Skip to content

Kategória 4-01.03 Upraviť systém alokácie finančných prostriedkov na školy Všetky podnety

Apr 24

Edita

  • 24. 04. 2017
  • Edita

Pri výpočte mzdového normatívu nie je spomenutá veková štruktúra pedagogických zamestnancov, ktorá na niektorých školách výrazne ovplyvňuje mzdové náklady. Chýbajú financie na osobné ohodnotenie kvalitných, aktívnych, novátorských učiteľov (v predchádzajúcich kapitolách je spomenutá takáto možnosť). Je to jedna z možností ako kvalitatívne posúvať edukáciu v školách. Kvalitných učiteľov si treba vážiť a treba ich aj adekvátne finančne ohodnotiť.
Súhlasím s názorom predchádzajúcich diskutujúcich, že normatívne financovanie - podľa počtu žiakov znížilo úroveň škôl (kvôli udržateľnosti čo najväčšieho počtu žiakov sa znižovali nároky na vzdelanie i správanie žiakov, čím sa zároveň znižovala spoločenská autorita postavenia učiteľa).

Apr 23

Daniel

  • 23. 04. 2017
  • Daniel

Normatívne financovanie na žiaka je príčinou mnohých (ak nie všetkých) problémov, ktoré dnes v školstve sú (od nedostatku financií až po kvalitu štúdia). Tento model splnil určité úlohy a je prekonaný. Prax ukázala, že financovanie na žiaka je nepoužiteľné. A síce tým, že dodnes vlastne financovanie na žiaka nefunguje, normatív na žiaka nie je rovnaký, malé školy (do 100, do 250 žiakov) dostávajú na žiaka vyšší normatív, ak ani ten nestačí, sú ešte následne dofinancovávané dohadovacími konaniami. Normatív tak znevýhodňuje normálne, väčšie školy a funguje vlastne len vo väčších mestách.
Ak má učiteľ odučiť hodinu, tak jeho mzda a teda náklady zamestnávateľa sú rovnaké, či ten učiteľ v danej triede učí 20 žiakov, 25 žiakov alebo 30 žiakov. Tak ako môže byť mzdový normatív na žiaka? Potom sú školy motivované prijať každého žiaka a nevyhodiť ani jedného, podlizovať sa rodičom a žiakom, len aby nepreložili dieťa na inú školu. Toto je chorý systém, ktorý už roky vedie kvalitu vzdelávania do pekla.
Na druhej strane, mzda učiteľa závisí od dĺžky jeho praxe, od jeho zaradenia do atestačného stupňa, od počtu kreditov... Tak ako môže škola dostávať financie na žiaka? Potom sú školy motivované zamestnávať lacnejších učiteľov.
No a keď podľa návrhu ošetríme všetky tieto problémy, tak vlastne už nepôjde o financovanie na žiaka.
Škole treba vypočítať, koľko vyučovacích hodín má podľa počtu tried a svojho vzdelávacieho programu odučiť a prideliť jej toľko financií, koľko na tento výkon potrebuje, so zohľadnením mzdovej náročnosti (dĺžka praxe, atestácie, kredity) jej pedagógov. A plus 20 %, aby mala na pohyblivú zložku mzdy, prípadne na delenie hodín nad rámec zákona.
Podmienkou akýchkoľvek zmien je však rázne rozhodnutie, aké veľké školy (s akým počtom žiakov) si môžeme dovoliť financovať. Ak zotrváme na paradigme, že každé dieťa musí mať školu v pešej dostupnosti, tak peňazí nebude nikdy dosť.

Mar 20

Andrej

  • 20. 03. 2017
  • Andrej

Zákonom vymedziť konkrétne položky, ktoré sú hradené z kapitálových výdavkov.
Poskytovanie 100% normatívu aj pre originálne kompetencie

Mar 20

Marcel

  • 20. 03. 2017
  • Marcel

V návrhu úpravy výpočtu mzdového normatívu pre školy mi chýba dôležitý parameter - veková štruktúra zamestnancov a to aj napriek tomu, že je to údaj, ktorý je možné vybrať z RIS a zároveň faktor, ktorý výrazne ovplyvňuje výšku mzdy v školstve.

Mar 26

Richard

  • 26. 03. 2017
  • Richard

Naviazať financovanie na úspešnosť absolventov (počet absolventov ktorí sú po 6 mesiacoch od skončenia príslušného stupňa vzdelávania na úrade práce/počet všetkých absolventov).

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

a) Súhlasíme s opatrením upraviť systém alokácie finančných prostriedkov na školy. Zároveň navrhujeme pri financovaní škôl počítať aj s kapitálovými výdavkami hradenými z rozpočtu MŠVVaŠ SR. Je potrebné vyčleniť finančné prostriedky pre školy, ktoré by boli účelovo určené na postupné odstraňovanie modernizačného dlhu v oblasti technického stavu budov a určené na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu v oblasti materiálno-technického vybavenia škôl.

Odôvodnenie: Pri prechode pôsobností kompetencií preneseného výkonu štátnej správy v oblasti školstva na samosprávne kraje prešli školy s nevyhovujúcim technickým stavom. Okrem zlého technického stavu škôl sa modernizačný dlh týka aj oblasti materiálno-technického zabezpečenia škôl.

Apr 23

Juraj

  • 23. 04. 2017
  • Juraj

Navrhujem zmeniť systém financovania vzdelávania z financovania školskej infraštruktúry na financovanie vzdelávacej služby konkrétneho občana. Inými slovami „ide o zmenu systému dotácií – dotujme konkrétnych ľudí a ich potreby; nedotujme vzdelávací systém a jeho potreby.“ System financovanie musí viac zapojiť „do hry“ rodičov detí, ktorí musia zohrávať v systéme vzdelávania a výchovy neoddeliteľnú úlohu, spojenú s vyššou zodpovednosťou za rozhodnutia pri výchove a vzdelávaní detí. Uvedené atribúty spĺňa nasledovný projekt: http://www.hayek.sk/projekt-athena/ .....odporúčam inšpirovať sa týmto projektom.

Apr 24

Edita

  • 24. 04. 2017
  • Edita

Pri výpočte mzdového normatívu nie je spomenutá veková štruktúra pedagogických zamestnancov, ktorá na niektorých školách výrazne ovplyvňuje mzdové náklady. Chýbajú financie na osobné ohodnotenie kvalitných, aktívnych, novátorských učiteľov (v predchádzajúcich kapitolách je spomenutá takáto možnosť). Je to jedna z možností ako kvalitatívne posúvať edukáciu v školách. Kvalitných učiteľov si treba vážiť a treba ich aj adekvátne finančne ohodnotiť.
Súhlasím s názorom predchádzajúcich diskutujúcich, že normatívne financovanie - podľa počtu žiakov znížilo úroveň škôl (kvôli udržateľnosti čo najväčšieho počtu žiakov sa znižovali nároky na vzdelanie i správanie žiakov, čím sa zároveň znižovala spoločenská autorita postavenia učiteľa).

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

a) Súhlasíme s opatrením upraviť systém alokácie finančných prostriedkov na školy. Zároveň navrhujeme pri financovaní škôl počítať aj s kapitálovými výdavkami hradenými z rozpočtu MŠVVaŠ SR. Je potrebné vyčleniť finančné prostriedky pre školy, ktoré by boli účelovo určené na postupné odstraňovanie modernizačného dlhu v oblasti technického stavu budov a určené na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu v oblasti materiálno-technického vybavenia škôl.

Odôvodnenie: Pri prechode pôsobností kompetencií preneseného výkonu štátnej správy v oblasti školstva na samosprávne kraje prešli školy s nevyhovujúcim technickým stavom. Okrem zlého technického stavu škôl sa modernizačný dlh týka aj oblasti materiálno-technického zabezpečenia škôl.

Apr 28

Mária

  • 28. 04. 2017
  • Mária

4 – 01.03
V zásade súhlasím s cieľmi. Odsek, pojednávajúci o spôsobe výpočtu mzdového a prevádzkového normatívu navrhujem doplniť o nasledovnú vetu: Systém by mal v určitej miere zohľadňovať aj špecifiká mikroregiónov, ktoré sú tzv., „zaostalé“ regióny, aby sa vytvárali podmienky na elimináciu negatívnych vplyvov sociálne slabých podmienok na vzdelanie žiakov.

May 01

Jana

  • 01. 05. 2017
  • Jana

Normatív musí byť hlavne spravodlivý. Nemôžeme vytvárať hodnotnejšie a menejhodnotnejšie deti.
Normatív musí zodpovedať potrebám vychádzajúcim z programu. Pomer mzdového k prevádzkovému normatívu musí byť adekvátny. Musí byť možnosť motivácie učiteľov cez odmeňovanie za vykonanú prácu, stabilita, atraktívnosť.
Štát musí určiť pri minimálnom počte žiakov v triedach, normatív financovania tak, aby postačoval na zabezpečenie bezproblémového chodu školy.