Skip to content

Kategória 3-08.00 Vzdelávanie v pracovnom prostredí Všetky podnety

Apr 28

Milan

  • 28. 04. 2017
  • Milan

a) Systém duálneho vzdelávania vznikol v SR ako východisko zamestnávateľov z nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tento systém bol podporený zo strany štátu, aby vytvoril alternatívu k školskému systému a dokázal opätovne zaviesť odborné vzdelávanie v odboroch, ktoré školský systém už nevyučoval resp. boli v neustálom poklese záujmu zo strany žiakov a rodičov. Takto vytvorený Systém duálneho vzdelávania sa od školského systému odlišuje tým, že odborné vzdelávanie v školskom systéme prebieha pod taktovkou školy, kdežto v Systéme duálneho vzdelávania odborné vzdelávanie prebieha pod taktovkou zamestnávateľov a ich skutočných potrieb ohľadom prípravy budúcej kvalifikovanej pracovnej sily. Z tohto dôvodu je potrebné aj do budúcna zachovať tento principiálny rozdiel školského a duálneho systému a budovať ich aj naďalej ako dve alternatívne cesty odbornej prípravy žiakov. Nie je žiadúce tieto systémy prepájať a vytvárať akýsi „kvázi duál“ v školskom systéme;
b) Systém duálneho vzdelávania je prípravou na výkon povolania s dosiahnutím stupňa vzdelania, zatiaľ čo školský systém je v súčasnosti primárne nastavený na dosiahnutie stupňa vzdelania;
c) Je potrebné zabezpečiť podporu rozvoja všetkých aktivít, ktoré vedú k systematickému dobudovaniu Systému duálneho vzdelávania v gescii zamestnávateľov na Slovensku;
d) Osobitosti Systému duálneho vzdelávania (SDV) v podmienkach SR definované súčasným znením zákona o OVP musia byť zachované a nesmie byť uprednostnená spolupráca školy a podniku pri VVPP pred SDV, lebo táto za posledných 20 rokov nevykázala žiadne dostačujúce úspechy v podmienkach SR. Osobitosť SDV pod gesciou zamestnávateľov je potrebné aj naďalej rozvíjať a finančne stimulovať;
e) Posilniť systémovú podporou rozvoja Systému duálneho vzdelávania podľa súčasnej legislatívnej úpravy resp. jej úpravou smerom k posilneniu SDV statusom zamestnanca pre žiakov zapojených do tohto systému (duál „nemeckého“ typu);
f) Plošné umelé predlžovanie učebných odborov na 3,5 roka nie je správnou cestou okrem odborov, v ktorých si to vyžaduje výstupný profil a náročnosť prípravy.

Apr 14

Jozef

  • 14. 04. 2017
  • Jozef

Dobrý deň prajem, týmto mojím návrhom chcem podporiť v vzdelávanie mimo školy. Kedže zo žiakmi chodíme v rámci praktickej prípravy na vysunuté pracoviská na stavby hlavne rodinných domov a vykonávame produktívne práce za ktoré je potom jednotlivým majiteľom fakturovaná dohodnutá suma a z tejto je je nejaká časť poskytnutá aj žiakovi aby bol aj finančne motivovaný.
Preto navrhujem, kedže toto nie je duálny systém vzdelávania (podľa zákona 61/2015Z. z), aby aj títo poskytovatelia práce boli viac motivovaní poskytovať prácu pre žiakov možno aj tým, že im nemusí škola účtovať za vykonanú prácu a žiakom finančnú motiváciu za produktívnu prácu poskytnúť zo zdrojov ,ktorými by bola škola priamo podporovaná od zriaďovateľa. Je to užitočné pre žiakov tým, že sa stretnú priamo na pracovisku s materiálmi a strojmi s ktorými by sa na dielňach na odbornom výcviku ani nestretli. Tiež je výhoda, že získavajú pracovné návyky aj od pracovníkov, ktorí na takýchto vysunutých pracoviskách pracujú a môžu si porovnať svoje zručnosti priamo na pracovisku. Ušetrí aj samotná škola na energiách a materiáloch na samotnú výučbu.

May 09

Jana

  • 09. 05. 2017
  • Jana

Pri duálnom vzdelávaní netreba zabúdať ani na žiakov so zdravotným postihnutím, aby nielen triedy ale aj učebne a ich vybavenie boli bezbariérové a dostupné a tiež by bolo vhodné v rámci praxe prizvať chránené dielne, ktoré by sa mohli podieľať na praktickej výučbe žiakov so zdravotným postihnutím

Apr 05

Viera

  • 05. 04. 2017
  • Viera

V rámci duálneho vzdelávania musí škola participovať na praktickom vyučovaní zabezpečovanom podnikom účasťou majstrov odbornej praxe a odborného výcviku na praktickom vzdelávaní žiakov nakoľko je zodpovedná za ich celkové výsledky a malo by to negatívny dopad na počty majstrov a krátenie príjmov školy.

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

Pripomienka SK 8 k súčasnému stavu:
a) Systém duálneho vzdelávania je na základe doterajších skúseností z praxe prínosný najmä pre žiaka a firmu. Pre firmu najmä preto, že si môže vybrať a pripraviť svojho „budúceho zamestnanca“, pre žiaka je to najmä finančná motivácia. Systém duálneho vzdelávania však prináša aj mnohé problémy a úskalia, ktoré musia riešiť najmä riaditelia stredných odborných škôl a preto nie je tento systém vzdelávania pre školy taký atraktívny ako sa javí vo všeobecnosti.

Apr 19

Eva

  • 19. 04. 2017
  • Eva

Pripomienka SK 8 k súčasnému stavu:
a) Systém duálneho vzdelávania je na základe doterajších skúseností z praxe prínosný najmä pre žiaka a firmu. Pre firmu najmä preto, že si môže vybrať a pripraviť svojho „budúceho zamestnanca“, pre žiaka je to najmä finančná motivácia. Systém duálneho vzdelávania však prináša aj mnohé problémy a úskalia, ktoré musia riešiť najmä riaditelia stredných odborných škôl a preto nie je tento systém vzdelávania pre školy taký atraktívny ako sa javí vo všeobecnosti.

Apr 23

Zuzana

  • 23. 04. 2017
  • Zuzana

Rozšíriť duálne vzdelávanie v každom rozsahu aby nebolo určené len pre pár vyvolených a aby bolo určené a dostupnejšie pre väčšie počty žiakov.

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

Pripomienka SK 8 k súčasnému stavu:
a) Systém duálneho vzdelávania je na základe doterajších skúseností z praxe prínosný najmä pre žiaka a firmu. Pre firmu najmä preto, že si môže vybrať a pripraviť svojho „budúceho zamestnanca“, pre žiaka je to najmä finančná motivácia. Systém duálneho vzdelávania však prináša aj mnohé problémy a úskalia, ktoré musia riešiť najmä riaditelia stredných odborných škôl a preto nie je tento systém vzdelávania pre školy taký atraktívny ako sa javí vo všeobecnosti.

Apr 26

Juraj

  • 26. 04. 2017
  • Juraj

a) Systém duálneho vzdelávania vznikol v SR ako východisko zamestnávateľov z nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tento systém bol podporený zo strany štátu, aby vytvoril alternatívu k školskému systému a dokázal opätovne zaviesť odborné vzdelávanie v odboroch, ktoré školský systém už nevyučoval resp. boli v neustálom poklese záujmu zo strany žiakov a rodičov. Takto vytvorený Systém duálneho vzdelávania sa od školského systému odlišuje tým, že odborné vzdelávanie v školskom systéme prebieha pod taktovkou školy, kdežto v Systéme duálneho vzdelávania odborné vzdelávanie prebieha pod taktovkou zamestnávateľov a ich skutočných potrieb ohľadom prípravy budúcej kvalifikovanej pracovnej sily. Z tohto dôvodu je potrebné aj do budúcna zachovať tento principiálny rozdiel školského a duálneho systému a budovať ich aj naďalej ako dve alternatívne cesty odbornej prípravy žiakov. Nie je žiadúce tieto systémy prepájať a vytvárať akýsi „kvázi duál“ v školskom systéme;
b) Systém duálneho vzdelávania je prípravou na výkon povolania s dosiahnutím stupňa vzdelania, zatiaľ čo školský systém je v súčasnosti primárne nastavený na dosiahnutie stupňa vzdelania;
c) Je potrebné zabezpečiť podporu rozvoja všetkých aktivít, ktoré vedú k systematickému dobudovaniu Systému duálneho vzdelávania v gescii zamestnávateľov na Slovensku;
d) Osobitosti Systému duálneho vzdelávania (SDV) v podmienkach SR definované súčasným znením zákona o OVP musia byť zachované a nesmie byť uprednostnená spolupráca školy a podniku pri VVPP pred SDV, lebo táto za posledných 20 rokov nevykázala žiadne dostačujúce úspechy v podmienkach SR. Osobitosť SDV pod gesciou zamestnávateľov je potrebné aj naďalej rozvíjať a finančne stimulovať;
e) Posilniť systémovú podporou rozvoja Systému duálneho vzdelávania podľa súčasnej legislatívnej úpravy resp. jej úpravou smerom k posilneniu SDV statusom zamestnanca pre žiakov zapojených do tohto systému (duál „nemeckého“ typu);
f) Plošné umelé predlžovanie učebných odborov na 3,5 roka nie je správnou cestou okrem odborov, v ktorých si to vyžaduje výstupný profil a náročnosť prípravy.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Systém duálneho vzdelávania vznikol v SR ako východisko zamestnávateľov z nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Tento systém bol podporený zo strany štátu, aby vytvoril alternatívu k školskému systému a dokázal opätovne zaviesť odborné vzdelávanie v odboroch, ktoré školský systém už nevyučoval resp. boli v neustálom poklese záujmu zo strany žiakov a rodičov. Takto vytvorený Systém duálneho vzdelávania sa od školského systému odlišuje tým, že odborné vzdelávanie v školskom systéme prebieha pod taktovkou školy, kdežto v Systéme duálneho vzdelávania odborné vzdelávanie prebieha pod taktovkou zamestnávateľov a ich skutočných potrieb ohľadom prípravy budúcej kvalifikovanej pracovnej sily. Z tohto dôvodu je potrebné aj do budúcna zachovať tento principiálny rozdiel školského a duálneho systému a budovať ich aj naďalej ako dve alternatívne cesty odbornej prípravy žiakov. Nie je žiaduce tieto systémy prepájať a vytvárať akýsi „kvázi duál“ v školskom systéme;
b) Systém duálneho vzdelávania je prípravou na výkon povolania s dosiahnutím stupňa vzdelania, zatiaľ čo školský systém je v súčasnosti primárne nastavený na dosiahnutie stupňa vzdelania;
c) Je potrebné zabezpečiť podporu rozvoja všetkých aktivít, ktoré vedú k systematickému dobudovaniu Systému duálneho vzdelávania ako najvhodnejšej formy prípravy absolventov stredných odborných škôl podľa požiadaviek zamestnávateľov tak, aby sa do tohto systému zapojil čo najväčší počet zamestnávateľov, škôl a žiakov. Je nutné rôznymi formami propagovať duálne vzdelávane a poskytovať informácie a podporu záujemcom o zapojenie sa do tohto systému;
d) Osobitosti Systému duálneho vzdelávania(SDV) v podmienkach SR definované súčasným znením zákona o OVP musia byť zachované a nesmie byť uprednostnená spolupráca školy a podniku pri VVPP pred SDV, lebo táto za posledných 20 rokov nevykázala žiadne dostačujúce úspechy v podmienkach SR. Osobitosť SDV pod gesciou zamestnávateľov je potrebné aj naďalej rozvíjať a finančne stimulovať;
e) Posilniť systémovú podporou rozvoja Systému duálneho vzdelávania podľa súčasnej legislatívnej úpravy resp. jej úpravou smerom k posilneniu SDV statusom zamestnanca pre žiakov zapojených do tohto systému (duál „nemeckého“ typu);
f) Plošné umelé predlžovanie učebných odborov na 3,5 roka nie je správnou cestou okrem odborov, v ktorých si to vyžaduje výstupný profil a náročnosť prípravy.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Súčasný stav a jeho problémy
Klub 500 nesúhlasí s východiskom, že príprava na kľúč mladej pracovnej sily musí byť prioritne vecou podniku, a nie štátu. Štát ju jednak nezvláda a udržanie konkurencieschopnosti podniku ani nie je, striktne vzaté, vecou daňových poplatníkov. Ak teda autori tvrdia, že ju štát nezvláda, tak potom podniky ako daňoví poplatníci suplujú úlohy štátu! Práve konkurencieschopnosť podnikov udáva ich zamestnanosť, platenie odvodov a daní a je kľúčom k financovaniu základných úloh štátu. Bez konkurencieschopných podnikov by sa štát nemohol financovať. Konkurencieschopnosť podnikov je teda kľúčovým záujmom štátu! Je tragédiou ak toto pokojne konštatujeme (štát to nezvláda tak to dajme inému...) a neriešime príčiny tohto stavu!
Taktiež je nutné:
- finančnú stimuláciu riešiť systémovo legislatívne a celoplošne (nie vo väzbe na krátkodobé a čiastkové projekty)
- normatívy principiálne nastaviť na odbory vzdelávania vo väzbe na zložitosť materiálneho a pedagogického zázemia
- nerozlišovať vykonávanie praktickej prípravy pri splnení stanovených podmienok od klasického duálu pri zvýhodňovaní duálu (to iba znechutí školy a firmy, ktoré chcú aspoň čiastočne prispieť k praktickej príprave v systéme VVPP)
- pokiaľ budú pravidlá rovnaké a jasné pre všetkých nie je nutná ani firemná škola a každá škola sa bude snažiť byť tak trochu firemnou....

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Klub 500 navrhuje doplnenie opatrenia, ktorým sa presunie zodpovednosť za odborné vzdelávanie a prípravu presunie na štát, čim sa odstráni problém odborného vzdelávania na Slovensku - systém riadenia formou siedmych materiálne a personálne a finančne nevybavených stavovských a profesijných organizácií. To isté platí aj pre samosprávne kraje. Z pohľadu Klubu 500 je preto nevyhnutné zaviesť štíhle, centrálne, transparentné administratívne štruktúry ako základný prvok efektívnych systémov duálneho vzdelávania v súlade s odporúčaniami Wirtschaftsförderungsinstitut der Wirtschaftskammer Österreich, ktorý pre SR spracoval analýzu Faktory úspechu pri duálnom vzdelávaní. SR by mala pristúpiť aj k prevzatiu kompetencií nad regionálnym školstvom späť priamo na ministerstvo školstva.

May 11

Peter

  • 11. 05. 2017
  • Peter

Zámer:
Zvýšiť flexibilitu duálneho vzdelávania a jeho atraktivitu pre školy a zamestnávateľov.

Navrhovaná formulácia:
Navrhujeme doplniť zoznam opatrení o nasledovné body:

3-08.10 Nekrátiť mzdový normatív odbornej škole pri vstupe do Duálneho vzdelávania
Krátenie finančného normatívu školám odrádza školy od vstupu do DV, je kontraproduktívne, pretože zvýšenie podielu odbornej praxe z 30 % na 50 % predstavuje pre školu zvýšenie nákladov na personálne obsadenie majstrov odborného výcviku, ale v neposlednej rade aj zvýšenie nárokov na materiál a režijné náklady pre zabezpečenie odbornej praxe žiakov počas prvých ročníkov štúdia v dielni školy. Pre zamestnávateľov je refinancovanie týchto nákladov zvýšeným výdavkom, ktoré doteraz nebolo nutné škole refinancovať. Po prechode žiakov na prax k zamestnávateľovi sa pri väčšom počte pripravovaných žiakov stávajú majstri odborného výcviku nadbytoční pre školu. Zamestnávatelia nemajú priestor pre ich prijatie do stavu. Daňové benefity pre zamestnávateľov za poskytovanie praktického vyučovania pokrývajú len čiastočne tieto výdavky. Preto navrhujeme nekrátiť mzdový normatív škole v prípade, že zamestnávateľ využíva v prvých rokoch DV dielne školy pre praktickú prípravu. Normatív by mal byť v tomto prípade navýšený, aby pokryl navýšené percento praxe v DV.

3-08.11 Rozšíriť možnosť zamestnávateľa vykonávať praktické vyučovanie v dielni školy na 50% celkového počtu hodín praktického vyučovania žiaka počas celej dĺžky štúdia žiaka.
Vidíme potrebu rozšíriť možnosť zamestnávateľov vykonávať pracovné praktické vyučovanie v dielni školy zo súčasných 40% až na 50% (v § 10 ods. 2 písm. zákona o OVP). Podmienky v priemyselných podnikoch ťažkého priemyslu pre svoju náročnosť a rizikovosť nie sú z hľadiska bezpečnosti vhodné pre realizáciu praktického vyučovania žiakov prvých dvoch ročníkov stredných odborných škôl priamo vo výrobných prevádzkach. Z tohto dôvodu jediný prostriedok pre takéto výrobné spoločnosti, je realizácia odborného vzdelávania v prvých ročníkoch v dielni školy.
Avšak limit 40% celkového počtu hodín praktického vyučovania žiaka počas celej dĺžky štúdia žiaka veľmi nevhodne rozdeľuje výučbu uprostred druhého ročníka, čo spôsobuje výrazné komplikácie v administratíve aj pri samotnej realizácii praktického vzdelávania. Navrhujeme zmeniť tento limit na 50% čo umožni zrealizovať prechod na výkon praktického vyučovania priamo v prevádzkach zamestnávateľa až po skončení druhého ročníka.

Zamestnávateľom v ťažších odvetviach priemyslu by takáto flexibilita výrazne pomohla a motivovala by aj výraznejší vstup do DV.

3-08.12 Umožniť zamestnávateľom poskytovať finančný príspevok na prevádzku školy nad rámec normatívnych finančných prostriedkov ako daňový výdavok pre zamestnávateľa.
Poskytovanie finančných príspevkov na prevádzku odbornej školy nad rámec normatívnych finančných prostriedkov zo strany zamestnávateľov umožní skvalitniť odborné vzdelávanie (napr. modernizácia dielní, zakúpenie materiálu na cvičné práce, strojného vybavenia, meracej a diagnostickej techniky a pod.). Súčasná platná legislatíva nemotivuje zamestnávateľov k tejto podpore. Predchádzajúca legislatíva túto podporu umožňovala.

May 14

Danka

  • 14. 05. 2017
  • Danka

3 -08
Súhlasím. Praktická príprava na pracovisku zamestnávateľa je rovnako dobrá ako“ duál“. Je preto vhodné ho aj finančne podporovať. Predovšetkým pre malé firmy a živnostníkov, ale aj pre SOŠ v regiónoch kde nie sú veľké podniky. Hlavným problémom odborného školstva u nás je získavanie žiakov ZŠ pre takéto štúdium (predovšetkým pre technicky zamerané odbory).Treba rozhodne viac zaangažovať firmy , ktoré potrebujú zamestnancov . Pri duály v Nemecku to robia predovšetkým stavovské organizácie a samotné firmy. Nie školy, ktoré poskytujú teoretickú prípravu. Možno by bolo dobré zákonom stanoviť povinné členstvo firmy, ktorá chce realizovať praktickú prípravu žiakov, v príslušnej stavovskej org., ktorá by túto činnosť koordinovala a garantovala kvalitu praktickej prípravy.