Skip to content

Kategória 4-01.00 Financovanie vzdelávania Všetky podnety

Apr 28

Vladimír

  • 28. 04. 2017
  • Vladimír

Pripomienka SKU: Za základný predpoklad efektívneho riadenia školstva v oblasti preneseného výkonu okrem zjednotenia kompetencií považujeme efektívny tok financií do škôl a vyplácanie 100% normatívu pre školy.
Znemožní sa tým prípadnej manipulácii s financiami zo strany zriaďovateľov.

Mar 30

Juraj

  • 30. 03. 2017
  • Juraj

Ponechať "rovnaký" normatív na školu, bez ohľadu na zriaďovateľa:
prečo?
1) všetci rodičia bez rozdielu toho na aký typ školy chodia ich deti (verejná, súkromná, cirkevná) platia dane tomuto štátu, preto odobratie, resp. zníženie normatívu na žiaka na cirkevných, resp. súkromných školách je diskriminačné
2) viac ako 50 % súkromných základných a stredných škôl nevyberá žiadne školné a žiaci študujú za rovnakých finančných podmienok ako na verejných školách (čím viac idete na Východ, tým viac je takýchto škôl)
3) súkromné a cirkevné školy pracujú oproti verejným školám vysoko efektívne a sú úspešnejšie (pozri výsledky Testovania 5, Testovania 9, Maturity, INEKO, ...)
4) súkromné a cirkevné školy pracujú s finančnými prostriedkami z normatívu vysoko efektívne (je bežné, že na súkromných školách nemá vedenie školy žiadne asistentky, ekonomické veci robí jedna osoba (kým na verejných je aj ekonómka, aj asistentka, aj hospodárka, aj personalistka, množstvo upratovačiek, školníci, kuriči, ...)
5) súkromné a cirkevné školy tvoria vrámci slovenskej siete škôl menej ako 10% škôl, takže najväčší balík z normatívu ide na školy verejné (ktoré mnohokrát nefungujú efektívne, pretože ich akékoľvek zrušenie, zmena, ... je veľmi náročné presadiť) - sme svedkami poloprázdnych budov verejných škôl ...

Apr 28

Vladimír

  • 28. 04. 2017
  • Vladimír

Zásadné pripomienky SKU k financovaniu vzdelávania:
- Vyrovnanie modernizačného dlhu je potrebné stanoviť ako "investičnú prioritu" a riešiť v akčnom pláne na roky 2018/19. Akčný plán a rozpočet na akčný plán na rok 2018 treba pripraviť už do polovice roka 2017, aby sa premietol do rozpočtu na rok 2018. V súlade s výzvou vláde z januára 2013, deklaráciou z februára 2016 a odporúčaniami OECD žiadame zabezpečiť finančné krytie skvalitnenia vzdelávania tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do roku 2020 na úrovni vyspelých štátov EÚ, najmenej 6 %.
- V súlade s výzvou vláde z januára 2013 a deklaráciou z februára 2016 žiadame zjednotiť kompetencie v oblasti riadenia a financovania verejných škôl a školských zariadení výlučne do pôsobnosti MŠVVaŠ SR. Uskutočniť prechod financovania škôl a školských zariadení zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom MŠVVaŠ SR. Financovanie cez originálne kompetencie zbavuje štát priamej zodpovednosti a prenáša ju na zriaďovateľov.
- Vyplácať 100% mzdového normatívu priamo školám. Zvýšiť mzdový normatív tak, aby bol nad rámec tabuľkových platov, aby mal riaditeľ možnosť odmeniť úspešných a aktívnych zamestnancov. Zvýšiť v rozpočte na rok 2018 výšku ostatných normatívov tak, aby školy mohli začať financovať základné pomôcky pre deti a žiakov, robiť bežnú údržbu školských budov a priestorov. Treba v nich zohľadniť všetky zákonom uložené povinnosti, ktoré školám pribudli bez navýšenia financií (manažment, správca siete, koordinátor IKT, laboratórny technik, bezpečnostný technik, protipožiarny technik, bezpečnostný projekt, projektový manažér, pracovník pre verejné obstarávanie...). Upraviť koeficienty normatívov s cieľom objektívnosti a spravodlivosti bez rozdielu veľkosti školy s doplnením koeficientu vekovej štruktúry zamestnancov a koeficientu hustoty obyvateľstva.
- V oblasti čerpania eurofondov zapojiť čo najväčší počet škôl a školských zariadení do projektov, aby boli všetky prostriedky využité čo najefektívnejšie a mal z nich prospech čo najväčší počet detí, žiakov, študentov a učiteľov. Projekty na čerpanie eurofondov by mali mať jasne merateľné výstupy pre rozvoj školstva a mali by byť súčasťou širších ucelených celoplošných systémových opatrení s jasnou víziou ich pokračovania a udržateľnosti. Základné ústavné a medzinárodné práva detí je potrebné zabezpečiť pre všetkých, nie iba pre vybrané deti, či väčšinu. Je potrebné domyslieť spôsob administrácie projektov tak, aby nezaťažovali školu a školské zariadenia ďalšou administráciou, ale aby MŠVVaŠ SR vytvorilo projektových koordinátorov, ktorý vedia škole projekty kvalitne spracovať podľa ich potrieb a požiadaviek.

Mar 18

Ľuboš

  • 18. 03. 2017
  • Ľuboš

Financovanie škôl len podľa kritéria počtu žiakov je podľa môjho názoru v dnešnej dobe choré a zastaralé a má na svedomí aj znižovanie úrovne školstva.
Aby si škola udržala svoju existenciu akceptuje prehrešky žiakov tak v správaní ako aj vo vedomostiach žiakov a na úkor toho tak znižuje aj autoritu učiteľa v spoločnosti.
Kritérium financovania podľa počtu žiakov by nemalo byť hlavné kritérium - malo by sa zrušiť, alebo byť len pomocným nie hlavným kritériom prideľovania financií danej škole.

Mar 26

Juraj

  • 26. 03. 2017
  • Juraj

V novele zákona č. 245 / 2008 Z. z. (školský zákon) zrušiť diskriminačné ustanovenie § 6a), ods. 3, 4, 5, 6. súkromné školy sú diskriminované, ak nesplnia tieto podmienky (resp. majú len malý nedostatok a ŠŠI sa "rozhodne", že to tak je, verejné a cirkevné školy môžu mať obrovské nedostatky a predsa neprídu o peniaze...
To je diskriminácia...

Apr 26

Ivana

  • 26. 04. 2017
  • Ivana

Znížiť 100 % normatív na neštátne školy - prečo štát financuje školy, ktoré nezriadil, rovnako ako tie "svoje"? Argument, že všetci rodičia platia dane štátu, je neudržateľný. Štát tiež z daní dotuje železnice - a cestujeme nimi všetci? Rovnako je to so školami: ak štát platí štátne školy, a rodič sa napriek tejto možnosti rozhodne dieťa dať do neštátnej, je to jeho voľba, nemôže očakávať od štátu preplatenie nákladov.

Apr 26

Anna

  • 26. 04. 2017
  • Anna

Navrhujem zrušiť prideľovanie finančných prostriedkov na otváranie neefektívnych tried, v ktorých je málo žiakov. Na základe štatistiky zverejnenej na CVTI má mnoho škôl otvorené triedy, ktoré majú počet žiakov pod zákonom stanovený limit (minimálny počet žiakov v triede 1. roč. podľa poslednej novely má byť 17). Uvádzaná štatistika nižšie sa týka gymnázií, ale obdobná situácia je aj pri iných typoch škôl.

Bratislavský kraj počet žiakov 1. ročníka
Gymnázium sv. Uršule, Nedbalova 6, BA 12 žiakov (4-ročné štúdium)
Súkromné športové gymnázium, Dudvážska 6, BA 6 žiakov (8-ročné štúdium), 12 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium F. G. Lorcu, Hronská 3, BA 12 žiakov (4-ročné štúdium)
Súkromné gymnázium, Vážska, BA 10 žiakov (8-ročné štúdium)
Súkromné športové gymnázium, Kalinčiakova 12, BA 7 žiakov (4-ročné štúdium)
SŠ - Gymnázium školských bratov, Čachtická 14, BA 9 žiakov (štvorročné štúdium)
Súkromné gymnázium, Majerníkova 62, BA 12 žiakov (4-ročné štúdium)
Súkromné gymnázium Mercury, Zadunajská cesta 27, BA 9 žiakov (5-ročné štúdium)
Bulharské gymnázium, Záporožská 8, BA 13 žiakov (4-ročné štúdium)
SŠ - Gymnázium sv. Františka Asissi, Kláštorné nám. 1, Malacky 16 žiakov (4-ročné štúdium)
SŠ s VJM, Lichnerova 71, Senec 5 žiakov (4-ročné štúdium)

Trnavský kraj
Gymnázium Á. Vámberyho, Nám. sv. Štefana 1190/4, Dunajská Streda 14 žiakov (8-ročné štúdium)
Gym. Z.Kodálya s VJM, Štvrť SNP 1004/34, Galanta 13 žiakov (8-ročné štúdium)
Šport.gymnázium J.Herdu, Jána Bottu 31, Trnava 16 žiakov (8-ročné štúdium)

Trenčiansky kraj
Spoj.šk.sv.J.Bosca, Trenčianska 66/28, Nová Dubnica 3 žiaci (4-ročné štúdium), 10 žiakov (8-ročné štúdium)
Gymnázium, Jablonská 301/5, Myjava 16 žiakov (8-ročné štúdium)
Súkr.športové gymnázium, Sídlisko SNP 6, Trenčianske Teplice 16 žiakov (4-ročné štúdium), 6 žiakov (8-ročné štúdium)
Športové gymnázium, Staničná 6, Trenčín 12 žiakov (8-ročné štúdium)

Nitriansky kraj
Ref. Czeglédi gymn. VJM, J. Jesenského 41, Levice 9 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium s VJM, Mládežnícka 22, Šahy 13 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymn. - KSŠ, Slov.národ.povstania 4, Šahy 16 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium J.A.Kom.s VJM, Štúrova 16, Želiezovce 11 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium, Štúrova 16, Želiezovce 8 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium, Školská 26, Vráble 16 žiakov (5-ročné štúdium)
Súkromné gymnázium, Gagarinova 1, Topoľčany 8 žiakov (5-ročné štúdium)

Žilinský kraj
Gymnázium pri SŠ, Horné Rakovce 1440/29, Turčianske Teplice 5 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium, Školská 837, Tvrdošín 16 žiakov (8-ročné štúdium)

Banskobystrický kraj
Súkromné gymnázium, Družby 554/64, Podbrezová 15 žiakov (4-ročné štúdium gym. - šport)
Súkromné gymnázium, Gemerská cesta 1, Lučenec 2 žiaci (4-ročné štúdium)
Prvé slov.lit.gymnázium, Železničná 260, Revúca 11 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium M.T. s VJM, Daxnerova 42, Rimavská Sobota 16 žiakov (4-ročné štúdium)
Gymnázium I.K., 97901 Rimavská Sobota, P. Hostinského 3 15 žiakov (4-ročné štúdium)
Súkr. šport. gymnázium, Kalinčiakova 87, Zvolen 5 žiakov (4-ročné štúdium)
Súkr.gymnázium, P. Križku 390/4, Kremnica 9 žiakov (4-ročné štúdium)

Prešovský kraj
Gymnázium P. P. Gojdiča, Bernolákova 21, Prešov 16 žiakov (4-ročné štúdium)
Súkr. šport. gym. ELBA, Smetanova 2, Prešov 6 žiakov (8-ročné štúdium gym.- šport
atď. (viac znakov sa nevmestí)

May 04

Anna

  • 04. 05. 2017
  • Anna

Myslím, že je nevyhnutné zrušiť všetky neefektívne školy, ktoré majú málo žiakov. Na stránke CVTI sú napríklad zverejnené údaje o školách uvedených nižšie, ktoré majú extrémne malý počet žiakov. Neviem si predstaviť, ako sa dá dosiahnuť na takýchto školách kvalita a efektívnosť využitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu:

-Súkromné gymnázium, 84101 Bratislava-Dúbravka, Batkova 2 *** Cogitatio - M, s.r.o.

2 žiaci v 3. ročníku, 1 žiak v 4. ročníku, spolu v celej škole 3 žiaci

-Bulharské gymnázium, 85101 Bratislava-Petržalka, Záporožská 8 *** Ministerstvo školstva a vedy Bulharskej republiky

13 žiakov v 1. ročníku, 2 žiaci v 2. ročníku, 1 žiak v 3. ročníku, 8 žiakov v 4. ročníku – 24 žiakov v celej škole

- Súkromné gymnázium, 01701 Považská Bystrica, M. R. Štefánika 148/27 *** ŽIVENA, s.r.o.

1 žiak v 4. ročníku – celkový počet žiakov v celej škole 1

- Súkromné gymnázium, 95501 Topoľčany, Gagarinova 1 *** PaeDr. Mgr. Ingrid Paulovičová

8 žiakov v 1. ročníku, 4 žiaci v 2. ročníku, 5 žiakov v 3. ročníku, 5 žiakov v 5. ročníku – celkový počet žiakov v škole 28

-Gymnázium pri KSŠ, 01501 Rajec, Nám. Andreja Škrábika č.5 *** Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza

12 žiakov v septime – celkový počet žiakov v škole 12

-Kat. spojená škola - G, 96901 Banská Štiavnica, Gwerkovej-Göllnerovej 9 *** Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica

10 žiakov v 4. ročníku – celkový počet žiakov v škole 10

- Súkr. šport. gymnázium, 96001 Zvolen, Kalinčiakova 87 *** PaedDr. Ingrid Pinková, ArtD.

5 žiakov v 1. ročníku, 8 žiakov v 2. ročníku, 12 žiakov v 3. ročníku – celkový počet žiakov v škole 25

- Súkr.sp.škola-Gymnázium, 04023 Košice-Sídlisko KVP, Starozagorská 8 *** Mgr. Eva Bednáriková – 11 žiakov v prime, 10 žiakov v tercii – celkový počet žiakov 21

a mnohé ďalšie školy...

Apr 11

Zuzana Vojáčková

  • 11. 04. 2017
  • Zuzana Vojáčková

Zaradiť školské kluby detí do financovania z prenesených kompetencií – zdroje na výchovu a vzdelávanie budú poskytované cez ministerstvo školstva, budú opäť alokované v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva.

Apr 14

Martin

  • 14. 04. 2017
  • Martin

Zrušiť financovanie škôl na základe počtu žiakov. Škola by mala byť financovaná podľa toho, akých kvalitných absolventov vychováva. Merítkom by mohol byť počet nezamestnaných absolventov v prípade vysokých a stredných škôl, ako aj počet absolventov, ktorí sa dostali na vysokú/strednú školu. Takto by úspešnejšia škola mala viac finančných prostriedkov na svoj rozvoj ako aj na ohodnotenie svojich zamestnancov. Vyššie platy v danej škole by zase lákali kvalitnejších učiteľov aby sa v danej škole o prácu uchádzali.

Momentálny stav vedie logicky k znižovaniu kvality vzdelávania. Každý zdravo rozmýšľajúci riaditeľ bude predsa na svojej škole držať všetkých žiakov, bez ohľadu na ich výsledky a fakt, že takýto žiaci nemajú na danom type školy čo robiť. Študenti, ktorí neprospievajú, majú často aj problémy so správaním, disiplínou, narúšajú priebeh hodiny a takto brzdia šikovných a nadaných študentov.

Mar 26

Ľuba

  • 26. 03. 2017
  • Ľuba

Znížiť verejné výdavky na neštátne školy (cirkevné, súkromné) v súlade s kritikou v správe OECD o našom školstve z februára 2016, na ktorú sa s obľubou odvolávali samotní štrajkujúci učitelia a ich obhajcovia vtedy, keď im to vyhovovalo a podľa ktorej OECD označila slovenský systém dotovania nákladných neštátnych škôl na úkor štátnych škôl za nespravodlivý (https://www.minedu.sk/oecd-o-slovenskom-skolstve-mate-dobry-zakon-o-odbornom-vzdelavani-ale-privela-malych-skol/). Považujem za scestné, aby učitelia neštátnych škôl dokonca štrajkovali s heslami namierenými proti štátu a nie s heslami namierenými proti cirkvám a súkromným osobám-podnikateľom ako zriaďovateľom neštátnych škôl.

K porovnaniu celkových verejných výdavkov doplniť aj porovnanie štruktúry výdavkov, na čo konkrétne a v akom rozsahu sú verejné výdavky vynakladané vo vybraných krajinách, ktoré sú verejnosti prezentované ako vzor – najmä škandinávske krajiny. Konkrétne aké % z celkových verejných výdavkov na školstvo ide do vreciek učiteľov (mňa by zaujímal údaj napr. za Fínsko, ak tam sa platy učiteľov "motajú" blízko okolo celonárodnej platovej priemerky vo Fínsku, kým požiadavky našich učiteľov boli na vysoký platový nadpriemer voči našej celonárodnej platovej priemerke), aké % ide v prospech žiakov a na odľahčenie vreciek rodičov (bezplatné alebo dotované školské stravovanie, školské autobusy, bezplatné pracovné pomôcky...), aké % ide na jednu klasickú a aké % na jednu špeciálnu školu s porovnateľným počtom žiakov atď.. Porovnávanie len celkových výdavkov nemá serióznu vypovedaciu hodnotu.

V materiáli pri každom opatrení vyžadujúcom si navýšenie rozpočtu pre školstvo doplniť údaj o odhadovanej potrebe navýšenia rozpočtu, v prípade predpokladanej úspory doplniť odhad úspory.

Apr 26

Elena

  • 26. 04. 2017
  • Elena

Financovanie súkromných škôl : zo zákona napr. štát prispeje 60% a zvyšok si vyberú od rodičov.
Áno, rodičia platia dane, ale keď idú k súkromnému lekárovi, tak zaplatia bez problémov , netvrdia, že platia dane a môžu tiež navštíviť štátneho lekára, ale v škole sa vyhovárajú, že platia dane. Súkromné školy môžu podnikať a štátne nie, porovnajte si vybavenie štátnych a súkromných škôl. Štát by sa v prvom rade mal postarať o svoje školy na všetkých stupňoch vzdelávania. Financovanie v školstve je čierna diera, uniká veľa peňazí, čo tak financovať školy napr. cez úväzky učiteľov, alebo kombináciou financovania na žiaka a triedu. Podľa kvality financovať sa dajú len výberové školy. Hlavne stredné školy.
Cirkevné školy financovať ako štátne školy, lebo tie tiež nepodnikajú.

Apr 24

Elena

  • 24. 04. 2017
  • Elena

Rozhodne treba zvýšiť prostriedky do školstva a na realizáciu kvalitných návrhov tohto dokumentu Učiace sa Slovensko.
Financovanie školstva by malo byť jednotné, malé obce, mestá nemajú dosť prostreidkov - ukázala to prax.
Navrhujem zaviesť POVINNÚ ŠKOLSKÚ DAŇ. Všetci sme chodili do školy, deti nám chodili do školy a vnuci atď. Vzdelanie je bezplatné, ale je to ako o troch grošoch. Začnime od najnižšieho školstva a postupne sa môže posúvať, možností je určite viac viac. Školská daň by mala byť nezávislá od celého daňového systému, má to byť plus k navrhovaným opatreniam.

Apr 30

ZŠ Trenčín

  • 30. 04. 2017
  • ZŠ Trenčín

• Systém sebahodnotenia škôl pri zachovaní súčasného "konkurenčného" prostredia /normatívny systém financovania / nevidíme pozitívne. Nie je totiž zabezpečená objektivita hodnotenia.
• Vzhľadom na rastúci počet žiakov so ŠVVP je potrebné uvažovať so znížením počtu žiakov, ako aj so zaradením odborných zamestnancov do škôl! Alebo uvažovať o znížení úväzku pedagógov.

Mar 17

Jozef

  • 17. 03. 2017
  • Jozef

Financovanie škôl by nemalo byť podľa počtu žiakov, nakoľko to vedie k neférovému prijímaniu žiakov na školy bez ohľadu na potrebu a hlavne na vedomosti žiakov.
Financovanie by malo byť rozdelené podľa náročnosti odboru, ktorý žiak študuje, prípadne doplniť podľa požiadavku trhu práce. Tieto financie by mali byť použité na rozvoj technických zariadení na výučbu žiakov.
Ďalšie financie by mali byť vyčlenené na údržbu budov.
Samostatnou kategóriou by mali byť financie určené na mzdy zamestnancov škôl. Mzdy by sa dali rozdeliť na fixnú časť podľa počtu rokov a nezanedbateľnou časťou by mala byť časť podľa dosiahnutých výsledkov a vzdelávania tak aby motivovala k zvyšovaniu odbornosti a kvality práce so žiakmi.

Mar 20

Zuzana

  • 20. 03. 2017
  • Zuzana

Dobrý deň.Som riaditeľkou neplnoorganizovanej základnej školy. Úplne súhlasím s tým,že financovanie na žiaka vyvolalo v našom školstve chaos,ba až absurdné správanie niektorých riaditeľov škôl.Podotýkam, všetci sme kolegovia. Ako sa hovorí z jednej brandže.Aj keby sme sa boli neviem ako snažili, vždy boli medzi nami naši kolegovia- riaditelia, ktorí nám "kradli" deti zo školy.Ale prečo sa takto správali? Všetko je o peniazoch. Nové školské vzdelávacie programy, zameranie školy, mottá školy.Išli sme sa "zblázniť".Tí, čo to zažili od začiatku, vedia o čom hovorím. My málotriedkári sme sa každý rok triasli, či ešte vôbec prežijeme. Ide nám o každé dieťa.Každý rozpráva o úrovni nášho školstva dnes, akí slabí sú žiaci základnej školy, strednej školy, vysokej školy. Čo sa deje? My vieme.Veď predsa to spôsobilo normatívne financovanie na žiaka. Každá škola chcela žiť, byť a získať čo najviac peňazí a ako? Tým, že budú mať čo najviac žiakov.Z vlastnej skúsenosti viem, ako to bolo zlé. Niektorí riaditelia chodili po obciach, rozdávali letáky o kvalite školy, vymýšľali nové predmety, nasľubovali žiakom aj rodičom všetko možné, len aby získali čo najviac žiakov.Lenže po tých rokoch sme sa presvedčili, že kvalita bola na úkor kvantity. Stále počujem o zvyšovaní úrovne školstva,o kontinuálnom vzdelávaní pedagógov, o zvyšovaní kvalifikácie o individuálnom prístupe k žiakovi, o kvalite vyučovania. Ja sa pýtam, aká je kvalita vyučovania, individuálny prístup k žiakovi, keď je v jednej triede napr. v plnoorganizovanej škole aj 30 žiakov.Načo sa budú učitelia vzdelávať, keď ich kvality nikto nechce zaplatiť. Zase mám jeden príklad. Ponám riaditeľa neplnoorganizovanej školy, ktorého škola, kde pracoval zanikla. Nemal miesto. Keď si dávali žiadosti do zamestnania do životopisu napísal všetky vzdelávania, ktoré počas praxe absolvoval. Ak by bol niekde prijatý bol by automaticky zaradený do 11. triedy, o kreditoch ani nehovorím.Prečo si tento človek s takýmito kvalitami nemohol nájsť prácu? A sme zase pri peniažkoch. Vyšší plat, preplatenie kreditov atď, atď. Radšej vezmem ako riaditeľ začínajúceho, ktorému nemusím toľko zaplatiť. Je to bohužiaľ realita.Súhlasím aj s vyjadrením kolegu alebo kolegyne, že samostatnou kategóriou by mali byť financie určené na mzdy zamestnancov škôl. Mzdy by sa dali rozdeliť na fixnú časť podľa počtu rokov a nezanedbateľnou časťou by mala byť časť podľa dosiahnutých výsledkov a vzdelávania tak aby motivovala k zvyšovaniu odbornosti a kvality práce so žiakmi.
Ak sa mám vyjadriť ako riaditeľka neplnoorganizovanej školy nám by veľmi pomohlo ak by peniažky na deti, ktoré majú trvalé bydlisko v obci a majú navštevovať primárne vzdelávanie prišli priamo na obec.Áno rodič má právo na to, aby si vybral pre svoje dieťa školu, aby ho dal zapísať na akú školu chce. Ale ak by iná škola, tieto peniažky na žiaka nedostala, pretože by boli v tej obci, kde má žiak trvalé bydlisko a má tam školu, hneď by prestal byť záujem o tieto deti z iných obcí.Ak aj naďalej ostane financovanie na žiaka nič sa v našom školstve nezmení.

Apr 27

Marcela

  • 27. 04. 2017
  • Marcela

1. Prehodnotiť systém financovania škôl na základe normatívu. Školám veľakrát nezáleží na úrovni vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením - mentálnym postihnutím, prvoradé je množstvo detí na škole. Tieto deti sú často prijímané a aj ponechané v podmienkach základnej školy práve kvôli financiám.

2. Zamerať sa na platy učiteľov, ale nielen začínajúcich. Starší učiteľ má stále čo poskytnúť začínajúcemu učiteľovi.

Apr 26

Juraj

  • 26. 04. 2017
  • Juraj

a) Plošné zvyšovanie výdavkov na výchovu a vzdelávanie nemá význam, ak tomu nebude predchádzať jasné definovanie parametrov kvality a na základe ich vyhodnotenia následné prerozdeľovanie dodatočných finančných prostriedkov;
b) Zvyšovanie financovania bez predchádzajúcej racionalizácie siete škôl a ich kapacitné nastavenie objektívnej potrebe demografie nemá zmysel;
c) Dodatočné financovanie nastaviť formou „success fee“ na základe zohľadnenia plnenia individuálnych kvalitatívnych parametrov;
d) Do pracovnej skupiny prehodnocovania výšky normatívov je potrebné prednostne zapojiť zamestnávateľov, aby mohli byť objektívne zohľadnené parametre sektorovej náročnosti;
e) Prednostne využívať formu partnerstiev kľúčových aktérov (orgány štátnej správy, samospráva, zamestnávateľské organizácie...) pri realizácii národných projektov ako nástroj ich transparentnosti a efektivity;
f) Zabezpečiť zvýšenie finančnej podpory zo strany štátu pre zamestnávateľov ponúkajúcich učebné miesta pre žiakov v SDV;
g) Podporiť malé a stredné firmy pri vstupe do Systému duálneho vzdelávania vybudovaním nadpodnikových odvetvových centier.

Apr 02

Ružena

  • 02. 04. 2017
  • Ružena

Podporiť tie SOŠ, ktoré učia žiakov v tých odboroch, ktoré sú žiadané na trhu práce formou vyššej finančnej dotácie na žiaka.

Apr 27

Miloslav

  • 27. 04. 2017
  • Miloslav

Súhlasíme s koncepciou, aby všetci aktéri mali jasne definovanú svoju pozíciu, len vtedy bude možné efektívne fungovanie regionálneho školstva.
Sme za prideľovanie štátnych zdrojov na výchovu a vzdelávanie len cez kapitolu ministerstva školstva.
Sme za presun materských škôl, ŠKD pod prenesené financovanie z kapitoly MŠVVaŠ SR.

May 04

Zdenko

  • 04. 05. 2017
  • Zdenko

Kľúčovou podmienkou pre uskutočnenie zmien je štátny rozpočet vo väzbe na plnenie ústavnej povinnosti štátu hradiť náklady na prenesený výkon štátnej správy v plnom rozsahu.

Mar 20

Alena

  • 20. 03. 2017
  • Alena

Zrušiť Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na osobné náklady ( 90%) a Minimálny objem finančných prostriedkov, ktorý zriaďovateľ pridelí škole na prevádzkové náklady (80%) a prideliť škole 100% finančných prostriedkov. Ak škola potrebuje z objektívnych (nie subjektívnych) príčin viac financií, riešiť to cez zriaďovateľa dohodovacím konaním priamo na ministerstve školstva, kde by na takéto prípady bola vytvorená rezerva.

Apr 19

Mária

  • 19. 04. 2017
  • Mária

Odporúčam zrušiť odvodzovanie počtu NPZ od počtu pedagógov a žiakov, pretože na nepedagogickom úseku škôl sa výkony pri menšom počte žiakov neznižujú.

May 12

Pavel

  • 12. 05. 2017
  • Pavel

Alokáciu zdrojov vrátiť do stavu v roku 2003, kedy štát poskytoval na výchovu a vzdelávanie zdroje v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní ....... aj pre originálne kompetencie.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Systém alokácie finančných prostriedkov na školy by mal nielen že: „v určitej miere zohľadňovať aj určité parametre kvality a výstupné parametre z hľadiska uplatnenia žiakov, aby sa odstránila dnešná negatívna motivácia na prijímanie čo najvyššieho počtu žiakov bez ohľadu na ich pripravenosť na daný typ štúdia“, ale dosiahnutá kvalita výsledkov škôl z hľadiska uplatniteľnosti ich absolventov na trhu práce by mala byť jedným z hlavných kritérií pre ich financovanie s cieľom zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce.
b) Plošné zvyšovanie výdavkov na výchovu a vzdelávanie nemá význam, ak tomu nebude predchádzať jasné definovanie parametrov kvality a na základe ich vyhodnotenia následné prerozdeľovanie dodatočných finančných prostriedkov;
c) Zvyšovanie financovania bez predchádzajúcej racionalizácie siete škôl a ich kapacitné nastavenie objektívnej potrebe demografie nemá zmysel;
d) Dodatočné financovanie nastaviť formou „success fee“ na základe zohľadnenia plnenia individuálnych kvalitatívnych parametrov;
e) Do pracovnej skupiny prehodnocovania výšky normatívov je potrebné prednostne zapojiť zamestnávateľov, aby mohli byť objektívne zohľadnené parametre sektorovej náročnosti;
f) Prednostne využívať formu partnerstiev kľúčových aktérov (orgány štátnej správy, samospráva, zamestnávateľské organizácie...) pri realizácii národných projektov ako nástroj ich transparentnosti a efektivity;
g) Zabezpečiť zvýšenie finančnej podpory zo strany štátu pre zamestnávateľov ponúkajúcich učebné miesta pre žiakov v SDV;
h) Podporiť malé a stredné firmy pri vstupe do Systému duálneho vzdelávania vybudovaním nadpodnikových odvetvových centier.

May 01

Matej

  • 01. 05. 2017
  • Matej

Voucherový systém Časť 1/2

Nakoľko som ekonóm-edukátor z privátnej sféry , tak som sa v pripomienke venoval hlavne financovaniu vzdelávania a samospráve vzdelávacích inštitúcií, nakoľko nastavenie tejto oblasti považujem za kľúčové. Pokiaľ sa táto časť dobre nenastaví, tak je zbytočné sa baviť o ostatných oblastiach.

Základným problémom je to, že my (akýkoľvek odborník) nevieme, aký je optimálny model vzdelávania a nevieme, aké sú optimálne čiastkové vzdelávacie modely pre rôzne cieľové skupiny s ich špecifickými potrebami. Rovnako nepoznáme náklady týchto modelov a nemáme objektívny nástroj merania toho čo ľuďom a spoločnosti prinášajú. Chýbajú nám signály a informácie na základe, ktorých by sme sa vedeli rozhodovať a tvoriť vzdelávanie pre túto historickú dobu a pre výzvy budúcnosti.

Existuje množstvo inovatívnych projektov, produktov, metód a nápadov, ktoré fungujú. Majú svoje výhody a nevýhody, sú spojené s nejakými nákladmi a prinášajú určitú hodnotu. Optimálne modely pre jednotlivé cieľové skupiny klientov vzdelávania je možné však vytvoriť iba ich vhodnou kombináciou. Tá však nie je možná nakoľko, už ako som spomínal absentuje kľúč, na základe ktorého by sme sa mali v tomto smere riadiť. Celá vec je o to komplikovanejšia, že v skutočnosti spoločnosť nie je statický systém, ale dynamický a sociálno-technologicko-ekonomické prostredie sa stále mení. Sále viac platí, že to čo platilo včera, tak neplatí dnes a to čo bude platiť zajtra bude zasa niečo iné.

Týmto kľúčom, na základe ktorého by sme sa mohli rozhodovať je trhová cena a zisk, ktoré dokopy fungujú, ako informačný systém. Cena zohľadňuje náklady a vytvára súťaž, ktorá celý systém optimalizuje. Zisk nám hovorí o hodnote, ktorú dané riešenie prináša jednotlivcom a celej spoločnosti. Vytvára tiež dodatočnú investičnú základňu pre rozvoj dobrých riešení a umožňuje experimentovanie, ktoré je spojené s rizikom vyšších nákladov na nevydarený experiment. Spoločne vytvárajú signály, ktoré informujú aj ostatných o výhodách a nevýhodách jednotlivých riešení. Atraktivita vyššieho zisku a motivácia uspieť v súťaži vedie subjekty k vzájomnému kopírovaniu princípov, pretekoch v objavovaní nových a súčasnej snahe znižovať náklady (a prípadne aj ceny). Čím sú subjekty menej obmedzované v kreativite tvorby riešení, tým dokážu lepšie uspokojiť aj špecifické a menšinové potreby. Čím je v systéme menej vonkajších dotácií, tým lepšie funguje, lebo informácia obsiahnutá v cene vzdelávania nie je deformovaná.

Tento mechanizmus, ktorý som vyššie opísal sa nazýva je slobodný trh. Tieto dve slová sú v spojení so vzdelávaním pre väčšinu ľudí neakceptovateľné, lebo sa boja rizika toho, že by nedošlo k naplneniu princípu rovnosti príležitostí a deti zo sociálne slabších rodín by boli znevýhodnené a z bohatých zasa zvýhodnené. (Čo nie je podľa môjho osobného názoru pravda, ale téme sa nevenujem momentálne do dostatočnej hĺbky, aby som vám to mohol v krátkom čase dokázať).

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Z pohľadu Klubu 500 musí byť cieľom reformy vytvorenie EFEKTÍVNEHO systému vzdelávania na Slovensku a zabezpečenie jeho udržateľného financovania. Znamená to vytvorenie racionálnej štruktúry/siete škôl všetkých typov. Nie je z pohľadu Klubu 500 prijateľné, aby materiál hovoril len o plošnom navyšovaní zdrojov a porovnával ho so súčasným stavom bez toho aby nedošlo k racionalizácii siete škôl – tak základných, stredných aj vysokých, k racionalizácii odborov vzdelávania v súlade s potrebami trhu práce a v súlade s demografickým vývojom. Spolu stým je potrebné optimalizovať počet pedagogických a nepedagogických zamestnancov v súlade s demografických vývojom (takmer 50% pokles žiakov na základných kolách oproti roku 1989, počet učiteľov poklesol len o cca 3%). Len potom je možné začať diskusiu na tému objemu financií potrebných na zabezpečenie prevádzky systému.

Klub 500 zároveň navrhuje vypustenie opatrení 4-01.07 Implementovať nástroje na podporu hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov a 4-01.08 Využívať transparentne zdroje zo štrukturálnych fondov na dosahovanie cieľov z tohto národného programu, nakoľko dodržiavanie zákonov považujeme za štandard, nie za reformné opatrenie! Klub 500 poukazuje na skutočnosť, že práve riaditelia škôl sú kľúčovými osobami na zabezpečenie týchto cieľov a vo väčšine nie sú manažérmi s praxou. Je preto potrebné zabezpečiť podporu (ale aj vzdelávanie) na zabezpečenie tohto cieľa.
Z pohľadu Klubu 500 je potrebné hľadať nové príležitosti spolupráce a získavania finančných príspevkov zo súkromných zdrojov.

May 01

Matej

  • 01. 05. 2017
  • Matej

Voucherový systém časť 2/2

Práve z tohto dôvodu bol vytvorený model, ktorý prináša kompromis medzi týmito dvoma cieľmi (využitie výhody inovácie sprostredkovanej trhom a zabezpečenie istoty, že bude dodržaný princíp rovnosti príležitostí). Riešením je kupónová forma financovania školstva, ktorá je rokmi overená v krajinách, ktoré sú pokladané za najúspešnejšie vo vzdelávaní, ako je napríklad Švédsko a Dánsko. http://politicalentrepreneurs.com/nordic-countries-and-education-reform/

Základnou pointou systému je to, že štát nedáva peniaze priamo škole, ale rodičovi v podobe kupónu na vzdelávanie. Ten sa môže rozhodnúť, ktorú školu si vyberie a odovzdá jej voucher (ideálne na mesačnej báze, aby dieťa mohlo školu kedykoľvek zmeniť, ak rodič nie je spokojný. Čo vytvára väčší talk na kvalitu služby). Škola si môže od rodiča vypýtať aj viac peňazí (vyššiu cenu) nad rámec voucheru a ponúkať rozdielnu kvalitu. Takto sú zrovnoprávnené aj súkromné, komunitné školy a homeschooleri (rodičia učiaci deti z domu). Ak by nastala situácia, že všetky školy, kritické množstvo škôl zdvihne ceny, tak je to presná informácia o tom, ako je vzdelávanie podfinancované. Nekvalitné, alebo nehospodárne školy po čase zo systému prirodzene vypadnú

Nutnou podmienkou je, aby si platy a spôsoby vzdelávania učiteľov mohla určovať sama škola, rovnako aj obsah, vybavenie, organizáciu, hodnotenie žiakov a metódy vzdelávania. Štát môže určiť nejaké minimálne pravidlá a požiadavky na školu, ale to len do tej miery, aby peniaze neboli využívané na iné účely než vzdelávanie (financovanie teroristických skupín a pod.) Väčšina noriem, ako napríklad systém známkovania môže znižovať efektivitu systému a inovácie v ňom, nakoľko tým zamedzí vzniku niektorých riešení, preto je naozaj dobré nastaviť minimálne podmienky čo najštíhlejšie.

Po čase v systéme dochádza k špecializácii. Nakoľko školy si môžu objednávať obsah a metodické školenia od subdodávateľov.

Úlohou ministerstva školstva je v tomto smere efektívne zabezpečenie financovania prostredníctvom voucherov a tvorba platforiem pre vzájomnú spoluprácu a diskusiu subjektov (čo je viacmenej fakultatívny bod, ktorý by som osobne vynechal).

Systém bol vypracovaný nositeľom nobelovej ceny za ekónomiu a jedným z najuznávanejších ekonómov modernej doby - Miltonom Friedmanom https://www.youtube.com/watch?v=055faSi3D5E (Economist Milton Friedman explains how goverment intervention and centralization in our school system is driving up cost while education quality is going down. He then explains how a voucher system will lower cost and improve our education quality by subsidizing the students instead of the schools, which would )

Apr 28

Milan

  • 28. 04. 2017
  • Milan

a) Plošné zvyšovanie výdavkov na výchovu a vzdelávanie nemá význam, ak tomu nebude predchádzať jasné definovanie parametrov kvality a na základe ich vyhodnotenia následné prerozdeľovanie dodatočných finančných prostriedkov;
b) Zvyšovanie financovania bez predchádzajúcej racionalizácie siete škôl a ich kapacitné nastavenie objektívnej potrebe demografie nemá zmysel;
c) Dodatočné financovanie nastaviť formou „success fee“ na základe zohľadnenia plnenia individuálnych kvalitatívnych parametrov;
d) Do pracovnej skupiny prehodnocovania výšky normatívov je potrebné prednostne zapojiť zamestnávateľov, aby mohli byť objektívne zohľadnené parametre sektorovej náročnosti;
e) Prednostne využívať formu partnerstiev kľúčových aktérov (orgány štátnej správy, samospráva, zamestnávateľské organizácie...) pri realizácii národných projektov ako nástroj ich transparentnosti a efektivity;
f) Zabezpečiť zvýšenie finančnej podpory zo strany štátu pre zamestnávateľov ponúkajúcich učebné miesta pre žiakov v SDV;
g) Podporiť malé a stredné firmy pri vstupe do Systému duálneho vzdelávania vybudovaním nadpodnikových odvetvových centier.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

Pripomienka BSK k súčasnému stavu:

a) je potrebné upraviť zrovnoprávnenie všetkých zriaďovateľov vo vzťahu k uplatňovaniu legislatívy – v súčasnom znení legislatívy sú prípady, kedy sa niektoré ustanovenia vzťahujú na neštátnych zriaďovateľov „v primeranej miere“.

May 15

Danka

  • 15. 05. 2017
  • Danka

Súčasné nastavenie školstva na kvantitu (normatívne financovanie na žiaka – prevádzkový aj mzdový normatív, počet žiakov v triede a v skupinách viacodborových tried atď.) neumožňuje v závere vzdelávania vždy poskytnúť požadovanú kvalitu.
Ak na vstupe nastavíme všetky podmienky na kvantitu, nemôžeme na výstupe merať kvalitu a očakávať dobré výsledky.
Preto je každá zmena tohto nastavenia viac ako vítaná.

May 15

Miloš

  • 15. 05. 2017
  • Miloš

jednoznačný súhlas.

May 15

Richard

  • 15. 05. 2017
  • Richard

Stav: chýbajúci systém štátnej podpory, poddimenzovaná infraštruktúra environmentálnej výchovy a vzdelávania
Dlhodobo na Slovensku chýba systém štátnej podpory environmentálnej výchovy a osvety, realizovanej pre školy aj pre širšiu verejnosť z pôdy mimovládnych organizácií či iných odborných neziskových aj ziskových, štátnych aj neštátnych inštitúcií.
Nedostatočnosť infraštruktúry dokumentuje porovnanie počtu slovenských stredísk environmentálnej výchovy v rokoch 2004 a 2014 = 11:4, resp. počet stredísk environmentálnej výchovy v ČR a v SR v roku 2014 = 120:4.

Potreba: Vytvorenie siete štátnych aj neštátnych stredísk environmentálnej výchovy (s cieľovým stavom porovnateľným so štandardom európskych krajín: 1 terénne pobytové stredisko v každom kraji + 1 denné ekocentrum v každom okrese).

Potreba: Vytvorenie systémového a stabilného finančného nástroja na všetkých úrovniach verejnej správy na podporu vzniku potrebnej infraštruktúry a financovanie prevádzky štátnych aj neštátnych stredísk environmentálnej výchovy a ekocentier, založeného na princípoch spravodlivej, otvorenej a transparentnej verejnej súťaže.