektov.

Závery a odporúčania NP sa nachádzajú na stránke:
http://www.telesnavychova.sk/userfiles/file/z%C3%A1very_NP.pdf.

May 12

Imrich

  • 12. 05. 2017
  • Imrich

Autori návrhu sa usilovali vystihnúť aktuálne problémy súčasného školstva, o čom svedčí široká diskusia zo strany odbornej a tiež ostatnej verejnosti. Priebeh komunikácie s verejnosťou možno považovať za dobrý základ ďalšieho konštruktívneho dialógu, ktorý považujeme v primeranej forme za nevyhnutný pre úspešné dokončenie tohto zásadného materiálu. V každom prípade budeme oveľa lepšie poznať problémy a hľadať späsoby a cesty na ich riešenie.
V ďalšom pokračovaní sa uvažuje, že súčasný návrh sa ešte vylepší, čo dá záruku jeho objektívnosti a celospoločenského významu. Vďaka doterajším výsledkom vidíme túto cestu veľmi pozitívne, aj keď považujeme za nevyhnutné uberať sa zásadne novým smerom – smerom k informačnej spoločnosti. Túto radikálnu zmenu urobili vyspelé krajiny na rozhrani storočí a v budovaní informačnej spoločnosti majú pred nami predstih viac ako 15 rokov. V ostatných veciach formálne postupujú analogicky ako my, avšak sa nachádzajú na úplne odlišnej evolučnej krivke, na krivke informačnej spoločnosti. My sa stále nachádzame na konci evolučnej krivke industriálnej spoločnosti. Preto naša spoločnosť potrebuje urobiť radikálne zmeny, aby sa toto zaostávanie znížilo. Základom transformácie SR na informačnú spoločnosť sú systémové opatrenia vo vzdelávaní, predovšetkým na úrovni vysokých škôl, kde prebieha príprava aj učiteľov nizších stupňov vzdelávania.
Náš kolektív má mnohoročné skúsenosti v oblasti vysokoškolského vzdelávania a informatizácie. V poslednom období sa intenzívne venujeme otázkam transformácie univerzít pre potreby 21. storočia.
Podrobnejšie informácie k týmto pripomienkam sú obsiahnuté v materiáli:
Stanovisko k návrhu materiáluNárodný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“. Tento materiál (Stanovisko) bol vypracovaný Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a odovzdaný bol ministrovi školstva predsedom OZ PŠaV
v apríli 2017.

Kapitoly 5., 6., 7., týkajúce sa VŠ vzdelávania, ponúkajú riešenia dotýkajúce sa organizácie, riadenia a financovania VŠ. Z tohto hľadiska je predložený materiál kvalitne pripravený, aj keď v niektorých bodoch vyvoláva polemiky. Z nášho pohľadu však materiál nerieši obsahovú a metodickú stránku VŠ vzdelávania v kontexte s aktuálnymi potrebami dynamicky sa vyvíjajúcej spoločnosti na začiatku 21.storočia, ktorý má charakter zlomu a vyžaduje si práve teraz radikálne zmeny. Nie je možné zotrvávať na klasicky chápanom VŠ vzdelávaní so silnou odbornou a odvetvovou orientáciou bez širšieho spektra odovzdávaných vedomostí a zručností. Dnešní absolventi potrebujú pre dosiahnutie flexibility na pracovnom trhu v prvom rade dostatočne rozvinutý intelekt, schopnosť celoživotného vzdelávania sa, schopnosť využívať IKT a zhodnocovať informácie v svojej profesii. Nie menej sú dôležité osobnostné charakteristiky absolventa.
Navrhujeme do NPRVaV v časti o vysokých školách zapracovať tieto body:
1. Deklarovať začiatok budovania informačnej spoločnosti pod gesciou MŠVVaŠ.
2. Definovať štandardnú štruktúru študijných programov tak, aby v ňom boli v dostatočnej miere obsiahnuté nie len samotné odborné predmety, ale aj dve ďalšie skupiny predmetov, a to:
a. skupina predmetov pre rozvoj vedomostí a zručností absolventov, potrebných pre prácu s informáciami v súčasnom digitálnom svete,
b. skupina predmetov pre rozvoj osobnosti absolventov (harmonický rozvoj osobnosti, humanizácia spoločnosti).
3. Deklarovať ako cieľ rozvoj kompetencií vysokoškolských učiteľov ako rozhodujúci faktor v systéme manažérstva kvality.