Skip to content

Kategória 4-01.06 Zvyšovať pri rozhodnutí o zvýšení minimálnej mzdy aj minimálne mzdové tarify nepedagogických zamestnancov verejnej správy Všetky podnety

Mar 20

Katarína

  • 20. 03. 2017
  • Katarína

Umožniť, aby sa základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo ver. záujme (zákon 553/2003 Z.z.) začínala hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy považujem za obrovské zlyhanie vlády aj všetkých ministerstiev, ktorých sa problematika týka!
Nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení patria medzi najslabšie ohodnotené skupiny zamestnancov. Je potrebné pracovať (nie iba donekonečna rokovať) na úprave základnej stupnice platových taríf, aby začínala aspoň od hranice minimálnej mzdy.
Rovnako je potrebné upraviť platové stupne podľa odpracovaných rokov, kde už dávno nepostačuje 12-ty platový stupeň, keďže vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje a zamestnanci robia čoraz dlhšie.
Zamyslel sa niekto z kompetentných nad tým, prečo nie sú ekonomickí zamestnanci v školách a školských zariadeniach zaradení medzi odborných zamestnancov? V iných odvetviach je práca ekonóma, účtovníka odborná práca (pracovník sa musí neustále vzdelávať, sledovať zmeny, tvoriť a sledovať rozpočty, výkazníctvo, štatistiky).
Rovnako je potrebné určiť systém odmeňovania ekonomických zamestnancov v školách a školských zariadeniach. Je rozdiel ak pracuje ekonóm v škole alebo školskom zariadení, ktorá nemá rôzne strediská (iba zš, iba mš, iba cvč, iba sš) a škole, ktorá má strediská (zš + mš + cvč+škd+šj, sš+internát). Je iba na rozhodnutí vedenia školy akú mzdu ekon. zamestnanec dostane, keďže neexistuje žiadne usmernenie alebo predpis.
Ekonomickí zamestnanci v školách nemajú žiadnu zastupiteľnosť, na rozdiel od ostatných zamestnancov v školstve.

Mar 26

Katarína

  • 26. 03. 2017
  • Katarína

Zaoberať sa adekvátnym finančným ohodnotením ekonomických zamestnancov. Deformáciou základnej tabuľky pod hranicou min. mzdy v praxi dochádza k čoraz menším platovým rozdielom medzi zamestnancami s veľkou zodpovednosťou a povinnosťami a zamestnancami bez zodpovednosti. V školách a školských zariadeniach pracujú ekonomickí zamestnanci, ktorí majú veľakrát už VŠ vzdelanie, no fin. ohodnotenie je žalostné. Už neplatí, ako na školeniach uvádzala p. Belešová, že pre zabezpečenie ekonomickej agendy postačuje SŠ vzdelanie. Ekonómky v školách (hlavne pod obcami) musia ovládať napr. aj zákony a agendu výpočtu výšky pridelených fin. prostriedkov pre školské zariadenia zriadené obcou, predložiť návrh rozpočtu zariadení, obhájiť výpočet. Legislatíva nedáva hranicu vzdelania starostom, v zastupiteľstve môže sedieť ktokoľvek bez toho, aby rozumel školskej legislatíve. Ekonómky škôl a školských zariadení v zriad. pôsobnosti obcí nemajú možnosť odkomunikovať problém s odborom školstva ako je to u škôl, ktoré sú zriadené napr. mestami. Osobitnú pozornosť treba venovať rozsahu pracovných náplní ekonomických zamestnancov. V školách vykonávajú niekoľkonásobne kumulované pracovné činnosti (vedenie skladu, pokladníčka, majetkárka, ekonomika, mzdy, výkazníctvo, rozpočet +často aj vedúca školskej jedálne). Keďže neexistuje žiadny predpis, hlavne v školách v obciach je ekon. zamestnancom nabaľovaných veľa prac. činností. Najnáročnejšie to majú ekonómky v regionálnom školstve. Delenie na predprimárne, primárne a nižšie sekund. vzdelávanie!Ekonomické zamestnankyne nemajú za seba zastúpenie (často sú nútené prísť do práce aj počas PN, výkazy a štatistiky, uzávierky by neboli odovzdané načas). Zvážiť aj ekon. zamestnancov zaradiť medzi odborných a umožniť nejakú formu regenerácií z dôvodu psychického vyťaženia a stresu.

Apr 19

Katarína

  • 19. 04. 2017
  • Katarína

Nepedagogickí zamestnanci sú na okraji záujmu Ministerstva školstva.
Tabuľka platových taríf už mala byť dávno upravená - kontinuálne so zvyšovaním minimálnej mzdy.
Minimálna mzda je 435,- € ekonóm na škole je podľa tarifnej tabuľky 708,50 a pozrite si náplň práce ekonóma - rozpočty, mzdy, personalistika, verejné obstarávanie, štatistické vykazovanie.

Súhlasím s názorom vyššie, že ekonóm je integrovanou súčasťou manažmentu školy.

Mar 27

Alena

  • 27. 03. 2017
  • Alena

Plne sa stotožňujem s predchádzajúcimi príspevkami a dopĺňam, že aj zamestnanci ekonomických úsekov škôl sú výrazne podhodnotení. Neberie sa do úvahy miera zodpovednosti za nimi vykonávanú prácu, nie sú v prípade neprítomnosti zastupiteľní, často pracujú v časovom strese a mali by byť určite ohodnotení ako odborní zamestnanci. Musia pracovať maximálne samostatne, neustále sa vzdelávať a sledovať zmeny minimálne v oblasti personalistiky, miezd, účtovníctva a rozpočtov. Zároveň by sa pri ohodnotení týchto zamestnancov mala brať do úvahy štruktúra a veľkosť školy........ zriaďovatelia spájajú základné školy s materskými školami za účelom ušetrenia financií na prevádzkovanie MŠ a doplácajú na to okrem riaditeľov aj zamestnanci ekonomických úsekov, ktorí sú financovaní z normatívov. Pracujem v ZŠ s MŠ, kde je súčasťou aj ŠKD a ŠJ. MŠ funguje na 2 pracoviskách. Stúpol počet zamestnancov, počet platiacich školné, počet platiacich stravníkov, čerpanie rozpočtu za minulý rok takmer 1 mil.€........... Môj tarifný plat je 613,- € a pomaly si aj chorobu musím naplánovať medzi všetky tie termíny. Bodla by nová pracovná sila, ale bohužiaľ normatívny príspevok nepostačuje.

Apr 27

Marcela

  • 27. 04. 2017
  • Marcela

Je zarážajúce, že tarifný plat nepedagogických zamestnancov v školstve nedosahuje ani úroveň minimálnej mzdy. Preto je nevyhnutné upraviť platovú tabuľku pre týchto zamestnancov!!!!!

Mar 21

Slávka

  • 21. 03. 2017
  • Slávka

Zvyšovaním min. mzdy sa mzdy medzi platovými triedami dostávajú na jednu úroveň, čím sa nezohľadňuje pracovná náročnosť, vzdelanie a zodpovednosť zamestnancov podľa pracovného zaradenia. Je dôležité zabezpečiť pre ľudí, ktorí pracujú, takú životnú úroveň, aby si mohli zabezpečiť základné životné potreby a nie aby živorili. Máme pocit, že vláda pripravuje pre ľudí, ktorí nepracujú, väčšiu motiváciu, ako pre tých, ktorý pracujú a zamestnávateľ im musí doplácať do minimálnej mzdy. Je to pre našu vládu vyhovujúce.
V školskom stravovaní máme nedostatok pracovných síl – kuchárky za minimálnu mzdu nenalákame.

Rovnako je potrebné upraviť platové stupne podľa odpracovaných rokov, kde už dávno nepostačuje 12-ty platový stupeň, keďže vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje a zamestnanci robia čoraz dlhšie. Kuchárka po 40 rokoch odchádza do dôchodku a do ruky dostane minimálny dôchodok 290 €. Človek, ktorý celý život nerobil a nebude robiť, lebo sa mu neoplatí, má dôchodok vypočítaný z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Je to voči občanom, ktorí robia za minimálnu mzdu, veľmi nespravodlivé.

Apr 12

Martin

  • 12. 04. 2017
  • Martin

Úroveň školstva je v mnohých oblastiach výsledkom aj ekonomickej správy regionálnych škôl. Odsúvanie ekonómov na okraj záujmu školského systému tomu nenapomáha. Školský ekonómovia sú integrovanou súčasťou manažmentu školy, vznášajúci do riadenia prvok ekonomickej odbornosti. Finančné poddimenzovanie tejto sféry je často aj z finančného hľadiska kontraproduktívne.

Mar 23

Margita

  • 23. 03. 2017
  • Margita

Zamestnanci školských jedálni patria medzi najslabšie ohodnotenú skupinu zamestnancov škôl a školských zariadení. Sú na hranici minimálnej mzdy aj keď sú zaradení
v 12-tom platovom stupni.
Je potrebné upraviť platové stupne podľa odpracovaných rokov, kde už dávno nepostačuje 12-ty platový stupeň. Vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje.
Do niekoľkých rokov nebude mať kto v školskej jedálni pracovať.
Vedúca školskej jedálne v školách nemajú žiadnu zastupiteľnosť, celú agendu za čas neprítomnosti musí dorábať.

Mar 30

Gabriela

  • 30. 03. 2017
  • Gabriela

Plne súhlasím so všetkými príspevkami v tejto kategórií. Nepedagogickí zamestnanci nie sú dostatočne ohodnotení za svoju práci. Či sú to kuchárky, upratovačky, školník, ekonóm a popritom bez nich by ani jedna škola nefungovala. Ekonomickí zamestnanci či už je to vedúca ŠJ alebo ekonómka nie sú zastupiteľní. Keď si čerpám dovolenku, tak si koľkokrát musím zobrať aj domov ešte papiere, aby som stihla výkazy, uzávierky, štatistiky. Keď si plánujem dovolenku, tak tiež len podľa toho či nemusím robiť výplaty alebo výkazy alebo štatistiky a keď sa mi dovolenka končí, tak už rozmýšľam, že čo všetko ma bude čakať pri návrate na stole. Ako ekonomickí zamestnanci sa musíme neustále vzdelávať a nič z toho nemáme. V menších obciach sa musíme spoliehať len sami na seba, z obce nás neusmerní nikto. Koľkokrát robíme výkazy, štatistiky aj za obec lebo tam na to nemajú človeka. Určite by bolo dobré tabuľky nastaviť podľa náročnosti či má škola viac zariadení alebo nie, pretože je dosť náročné účtovať, keď položky musím rozúčtovať medzi sedem zariadení.

Apr 06

Janka

  • 06. 04. 2017
  • Janka

Školské jedálne
-upraviť tabuľky, aby boli spravodlivé voči minimálnej mzde pre nevyučených kuchárov
- upraviť tabuľky, aby boli spravodlivé pre vyučených kuchárov
(minimálny odstup v plate vyučená a nevyučená kuchárka)
-upraviť stupne tabuľky, pretože do dôchodku odchádzame neskôr
(pracovať 10-12 rokov do dôchodku bez možnosti postupu je demotivujúce)
-upraviť Metodické pokyny pre ŠS a slovo "odporúčané" zmeniť na "záväzné"
-školské jedálne vrátiť späť pod MŠ

Mar 30

Adriana

  • 30. 03. 2017
  • Adriana

Zaoberať sa adekvátnym finančným ohodnotením ekonomických zamestnancov. Deformáciou základnej tabuľky pod hranicou min. mzdy v praxi dochádza k čoraz menším platovým rozdielom medzi zamestnancami s veľkou zodpovednosťou a povinnosťami a zamestnancami bez zodpovednosti. V školách a školských zariadeniach pracujú ekonomickí zamestnanci, ktorí majú veľakrát už VŠ vzdelanie, no finančné ohodnotenie je žalostné. Už neplatí, ako na školeniach uvádzala p. Belešová, že pre zabezpečenie ekonomickej agendy postačuje SŠ vzdelanie. Ekonómky v školách (hlavne pod obcami) musia ovládať napr. aj zákony a agendu výpočtu výšky pridelených fin. prostriedkov pre školské zariadenia zriadené obcou, predložiť návrh rozpočtu zariadení, obhájiť výpočet. Legislatíva nedáva hranicu vzdelania starostom, v zastupiteľstve môže sedieť ktokoľvek bez toho, aby rozumel školskej legislatíve. Ekonómky škôl a školských zariadení v zriad. pôsobnosti obcí nemajú možnosť odkomunikovať problém s odborom školstva, lebo to môže len zriaďovateľ, ako je to u škôl, ktoré sú zriadené napr. mestami. Osobitnú pozornosť treba venovať rozsahu pracovných náplní ekonomických zamestnancov. V školách vykonávajú niekoľkonásobne kumulované pracovné činnosti (vedenie skladu, pokladníčka, majetkárka, ekonomika, mzdy, výkazníctvo, rozpočet, registratúra, RISSAM, vedúca školskej jedálne...). Keďže neexistuje žiadny predpis, hlavne v školách v obciach je ekon. zamestnancom nabaľovaných veľa prac. činností. Najnáročnejšie to majú ekonómky v regionálnom školstve. Delenie na predprimárne, primárne a nižšie sekund. vzdelávanie! Ekonomické zamestnankyne nemajú za seba zastúpenie (často sú nútené prísť do práce aj počas PN, výkazy a štatistiky, uzávierky by neboli odovzdané načas). Zvážiť aj ekon. zamestnancov zaradiť medzi odborných a umožniť nejakú formu regenerácií z dôvodu psychického vyťaženia a stresu a zároveň i prehodnotiť i katalóg pracovných činností. Nedávať podnety na odmeňovanie odporúča sa použiť nato a nato, konkrétne vymedziť.

Apr 21

Gabriela

  • 21. 04. 2017
  • Gabriela

Stotožňujem sa s ostatnými príspevkami. Chcela by som taktiež apelovať na nedostatok zamestnancov - kuchárok. Mnoho z nich sa približuje dôchodkovému veku a nemáme za ne náhradu. Kuchárky nechcú robiť za tak nízke platy aké sa im ponúkajú. Taktiež je nemysliteľné aby na prevádzke robila jedna kuchárka, ktorá má dané, že stačí pre 50 detí. Nestačí, nestačí ani pre 30 detí. Ono si to treba prísť vyskúšať čo všetko musí jedna kuchárka stíhať aby sama navarila, načistila zeleninu, robila prílohy, šaláty, pomedzi to obsluhovala, spratávala veci, umývala a takto dookola celý deň. Okrem toho má povinnosti ohľadom administratívy, ktorej majú kuchárky tiež dosť. Kuchárka v takomto zariadení nemôže ísť pomaly ani na PN lebo ju nemá kto nahradiť, ani na lekárske vyšetrenia alebo jednoducho zavolať, že nepríde lebo jej je zle.
Vedúce ŠJ sú tiež pod veľkým stresom, hlavne keď čerpáte dovolenku alebo PN, pretože práca na vás počká a nemá vás kto zastúpiť. Robíme dôležité hlásenia, štatistiky a pod. A za všetko nesieme zodpovednosť. Keby si kompetentní vyskúšali stráviť jeden mesiac v prevádzkach školských zariadení - MŠ, ZŠ, SŠ, tak by videli čo všetko je na našich hlavách a za aké peniaze.

Apr 12

Mária

  • 12. 04. 2017
  • Mária

Žiadame prehodnotiť zákon č. 553/2003 Z. z. a súvisiace NV z hľadiska odmeňovania verejnej správy, konkrétne zamestnancov pre oblasť školského stravovania. Výška minimálnej mzdy v súčasnosti deformuje systém odmeňovania, potiera odbornosť, a dochádza k nivelizácii miezd.
• v súčasnosti ide o narušenie princípu rovnakej odmeny za rovnakú prácu (štát, určujúci systém odmeňovania, musí garantovať, že rovnaká práca bude ohodnotená rovnakou mzdou, t.j. rovnakou výškou tarifnej mzdy); nerovnakú výšku odmeny za rovnakú prácu spôsobuje uplatňovanie rôznych taríf v rôznych regiónoch Slovenskej republiky, čo umožňuje zavedenie vlastných smerníc odmeňovania samosprávy t.j. rozpätie zaraďovania kuchárov podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti je 3-6 TT. Pričom dofinancovanie podľa minimálnej mzdy je až do 4TT.
• Aplikačná prax ukazuje, že zamestnanec , ktorý vykonáva pomocné práce bez akejkoľvek požiadavky na kvalifikáciu a prax je zaraďovaný do 12 stupňa 1-3 TT a zamestnanec s viacročnou praxou, ktorý tú istú prácu vykonáva je v tej istej TT bez akejkoľvek motivácie. Táto skutočnosť je ovplyvňovaná uplatnením zákona o minimálnej mzde.

Spôsob (ne)valorizácie platových taríf
a. absencia objektívnych kritérií pre valorizáciu platových taríf (podľa § 28 zákona č. 553/2003 Z. z ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, rozsah ich zvýšenia a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte); posledná úprava platových taríf na rok 2015 predstavovala zvýšenie o 5 %; na rok 2017 zvýšenie o 4%. Aplikačná prax ukázala, že vo viacerých regiónoch Slovenskej republiky došlo k odňatiu pohyblivej zložky platu, aby sa úprava o 5% realizovala. Zamestnanci vlastne úpravu od r. 2015 o 9% nepocítili. Tak isto sa aplikuje úprava aj na r. 2017 a vyhlásenie predstaviteľov ZMOS to len potvrdzuje.
b. chýbajúci jasný mechanizmus valorizácie platových taríf (štát má dominantné postavenie už tým, že ak sa so zástupcami zamestnancov nedohodne adekvátne zvýšenie stupníc platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávania, o zvýšení ale aj nezvýšení už rozhodne sám v zákone o štátnom rozpočte); absencia mechanizmu valorizácie platových taríf spôsobila deformácie ich výšky voči sume minimálnej mzdy;
c. výrazná nivelizácia platov (pod úroveň sumy minimálnej mzdy sa dostali platové tarify až po 6. platovú triedu); napriek tomu, že v 6. platovej triede sa vyžaduje výkon vysokokvalifikovaných odborných prác alebo samostatné vykonávanie ucelených agend zamestnancom s maturitou, mzda sa zaručuje len na úrovni sumy minimálnej mzdy. V praxi to spôsobuje, že 79% zamestnancov zariadení školského stravovania je na úrovni minimálnej mzdy. Pokiaľ zamestnávateľ neuplatňuje motiváciu formou pohyblivej zložky, tak sa potiera princíp odbornosti a počtu odpracovaných rokov.
d. dehonestácia garantovanej minimálnej výšky mzdy oproti zamestnancom tzv. podnikateľskej sféry (charakteristika 6. platovej triedy podľa zákona č. 553/2003 Z. z. z hľadiska náročnosti prác zamestnancov, odmeňovaných podľa ustanovení Zákonníka práce, zodpovedá zaradeniu pracovného miesta do 3. stupňa náročnosti); kým Zákonník práce garantuje za výkon prác porovnateľnej náročnosti 1,4-násobok minimálnej mzdy, zákon č. 553/2003 Z. z. prácu oceňuje tarifnou mzdou pod úrovňou sumy minimálnej mzdy.

Mar 24

Viera

  • 24. 03. 2017
  • Viera

Plné sa stotožňujem s predchádzajúcimi príspevkami a dopĺňam
- vyhláška 330/2009 pre školské stravovanie je len v odporúčacej forme, nikto neberie do úvahy prílohu č 2 tejto vyhlášky - odporučaný počet zamestnancov. Počty zamestnancov sú výrazne podhodnotené pričom následne nedokážu vykonávať svoju prácu dôkladne.
- chcem pripomienkovať aj prácu vedúcich školských jedálni, v čase ich neprítomnosti (PN, OČR, dovolenka...) ich nemá kto zastúpiť, prevádzku si musia zabezpečiť samé a svoju administratívu si musia spätne dokončiť. Z toho vznikajú stresové situácie.

Mar 22

Zuzana

  • 22. 03. 2017
  • Zuzana

Plne sa stotožňujeme s predchádzajúcim príspevkom:
Umožniť, aby sa základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo ver. záujme (zákon 553/2003 Z.z.) začínala hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy považujem za obrovské zlyhanie vlády aj všetkých ministerstiev, ktorých sa problematika týka!
Nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení patria medzi najslabšie ohodnotené skupiny zamestnancov. Je potrebné pracovať (nie iba donekonečna rokovať) na úprave základnej stupnice platových taríf, aby začínala aspoň od hranice minimálnej mzdy.
Rovnako je potrebné upraviť platové stupne podľa odpracovaných rokov, kde už dávno nepostačuje 12-ty platový stupeň, keďže vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje a zamestnanci robia čoraz dlhšie.
Zamyslel sa niekto z kompetentných nad tým, prečo nie sú ekonomickí zamestnanci v školách a školských zariadeniach zaradení medzi odborných zamestnancov? V iných odvetviach je práca ekonóma, účtovníka odborná práca (pracovník sa musí neustále vzdelávať, sledovať zmeny, tvoriť a sledovať rozpočty, výkazníctvo, štatistiky).
Rovnako je potrebné určiť systém odmeňovania ekonomických zamestnancov v školách a školských zariadeniach. Je rozdiel ak pracuje ekonóm v škole alebo školskom zariadení, ktorá nemá rôzne strediská (iba zš, iba mš, iba cvč, iba sš) a škole, ktorá má strediská (zš + mš + cvč+škd+šj, sš+internát). Je iba na rozhodnutí vedenia školy akú mzdu ekon. zamestnanec dostane, keďže neexistuje žiadne usmernenie alebo predpis.
Ekonomickí zamestnanci v školách nemajú žiadnu zastupiteľnosť, na rozdiel od ostatných zamestnancov v školstve.

Mar 24

Jozefína

  • 24. 03. 2017
  • Jozefína

Plne sa stotožňujeme s uvedeným príspevkom:
Zvyšovaním min. mzdy sa mzdy medzi platovými triedami dostávajú na jednu úroveň, čím sa nezohľadňuje pracovná náročnosť, vzdelanie a zodpovednosť zamestnancov podľa pracovného zaradenia. Je dôležité zabezpečiť pre ľudí, ktorí pracujú, takú životnú úroveň, aby si mohli zabezpečiť základné životné potreby a nie aby živorili. Máme pocit, že vláda pripravuje pre ľudí, ktorí nepracujú, väčšiu motiváciu, ako pre tých, ktorý pracujú a zamestnávateľ im musí doplácať do minimálnej mzdy. Je to pre našu vládu vyhovujúce.
V školskom stravovaní máme nedostatok pracovných síl – kuchárky za minimálnu mzdu nenalákame.

Rovnako je potrebné upraviť platové stupne podľa odpracovaných rokov, kde už dávno nepostačuje 12-ty platový stupeň, keďže vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje a zamestnanci robia čoraz dlhšie. Kuchárka po 40 rokoch odchádza do dôchodku a do ruky dostane minimálny dôchodok 290 €. Človek, ktorý celý život nerobil a nebude robiť, lebo sa mu neoplatí, má dôchodok vypočítaný z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Je to voči občanom, ktorí robia za minimálnu mzdu, veľmi nespravodlivé.

Mar 24

Božena

  • 24. 03. 2017
  • Božena

Dobrý deň, chcem upozorniť na zlú finančnú situáciu pracovníkov v školskom stravovaní. Práca a podmienky sú veľmi náročné a ohodnotenie nepostačujúce. Tabuľka podľa zákona č. 553/2003 Z.z., ktorá upravuje tarifné platy, je zle nastavená. Je neprípustné, aby pri tak ťažkej a zodpovednej práci, často krát ich tarifný plat nedosahoval ani výšku minimálnej mzdy.
Vláda si musí uvedomiť, že keď odíde generácia terajších kuchárok a zamestnancov v školskej jedálni, kto nastúpi za takých zlých pracovných a finančných podmienok na ich miesto!
Taktiež treba prehodnotiť dodržiavanie vyhlášky 330/2009 podľa prílohy č. 2– odporúčaný počet zamestnancov v školských jedálňach. Počty zamestnancov sú výrazne podhodnotené, pričom následne nedokážu vykonávať svoju prácu dôkladne.
Chcem pripomienkovať aj prácu vedúcich školských jedálni, v čase ich neprítomnosti (PN, OČR, dovolenka...) ich nemá kto zastúpiť, prevádzku si musia zabezpečiť samé a svoju administratívu si musia spätne dokončiť. Z toho vznikajú stresové situácie.

Apr 25

Daniela

  • 25. 04. 2017
  • Daniela

Stotožňujem sa s pridanymi podnetmi. Je načase to konečne zmeniť, a nie ďalších 5 rokov rokovať .

Mar 22

Alena

  • 22. 03. 2017
  • Alena

chcela by som ešte pripomenú , že sú školy a školské zariadenia, v ktorým je ekonóm sám nie len na účtovníctvo ale má na starosti mzdy, personalistiku .......
proste je sám na všetko,

Apr 04

Mária

  • 04. 04. 2017
  • Mária

Plne súhlasím s kolegami a kolegyňami, ktorí píšu o problematike nízkeho ohodnotenia nepedagogických zamestnancov, najmä ekonomických pracovníkov. Nechcem sa opakovať, preto nebudem znova písať o problémoch s čerpaním dovolenky, práceneschopnosťou, neustálym sledovaním zmien a pod. Pevne verím, že sa naše podnety budú brať do úvahy.

Mar 23

Margita

  • 23. 03. 2017
  • Margita

Zamestnanci školských jedálni patria medzi najslabšie ohodnotenú skupinu zamestnancov škôl a školských zariadení. Sú na hranici minimálnej mzdy aj keď sú zaradení
v 12-tom platovom stupni.
Je potrebné upraviť platové stupne podľa odpracovaných rokov, kde už dávno nepostačuje 12-ty platový stupeň. Vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje.
Do niekoľkých rokov nebude mať kto v školskej jedálni pracovať.
Vedúca školskej jedálne v školách nemajú žiadnu zastupiteľnosť, celú agendu za čas neprítomnosti musí dorábať.

Apr 25

Adriana

  • 25. 04. 2017
  • Adriana

suhlasim

Apr 25

Adriana

  • 25. 04. 2017
  • Adriana

suhlasim

Mar 29

Kvetoslava

  • 29. 03. 2017
  • Kvetoslava

Plne súhlasím s ostatnými podnetmi

May 04

z

  • 04. 05. 2017
  • z

prišlo k deformácii systému odmeňovania. Pôvodne nastavený percentuálny rozostup medzi jednotlivými platovými triedami a stupňami sa prestal zohľadňovať pri zvyšovaní minimálnej mzdy. Optimálne by bolo vrátiť sa k pôvodnému systému a pri zvýšení minimálnej mzdy najnižšej triede a v najnižšom stupni sa musí uskutočniť príslušné zvýšenie vo všetkých triedach a stupňoch.
Autori správne postrehli potrebu zabezpečenia činností školy, ako sú napríklad činnosti správcu siete IKT, laboratórneho technika, bezpečnostného technika, verejné obstarávanie... Treba si však uvedomiť, že tieto činnosti vykonávajú odborne spôsobilí zamestnanci, ktorí v iných rezortoch, hlavne súkromných, dostávajú násobne vyšší plat, ako im v súčasnosti môže ponúknuť škola. Ak sa nebude v budúcnosti počítať s potrebnou výškou objemu finančných prostriedkov na ich odmeňovanie, nebude škola vedieť tieto činnosti zabezpečovať

May 14

Danka

  • 14. 05. 2017
  • Danka

4.01.06
Konečne. Už to dávno malo byť samozrejmosťou.

May 16

Pavel

  • 16. 05. 2017
  • Pavel

Zvyšovaním minimálnej mzdy sa mzdy medzi platovými triedami dostávajú na jednu úroveň (po 6.PT) čím sa nezohľadňuje pracovná náročnosť, vzdelanie a zodpovednosť zamestnancov podľa pracovného zaradenia.