Skip to content

Kategória 1-03.00 Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a zo sociálne vylúčených spoločenstiev Všetky podnety

Apr 20

Andrea

  • 20. 04. 2017
  • Andrea

Dobrý deň. Chcem sa vyjadriť k téme žiakov zo SZP. Žiaci, ktorí navštevujú špeciálnu školu sú väčšinou zo SZP , ale prioritne s diagnózou MENTÁLNE POSTIHNUTIE! Takže či sú, alebo nie sú zo SZP je pre mňa ako špeciálneho pedagóga druhoradé. Mojou úlohou je vzdelávať takéto dieťa podľa jeho možností a schopností. Nedokážem si predstaviť vzdelávať takéto dieťa /ĽMP, A variant/ v bežnej základnej škole. Ako? Ľutujem tú kolegyňu, ktorá v 1.ročníku MUSÍ naučiť mentálne zdravé dieťa celú abecedu a všetky veci s tým súvisiace a bude mať v triede ďalšie deti, ktoré si vyžadujú špeciálnopedagogický prístup. KEDY? bude mať čas sa týmto deťom venovať? Učím v 1.ročníku v ŠZŠ, prosím vážení predkladatelia Návrhu "Učiace sa Slovensko" poďte sa k nám pozrieť. Uvidíte, akým slimačím tempom postupujeme, koľko času nám zaberie fixovanie, opakovanie a upevňovanie učiva. S koľkými problémami sa prehrýzavame cez písmenká, číslice. Koľko špeciálnopedagogických metód musím použiť, koľko tvorivosti vynaložiť, aby som týmto deťom spístupnila poznatky a vedomosti. Prosím, poďte sa pozrieť. Uvidíte, ako žiačka s ĽMP a DMO od septembra nedokáže napísať slabiku "mo", "om", koľko práce musím vynaložiť, aby si dieťa zafixovalo tvar písmenka "u". PODOTÝKAM: OD SEPTEMBRA 2016. Žiak v špeciálnej škole v 1.ročníku má zvládnuť 12 písmen abecedy. Žiak v 1. ročníku bežnej základnej školy- celú abecedu. Pýtam sa ešte raz: kedy a ako? Neexistuje! Vykážeme si, že sme splnili vznešené ciele integrácie a inklúzie, ale za akú cenu? Žiak má byť postavený na prvé miesto v systéme vzdelávania. Pri tejto integrácii a inklúzii sa na žiaka nepozerá. Výsledkom integračných snáh bude to, čo som zažila pred piatimi rokmi priamo v mojej učiteľskej praxi. Dostala som žiakov, ktorí navštevovali bežnú základnú školu. Nastúpili do špeciálnej školy do 5.ročníka. Výsledok? Nevedeli čítať a písať, poniektorí nevedeli napísať svoje meno. V 5. ROČNÍKU! Čítali sme z čítaniek 2. ročníka jednoslabičné a dvojslabičné slová. Čo viac k tomuto dodať. Čo robili na bežnej základnej škole? Citujem: "sedeli sme vzadu v lavici a kreslili sme si..... a robili sme učiteľom zle". Integrujme deti zo SZP a ĽMP, integrujme ich však sociálne. Vzdelávanie takýchto detí v bežných školách bude len ich trápením. Takéto dieťa v bežnej základnej škole nikdy nezažije pocit úspechu, nikdy nebude pochválené, nikdy nebude seberovné s intaktnými deťmi. Výsledkom budú deti znechutené, deprimované, bez záujmu o vzdelávanie. Vzdelávanie detí s MP v bežnej škole ich diagnózu nevylieči.
Ďakujem. Andrea.

Apr 26

Marek

  • 26. 04. 2017
  • Marek

doplniť v navrhovaných opatreniach 1-03.03 realizovať celoštátny výskum zameraný na osobnosť dieťaťa, žiaka zo SZPa SVP

Pripomienka: predchádzajúce projekty boli zamerané na parciálne oblasti ; ich výsledky a skúsenosti môžu byť východiskom; Dôležité si zadefinovať cieľ; je potrebné sa zamerať na dôkladné zmeranie a analýzu aktuálnych údajov, týkajúcich sa dieťaťa/žiaka z MRK- osobnosť, schopnosti, motivácia, kognície, emócie, socializácia ap. až tieto výsledky môžu poskytnúť validnú paltformu na kvalitnú profesionálnu starostlivosť a rozvoj zo strany školy a odborníkov,

Apr 13

Timea

  • 13. 04. 2017
  • Timea

Inklúzia a integrácia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v základnej škole nedokáže vyriešiť problémy vzdelávania.
Kto z vás z autorského tímu -Učiace sa Slovensko - pracoval s rómskymi deťmi ktoré prichádzajú z rómskych osád- dnes ich nazývame žiak zo SZP. O to je ťažšia práca, ak sa jedná o žiaka so ŠVVP, ktorý by sa mal vzdelávať v špeciálnej základnej škole.Tieto školy aplikujú špeciálne metódy výchovy a vzdelávania.Prečo rušiť to, čo je zabehnuté a čo dobre funguje.Na podnet koho sa majú uskutočniť tieto zmeny, aby žiak so ŠVVP bol integrovaný do ZŠ. Určite nie na podnet učiteľov ZŠ, ani učiteľov ŠZŠ. Mnohým žiakom, ktorí prišli zo ZŠ na ŠZŠ sa doslova zmenil život k lepšiemu. Učivo je prispôsobené schopnostiam a možnostiam žiaka,Nikto zo spolužiakov sa im neposmieva, že nezvládajú učivo /to je realita!/. Napredujú a tu zažívajú svoje prvé úspechy.Ak by ste mali aspoň trocha vedomosti o týchto problémoch, o obsahu učiva v ZŠ v porovnaní so ŠZŠ, tak by ste nenapísali toto:/ Vzdelávanie žiakov zo SZP a SVS bude v takejto škole efektívnejšie, žiaci budú vo väčšej miere reflektovať zmysel vzdelávania vo svojich životoch, ich motivácia vzdelávať sa bude postupne narastať a podporným systémom poskytovaná mimoriadna podpora v dôležitých prechodných obdobiach medzi jednotlivými stupňami vzdelania im bude pomáhať zvládať tieto obzvlášť náročné situácie./ Tí žiaci, ktorí potrebujú najväčšiu podporu a inkluzívny prístup sa ocitnú znova na okraji.Potrebujú neustále individuálny prístup. A je tu ešte jena závažná vec na ktorú ste pri vašej integrácií nedomysleli. Je to hygiena.Učím rómsku triedu, viem, o čom hovorím.Kto z rodičov žiakov majoritnej populácie bude súhlasiť, aby jeho spolužiakom bol žiak zahmyzený, špinavý,zapáchajúci potom a močom. Ich mentalita a životné priority sú odlišné od majoritnej populácie. Tak si predstavte, že vaše dieťa sedí v lavici s takýmto spolužiakom.U koho sa budete domáhať nápravy?
Viliam Gaňo -svoje bohaté skúsenosti získal z praxe a až potom sa zúčastnil na vypracovaní návrhu nových školských zákonov.

Apr 26

Helena

  • 26. 04. 2017
  • Helena

Integrácia žiakov zo špeciálnych škôl a zo sociálne znevýhodneného prostredia nevyriešia problémy vzdelávania. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia múdrejší nebudú. Učitelia v špeciálnych školách aplikujú špeciálne metódy, aby žiaci dosiahli čo najlepšie výsledky. Patrí sem aj individuálny prístup, ktorý nie je možné realizovať v základných školách, kde sú triedy s počtom žiakov 25 až 30. Učivo v špeciálnych školách je prispôsobené schopnostiam žiakov. Žiaci sa tu učia písať a čítať do 5. ročníka, kým v ZŠ do 1. polroku v prvom ročníku. V triede, kde je napr.25 žiakov a z toho 15 zo sociálne znevýhodneneho prostredia, akým tempom má učiteľ postupovať s učivom. Kto v takej triede bude diskriminovaný ? V špeciálnych školách sú vytvorené dobré podmienky pre vzdelávanie žiakov s MP. Hygiena žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia je na nízkej úrovni.Rodičia v ZŠ budú protestovať, keď do triedy budú chodiť špinavé, zanedbané deti, ktoré zapáchajú. Na špeciálnych školách žiaci majú zabezpečené učebné pomôcky zadarmo. Budú mať aj na ZŠ ? Ak áno, bude to ďalšia diskriminácia. Neničme to, čo sme roky budovali. Tie zmeny, ktoré boli navrhnuté, sú nezrealizovatelné. My učitelia zo špeciálnych škôl nesúhlasíme, aby žiaci z tried variantu A v špeciálnych školách boli integrovaní do základných škôl.

Apr 18

Janko

  • 18. 04. 2017
  • Janko

chcel by som, aby sa kompetentní zamysleli nad nariadením, že dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia nemôže byť zaradené do Špeciálnej základnej školy - ide pravažne o rómske deti...hoci ja osobne som ešte nestretol róma, ktorý by povedal, že má rómsku národnosť, takže tiež neviem na základe čoho by to mal kompetentný rozhodnuúť, či len na základe farby pokožky, povedať, že ty si róm, teba sa to týka, alebo ako? Ale k veci - je matka, ktorá žije v osade vo veľmi zlých podmienkach, je tehotná. Počas tehotenstva fajčí, pije, fetuje a o výžive ani nevravím. Ten organizmus už v priebehu tehotenstva nedostáva výživu a všetko čo by dieťatko malo dostať. Dieťa sa narodí v osade - v sociálne zneváhodnenom prostredí. Tak jeho diagnostikovaná mentálna retardácia pramení zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa Vás, lebo sa narodilo v takom prostredí? Alebo preto, lebo ho matka počas tehotenstva zanedbala? To dieťa už v tehotenstve má predurčený svoj ďalší osud. Prečo také dieťa nemôže byť zaradené do Špeciálnej základnej školy? Však jeho mentálna retardácia nepramení zo sociálne znevýhodneného prostredia. Či je to len skoro dobre premyslené nariadenie, ktorým sa chcete zbaviť špeciálneho školstva? Však práve v tejto škole mu budú poskytnuté čo najlepšie podmienky pre jeho vzdelávanie a jeho ďalšie smerovanie v živote. Prečo práve takéto deti chceti diskriminovať? Oni nemajú nárok na špeciálne vzdelávanie, ktoré im patrí? Rómsky problém nie je len o školstve a vzdelaní, ale to si žiada nejakú multirezortnú spoluprácu a nielen to všetko hodiť na školstvo, lebo si s týmto problémom nevie nik poradiť.

Apr 27

Blanka

  • 27. 04. 2017
  • Blanka

povinné predškolské vzdelávanie, reálny cieľ od 5. roku veku, s jasne definovaným výstupom pripravenosti na primárne vzdelávanie, realizácia v prostredí MŠ, nie ZŠ, ktorá je poskytovateľom vzdelávania, nie prípravy na vzdelávanie

Apr 27

Tomáš

  • 27. 04. 2017
  • Tomáš

Dieťa s mentálnym postihnutím patrí do ŠZŠ, lebo tam má vytvorené optimálne podmienky, pomôcky a k dispozícii špeciálneho pedagóga, ktorý dbá na jeho vzdelávanie, a berie ohľad na jeho hendikep. Výchova takéhoto žiaka je veľmi náročná pretože vyžaduje individuálny prístup v závislosti od jeho postihnutia. Kedže jedna vyučovacia hodina trvá 45 minút, učiteľ nemôže plne sa venovať ani nadaným žiakom, ani žiakom s mentálnym postihnutím bez asistenta a bez špeciálneho pedagóga.

Apr 26

Marta

  • 26. 04. 2017
  • Marta

V našom meste sa pred niekoľkými rokmi vybudovalo malé "sídlisko" pre neprispôsobivých, neplatičov,..., vlastne pre rómov, ktorí všetci boli vysťahovaní do tejto lokality a doposiaľ žijú vyčlenení spomedzi ostatných obyvateľov. Sídlisko je zdevastované, obyvatelia žijú v špine a vysoké percento z nich fetuje od útleho detstva.
Súčasný trend nášho školstva je integrácia a inklúzia. To je dôvod, pre ktorý deti z tejto lokality centrá pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie násilne tlačia do bežných škôl. Dokonca im ani nenavrhujú odloženie povinnej školskej dochádzky, pretože "nie je predpoklad, aby tieto deti chodili na predškolskú výchovu do MŠ", t.z., nebudú v nasledujúcom predškolskom období vôbec napredovať.
Deti sú zanedbané po každej stránke, učebné osnovy ZŠ nezvládajú, opakujú prvý ročník a občas, po dvoch zbytočne strávených rokoch v bežnej triede ZŠ, konečne po návrhu CPPPaP s radosťou prechádzajú do ŠZŠ - medzi "svojich". Rodičia týchto detí a samotné deti nechcú chodiť do bežnej ZŠ, kde sa im spolužiaci posmievajú, ponižujú ich aj ich rodičov. Dôsledok tejto situácie - rómske deti sú agresívne, násilné a útočné voči spolužiakom, rodičia bežných detí sú vydesení a strachujú sa o zdravie svojich detí, ktoré je ohrozené.
Tak vzniká situácia, že znova dochádza k segregácii, kedy si rómski rodičia sami dobrovoľne vyberajú jednu zo 7 ZŠ v meste, keďže do špeciálnej ZŠ nie sú zaradení. Veď špeciálne školstvo chceme zlikvidovať.
Rómov neintegrujme, sami o to nestoja. Integrujme zdravotne znevýhodnených.

May 04

Tatiana

  • 04. 05. 2017
  • Tatiana

Zabezpečiť riadnu dochádzku žiakov do školy v súbehu s ostatnými inštitúciami /polícia, lekári, sociálni pracovníci/.
Pozitívne príklady pre túto skupinu sú málo podnetné vzhľadom na to, že väčšina týchto detí má doma rodičov, ktorí sú nezamestnaní a sú na sociálnych dávkach. Je len prirodzené, že deťom sa nechce vstávať do školy, keď sú im vzorom rodičia, ktorí doma ráno ležia v posteli, živí ich "sociálka". Samozrejme tento jav nie je všeobecne platný, ale platí pre veľkú časť detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a to najmä rómskych spoluobčanov.
Možno by pomohol nie len zákon o povinnom školskom vzdelávaní, ale aj jeho dodržiavanie a následná kontrola s prípadnou represiou jeho neplnenia. Ak nechodenie do školy bude podmienené finančným postihom, znížením sociálnych dávok, alebo rodinných prídavkov, rodičia budú mať väčšiu snahu deti dopraviť do školy.
Školopovinné deti sa ponevierajú pred obchodnými centrami v ranných hodinách v čase vyučovania a policajnú kontrolu idúcu vedľa ani nenapadne sa informovať čo tie deti tam robia, kde majú rodičov.... Veď načo, keď lekár alebo rodič im dá ospravedlnenie na všetky vymeškané hodiny a to je samozrejme v súlade so zákonom.

Apr 20

Monika

  • 20. 04. 2017
  • Monika

Ak sa chceme zaoberať inklúziou a integráciou detí zo SZP zamyslime sa či to postačí pri riešení problémov v edukácii vôbec. Väčšinou ide o deti so ŠVVP alebo MP , im vyhovuje systém , ktorý už je nastavený a funguje. V bežnej triede v ZŠ , ktorú navštevuje 23 žiakov, z toho 3 so ŠVVP a 2 s MP nie je možná edukácia v predstavách inkluzívnej edukácii. Ktorí žiaci budú upredňostnované?

Apr 21

Danica

  • 21. 04. 2017
  • Danica

Dávky, ktoré rodičia týchto žiakov dostávajú od štátu, by mali byť viazané nielen na dochádzku do školy, ale i na plnenie povinností - nosenie učebných pomôcok, aktívnu prácu na vyučovaní podľa pokynov učiteľa, slušné správanie. Učitelia nemajú žiadne páky - žiaci si do školy nedonesú žiadne učebné pomôcky, ani len pero...odmietajú pracovať, odvrávajú, správajú sa drzo...povinnosť školskej dochádzky však papierovo splnili.


Ťažko učiteľ môže presviedčať takýchto žiakov o potrebe vzdelávania a príprave na povolanie, keď ich rodičia do práce nikdy nechodili. Na Slovensku existuje celá generácia rodičov týchto žiakov, ktorí nikdy nepracovali. Treba riešiť súvislosti - ale to je už úloha iných - kompetentných.

Apr 05

Viera

  • 05. 04. 2017
  • Viera

Zvýšiť a prísnejšie legislatívne vymedziť zodpovednosť rodičov za povinné vzdelávanie žiaka, možno by bolo účinnejšie vyplácanie dávok rodičom podmieniť nielen dochádzkou do školy, ale aj odstupňovať podľa žiakových výkonov. V prípade zlého celkového prospechu by sa dávka na dieťa krátila o určité percento podľa jeho známok. Postihovaní za vysokú absenciu v dochádzke by mali byť rodičia žiakov až po ukončenie štúdia na strednej škole , nielen rodičia žiakov v povinnej školskej dochádzke. Tak by boli aj rodičia motivovaní k tomu, aby sa dieťa dobre učilo, aby na jeho prospech dohliadali. V mnohých prípadoch im totiž na tom vôbec nezáleží, a berú školu len ako odkladisko detí. O žiaka a jeho výsledky v škole neprejavia záujem počas celej doby štúdia.

Mar 16

Roman

  • 16. 03. 2017
  • Roman

Bohužiaľ to zatiaľ funguje tak, že sociálne znevýhodnení dostávajú takú podporu v hmotnej núdzi, že ostatné deti im môžu len závidieť učebné pomôcky, a napriek tomu títo do školy nechodia, a sú prípady, kedy učebnice jednoducho zmiznú / predaj, kurivo /.
je to hlavne o rodičoch. beh na dlhé trate.

Apr 30

Zoltán

  • 30. 04. 2017
  • Zoltán

Len veľmi malá časť žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia profituje z nútenej integrácie. Prichádzame tak o zručných remeselníkov, umelcov a iných manuálne zručných pracovníkov. Väčšina žiakov by určite ocenila úplne iný pedagogicko-psychologický prístup, ktorý však nedosiahneme v dnes bežných vzdelávacích zariadeniach, vrátane špeciálnych škôl. Možno by bolo riešením zriadiť školy, ktoré budú v súlade s desaťročnou povinnou školskou dochádzkou (1. - 4. ročník, 5 - 8. ročník, 9-10. ročník-špecializácia). v ktorých sa úpravou štandardov už od prvého ročníka zníži časový pomer všeobecnovzdelávacíchpredmetov k odborným a praktickým predmetom - pracovné vyučovanie - dielne, záhradníctvo, zámočníctvo,...umelecké odbornosti...), prípadne aj všeobecnovzdelávacie predmety budú orientované na očakávané praktické výkony. Žiak po ukončení školy získa certifikát o jej absolvovaní, následne bude môcť ísť pracovať ako učeň do 2 ročnej praxe - 4 hodiny (mzdu bude vyplácať sociálny odbor). Raz mesačne bude mať tzv. "sobotnú" školu, kde bude hovoriť o svojich skúsenostiach, bude sa môcť poradiť a pod.) Po dvoch rokoch takejto praxe získa výučný list vo svojej špecializácii.
Škola nebude vnímaná ako diskriminačná - bude dostupná komukoľvek, kto nepotrebuje maturitu, ale trochu iný prístup a je orientovaný na manuálne zručnosti. Možno títo žiaci nebudú poznať všetkých spisovateľov a nebudú rozumieť deriváciám (veď tak to je dnes aj u mnohých maturantov), budú mať však od prvej chvíle pocit úspechu, nájdu to, v čom dokážu byť dobrí a budú pripravení na "prácu" nie na "úrad práce".
Určite to nie je jednoduchá cesta, pretože v takejto škole budú musieť pracovať len zanietení a pripravení odborníci, kvalitní majstri, ktorí nielen naučia ale vybudujú u svojich zverencov aj pozitívny vzťah ku každodennej práci. Potom možno príde čas, keď na otázku -"Vieš vykonávať nejaké murárske práce?" odpovie aspoň jeden z piatich vyučených murárov s reálnym výučným listom pozitívne.

May 14

sylvia

  • 14. 05. 2017
  • sylvia

Inkluzia je absolutne nevhodna a nezmyselna strategia v skolstve. Zaradenim romskych ziakov s mentalnym postihnutim medzi beznu populaciu uroven nasho vzdelavania v ziadnom pripade nezlepsi. Inkluzia nie je prinosom ani pre ziakov ani pre ucitelov ani pre rodicov. Je to realny nezmysel. Pracujem s romskymi ziakmi 20 rokov. Denno denne bojujem s blchami, vsami a smradom, nedovolme aby nase deti trpeli. Zmena je urcite potrebna a nutna, najprv je potrebne poznat ich zivot, ich moznosti a ich vyuzitie pre spolocnost.

Mar 30

Jana

  • 30. 03. 2017
  • Jana

Môj názor na vzdelávanie rómskych žiakov: Na našej škole ich máme pomerne dosť. Moje postrehy: títo žiaci sa ako - tak učia v piatom a šiestom ročníku. Vo vyšších ročníkoch strácajú záujem o vzdelanie, často prepadajú a do deviateho ročníka sa z 10 Rómov prepracuje možno 5, aj to len preto, že je zbytočné ich nechať prepadnúť, pretože to aj tak nemá želaný efekt. Mnohí z nich skončia povinnú školskú dochádzku už v piatom ročníku - 5 rokov presedia v jednom ročníku a ako 16 roční opúšťajú ZŠ s vedomosťami žiaka I. stupňa ZŠ, ak vôbec. Títo žiaci majú vysokú absenciu, samotní rodičia ich posielajú do školy len zo strachu pred odobratím dávok. Ich správanie často narúša vyučovací proces, sú problémy s hygienou. Rodičia prídu do školy len vtedy, keď sa vypláca dopravné, inak ich prospech ich detí nezaujíma /česť výnimkám/. Títo žiaci, keďže sú väčšinou ich rodiny v hmotnej núdzi, majú nárok dvakrát ročne na finančnú výpomoc určenú na zakúpenie školských pomôcok. U nás dostanú zošity, pravítka, perá, farby, štetce, ceruzky. kružidlá a pod. Ako tieto pomôcky končia? Zošity počarbané, prípadne predané, perá nemajú už na druhý deň, ceruzky polámané... A my ich vraj diskriminujeme! Učila som rómsku triedu, viem, o čom hovorím. Oni sa diskriminujú sami svojím prístupom k vzdelávaniu a navyše svojím správaním diskriminujú ostatných žiakov v triede. Ich mentalita a životné priority sú odlišné od majoritnej populácie.
Sú aj múdre a šikovné rómske deti, majú rodičov, ktorým záleží na vzdelaní ich detí , bohužiaľ z 10 Rómov je to možno 1.
Návrh: I. stupeň a 5, - 6. ročník absolvovať ako ostatní žiaci, pokiaľ prosperujú. V 7. - 9. ročníku zamerať ich vzdelávanie na praktickú prípravu do života - dievčatá - starostlivosť o dieťa, hygiena pri dospievaní, šitie, varenie, hospodárenie s peniazmi. Chlapci - praktické technické zručnosti . Teoretické vzdelávanie zamerať na zvládnutie naozaj len základov jednotlivých predmetov , aj to z pohľadu praktického využitia - chémia, fyzika, matematika a pod.( Príklad zo života - rómsky chlapec z detského domova nevedel vôbec nič z praktických zručností - zapáliť oheň v peci , nevedel pracovať s náradím - so skrutkovačom, pílou, sekerou, nevedel, čo je to pravý uhol. Keby v jeho detskom domove zriadili dielňu namiesto "tematických" zájazdov k moru za peniaze sponzorov, boli by ich chovanci ďaleko lepšie pripravení na bežný život za múrmi ústavu. Ani škola, ani ústav ho na život nepripravili. Takto dotyčný chlapec skončil ako bezdomovec a alkoholik).
Tí rómski žiaci, ktorí majú záujem študovať a dobre sa učia, pokračujú v riadnom vzdelávaní tak ako ostatní žiaci. V Spolupráci so SŠ dosiahnuť , aby títo žiaci získali nejaké remeslo a mali tak lepšie predpoklady na uplatnenie na trhu práce. Teraz väčšinou končia s neúplným základným vzdelaním na podpore.
Viem, že tento môj pohľad môže vyznievať ako diskriminačný, ale myslím si, že ak sa má uplatniť individualizovaný prístup vo vzdelávaní, tak by sme nemali všetky deti vzdelávať podľa jednotnej šablóny. Takéto vzdelávanie - zamerané skôr na praktické zručnosti - by mohli absolvovať aj žiaci majoritnej populácie, pokiaľ by ani s pomocou nezvládali rozsah učiva bežnej ZŠ.

Apr 24

Elena

  • 24. 04. 2017
  • Elena

Tieto deti rozhodne potrebujú komplexnú starostlivosť. Začleňovanie medzi bežnú populáciu im nepomôže, kedže nespĺňajú bežné kritériá väčšinovej populácie. Musia ich postupne dosahovať. Postupne sa zlepšovať a až potom sa začleniť. Ak sa splnia navrhované opatrenia, môže to fungovať. Komplexná starostlivosť znamená politiku štátu k týmto komunitám - poskytovanie dávok a pomoci. Práca s generáciou "neuvedomelých rodičov" a hlavne SAMI musia chcieť a hľadať reálne cesty, aby vedeli čo chcú a ako to chcú dosiahnuť.

May 01

Jana

  • 01. 05. 2017
  • Jana

Kladieme si otázku: „Boli sa autori programu pozrieť v školách na východe Slovenska?“ Asi nie, inak by nemohli tvrdiť, to čo je v tomto cieli.
Tvrdíme na základe vlastných skúseností, že projekty na určité obdobie neriešia daný problém. Projekty sú dobré, máme ich odskúšané, ale potrebujú pokračovanie. Niečo začneme, dáme do praxe, vychytáme problémy, ale nie sme schopní pokračovať v rovnakom nasadení, lebo nemáme dostatok finančných prostriedkov. Implementácia funguje na mnohých školách aj bez podpory štátu, len na základe ochoty vedenia školy, nájsť tieto prostriedky z iných zdrojov a pokračovania v dobrej veci.
Veľa projektov a týchto opatrení potrebuje súčinnosť viacerých ministerstiev. Tvrdíme, že kým štát nebude viesť rodičov k zodpovednosti za vzdelanie svojich detí tvrdšími opatreniami, neposunieme sa ďalej.

Apr 19

Andrea

  • 19. 04. 2017
  • Andrea

Z textu vyznieva, že autori veria, že jedinou sociálne znevýhodnenou skupinou na Slovensku sú rómovia z osád a oni vlastne môžu za to, ako sme dopadli v PISE. Pritom sami priznávajú, že nevieme kto vlastne v PISE zlyhával. Z podobného prieskumu v ČR (MU Brno) vieme, že v majorite existuje rovnako ak nie viac početná skupina detí so znevýhodneného prostredia, ktorá je na tom veľmi podobne ako Rómovia z osád.
Práve PISA ukazuje, že naše školstvo otvára pomyselné nožnice rozdielov medzi deťmi (a mala by zatvárať), ale v tomto dokumente tomu nevenujú pozornosť. Neanalyzujú čo vlastne musí dieťa/ jeho rodinné prostredie mať/zabezpečiť, aby bolo dieťa v škole úspešné. Neuvažuje o tom, aké kompenzačné nástroje by mala škola mať, aby dokázala i týmto deťom pomôcť uspieť.
Deti zo znevýhodneného prostredia nemajú ako čerpať potrebný kultúrny kapitál z rodiny - pri maximálnej podpore rodičov nemajú šance získať doma to, čo potrebujú k tomu, by sa vyrovnali v škole svojim rovesníkom zo zvýhodného prostredia. Čím viac je naša škola postavená na tom, čo si dieťa prinesie z domu, tým viac sa rozdiely medzi deťmi v škole zväčšujú a nie zmenšujú. Tieto deti (HBSC) majú menšiu šancu, že ich pri príprave do školy bude podporovať niekto mimo rodiny (s potenciálne vyšším kultúrnym kapitálom) a pýtam sa či naše školy majú systém kompenzačných opatrení, ktoré by im mohli ponúknuť (niektoré údaje, z ktorých by sa to dalo indikovať som videla v poslednej PISE). A to je len zlomok mechanizmov, ktoré vedú ku kumulácii znevýhodnenia v inštitúcii, ktorá by mala byť bránou k redukcii socioekonomických rozdielov.

Mar 26

Martin

  • 26. 03. 2017
  • Martin

Dobrý deň, problematika žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa značne skomplikovala po zmene zákona, ktorý definuje žiaka zo SZP. Týka sa to hlavne škôl, ktoré navštevuje vysoké percento žiakov zo SZP marginalizovaných rómskych osád. Tieto sú závislé na dotáciách, ktoré by mali zabezpečiť kvalitu vzdelávania týchto žiakov. Trend zavádzania inkluzívneho vzdelávania a celodenného výchovného systému je priamo závislý na podpore štátu a celkovo supportívnych služieb poskytovaných týmto žiakom. Nie je možné zavádzať CVS a inklúziu, ak žiakom nie sú poskytnuté základné životné potreby. SZP sa zamieňa s hmotnou núdzou. Strava a pomôcky sa poskytujú len žiakov, ktorých sú podľa pravidiel UPSVaR označení za žiakov v hmotnej núdzi. Na základe týchto pravidiel nie je možné realizovať CVS a ani inklúziu ako takú. Žiak nemôže tráviť v škole 7-8 hodín, ak je hladný a nemá s čím pracovať. Nie je možné ani udržať ŠKD na škole, nakoľko rodičia nemajú záujem, aby ho žiaci navštevovali a neuhradia poplatky, ktoré sú s nim spojené. Príspevok na žiaka zo SZP nie je presne zadefinovaný, možno by bolo potrebné presne zadefinovať akú výšku musí škola použiť na asistenta učiteľa, na pomôcky, výlety atď. Bez spomínanej spolupráce všetkých zúčastnených strán, nie je možné transformovať vzdelávanie na školách, ktoré navštevujú žiaci zo SZP. Je potrebné presne zadefinovať povinnosti rodičov, zabezpečiť zosúladenie UPSVaR a školy prípadne neviazať podporu žiakov na hmotnú núdzu, ale na to, či je žiak zo SZP. Štipendiá, ktoré rodičia dostávajú za dochádzku žiakov viazať na to, či boli splnené povinnosti voči škole. Plne súhlasím s návrhom, že je potrebné vzdelávať deti od 3 rokov, ale je na to niekto pripravený? Škola, ktorá realizuje vyučovanie v dvojsmennej prevádzke a má napríklad prijať ďalších 130 detí do prípravného ročníka bude vyučovať kde a v akej prevádzke? Trojsmennej? Taktiež podporujem návrh, aby sa primárne vzdelávanie rozšírilo až do 5. ročníka. Učitelia primárneho vzdelávania majú možnosť spoznať svojich žiakov počas štyroch rokov a veľmi dobre poznajú ich schopnosti a potreby. Pripomienky by som mal k návrhu, že žiaci primárneho vzdelávania by nemali prepadnúť. Táto skutočnosť je reálna na školách, kde v triede je niekoľko slabých žiakov a je predpoklad, že majú záujem vzdelávať sa. Ale znova, čo so školami, ktoré navštevuje vysoké percento žiakov zo SZP....ak je trieda zložená z veľmi slabých žiakov a každý potrebuje individuálny prístup. Zvládnu učitelia nižšieho stredného vzdelávania individuálne vzdelávanie 20-30 žiakov, ak každý bude na inej úrovni. Nie je v kompetencii každého učiteľa posúdiť, či žiak učivo dokáže zvládnuť v ďalšom ročníku alebo nie? Nezvýši sa počet žiakov preradených do špeciálnych tried? A ako sa bude riešiť vyučovanie v 5. ročníku, ak učitelia vyštudovali učiteľstvo 1-4? Verím, že plánovaná reforma má mnoho pozitív, ale neakceptuje školy, ktoré sú špeciálne svojimi potrebami. Tí žiaci, ktorí potrebujú najväčšiu podporu a inkluzívny prístup sú znova niekde na okraji a pozitíva, ktoré reforma prináša pre nich ostanú len papieri.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Je dôležité zapojiť do tohto procesu aj rodiny (vzdelávaním, osvetou, motiváciou, komunikáciou, atď.), nakoľko kým nebude rodina podporovať žiaka dochádzať do školy, ten nebude mať dlhodobú motiváciu, pevnú vôľu a bude končiť vzdelávanie ukončením povinnej základnej školy, alebo nedokončí ani tú.

Apr 11

Zuzana

  • 11. 04. 2017
  • Zuzana

Ale rodinou, ktorá je grom všetkého, sa nezaoberáme a nebudeme ju ani riešiť, ani meniť. Veď v konečnom dôsledku načo! Veď dáme deti do rôznych organizácií MŠ, ZŠ... a učitelia alebo ako to uvádzate vy „ skupina odborníkov“ to už nejako zvládnu.

Apr 26

Lucia

  • 26. 04. 2017
  • Lucia

Základné školy potrebujú vypracované metodiky na prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. V metodike by mali byť konkrétne rozpracované postupy, ktoré by umožnili zvýšenie vedomostnej úrovne týchto žiakov.
Žiaci zo SZP majú vážny deficit zručností a sociálnych návykov už pri nástupe do školy a ich nános vedomostí je minimálny. Nie sú schopní ani pri najväčšej snahe učiteľa aj žiaka zaradiť sa v krátkom časovom limite medzi intaktných žiakov a splniť požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu.

Apr 03

Miroslava

  • 03. 04. 2017
  • Miroslava

-V článku 1.03-02 kde sa píše o asistentoch na základných školách zahrnúť ich i na 1 ročník stredných škôl, kde je zvýšený počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia
- rozšíriť povinné vzdelávanie (1.07-4) do 17 roku ( žiaci po 15 veku zo sociálne znevýhodneného prostredia ukončia vzdelávanie), aby mali min výučný list
- 1.13 do hodnotenia zaradiť aj známku nedostatočný a s ňou žiak bude opakovať ročník tj. nepostúpi do vyššieho ročníka, žiaci sú zvyknutí na klasické hodnotenie
- nie je vymedzené, aké práva má učiteľ a aké povinnosti má žiak, čo si môže dovoliť k učiteľom a aký postih za to môže dostať
- nie je doriešené duálne vzdelávanie u menších firiem, takto to nie je celkom reálne, tie síce spolupracujú so školami, ale nemajú prostriedky na to, aby mohli po celý čas žiakov zobrať na výuku u nich

Apr 28

Miro

  • 28. 04. 2017
  • Miro

Náš vzdelávací systém môže prijať úlohu čím skôr začleniť tieto deti do výchovno-vzdelávacieho systému a dôsledne dbať na ich individuálne potreby. Úspech detí v inštitucionálnom formálnom procese vzdelávania a výchovy úzko súvisí s podporou v domácom prostredí.

Mar 19

Martina

  • 19. 03. 2017
  • Martina

V nadväznosti na predchádzajúci komentár, možno by bolo účinnejšie vyplácanie dávok rodičom podmieniť nielen dochádzkou do školy, ale aj odstupňovať podľa žiakových výkonov. V prvom (pol)roku vyplácať 100%, každý (pol) rokom by sa nárok prehodnocoval na základe vysvedčenia, a v prípade zlého celkového prospechu by sa dávka n dieťa krátila o určité percento podľa jeho známok. Tak by boli aj rodičia motivovaní k tomu, aby sa dieťa dobre učilo, aby na jeho prospech dohliadali. V mnohých prípadoch im totiž na tom vôbec nezáleží, a berú školu len ako odkladisko detí.

Apr 13

Mariana

  • 13. 04. 2017
  • Mariana

Ako konštatuje tento dokument, na riešenie tejto komplexnej problematiky sa „spotrebovali, mnohokrát so sporným účinkom, vo viacerých rezortoch obrovské sumy zo štrukturálnych fondov EÚ aj zo štátneho rozpočtu.“ (Cieľ 1-03, s. 23). Napriek tomu sa situácia zhoršuje. Základná filozofia dokumentu Učiace sa Slovensko „akcentuje celoživotný proces učenia sa človeka ako jadro jeho ľudskej prirodzenosti a kľúč k úspešnému životu,“ (Úvod I., s. 3). Navrhujem preto doplniť do doplnkovej časti stratégie rozvoja inkluzívneho vzdelávania (prípadne do inej časti dokumentu) jej zameranie nielen na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a zo sociálne vylúčených spoločenstiev, ale aj na ich rodičov a starých rodičov. Výchovno-vzdelávací proces by mal prebiehať synchrónne u všetkých príslušníkov celej rodiny, primerane štruktúrovaný a demokraticky prispôsobený špecifikám a potrebám jej členov, ale mal by vykazovať pravidelnosť a systematickosť. Len tak sa dá postupne očakávať zlepšovanie situácie. Za potrebné považujem aj asistentov učiteľov v škole, predovšetkým pre rómske deti a spolupracovníkov v rómskych osadách z vlastných obyvateľov.

Apr 25

Slávka

  • 25. 04. 2017
  • Slávka

Dobry den,

odporucania zamerane na vzdelavanie ziakov zo socialne znevyhodneneho prostredia a zo socialne vylucenych spolocenstiev, ktore vychadzaju z vysledkov dlhodobeho posobenia ETP Slovensko v desiatkach marginalizovanych romskych komunit, socialneho experimentu a rigorozneho vyskumu su uvedene v nasledovnych publikaciach:
Ucime sa ucit sa (2016): http://etp.sk/wp-content/uploads/2016/11/ETP-Ucime-sa-ucit-sa_web.pdf
dvoch publikacii Andal o dzivipen - Z nasho zivota (2011 a 2015): http://etp.sk/wp-content/uploads/2011/08/Andal-o-Dzivipen.pdf, http://etp.sk/wp-content/uploads/2015/12/Andal-o_SK_web.pdf
Mentorsky program (2015): http://etp.sk/wp-content/uploads/2016/02/Mentorsk%C3%BD-program-1-1.pdf
Ucme sa ucit sa - Pilotna aplikacia metody Feuersteinovho Instrumentalneho obohacovania deti z marginalizovanych romskych komunit (2015): http://etp.sk/wp-content/uploads/2015/07/Ucme-sa-ucit-sa.pdf
a vo vyskumnej sprave z rigorozneho vyskumu uskutocneneho v spolupraci ETP Slovensko s Pedagogickou fakultou Karlovej univerzity: http://etp.sk/kluby-fie-a-kk-vplyv-na-kognitivne-jazykove-a-matematicke-vykony-vyskumna-sprava/

Verime, ze v time spracovatelov vizie Uciace sa Slovensko sa najde lider, ktory dokazy, uvedene vo vyssie uvedenych publikaciach pretavi do systemovych zmien, ktore sa uplatnia vo vsetkych skolach, ktore vzdelavaju deti z romskych osad. Pretoze deti, s ktorymi sme pracovali pocas nasho 17-rocneho posobenia aj v tych "najtazsich" vylucenych romskych komunitach a ich uspechy nas presvedcili o tom, ze deti z romskych osad, rovnako ako vsetky ostatne zdrave deti, vzdelavatelne a rady sa ucia, pravda, ak maju vytvorene ferove podmienky.

S pozdravom,

Slavka Macakova, riaditelka ETP Slovensko

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

Potreba vytvárať komunitné centrá. Žiaci často končia štúdium na SŠ z dôvodu, že pre rodičov je finančne výhodnejšie ak je žiak „klientom“ sociálneho systému – poberateľ dávky ako žiak školy – len rodinné prídavky a sociálne štipendium.

Apr 11

Júlia

  • 11. 04. 2017
  • Júlia

Existuje štatistika o uplatnení sa žiakov so sociálne znevýh. prostredia na SŠ, ktorí ukončia ZŠ?

May 04

Zdenko

  • 04. 05. 2017
  • Zdenko

túto časť vnímame ako príliš teoretickú, táto stať neprináša príliš veľa riešení. Zastávame názor, že je nevyhnutná súčinnosť viacerých ministerstiev a zriaďovateľov.
Chýba osveta a vzdelávanie rodičov. Chýbajú "donucovacie " prostriedky, aby deti do škôl zákonní zástupcovia dávali....Vidíme priestor pre školy s celodenným výchovným a vyučovacím pôsobením, pre žiakov s nedostatočnými vzdelávacími a výchovnými výsledkami, zapríčinenými rodinným prostredím. Zákonný zástupca by navyše mal len obmedzený nárok, na finančnú podporu na tieto deti, ale inštitútom osobitného príjemcu by peniaze skončili práve v takejto škole. Týmto chceme odstrániť zakrývanie si očí. Pred rodičmi, čo o deti nedbajú (ak ich už priamo nezanedbávajú či dokonca netýrajú) musíme deti chrániť.

Apr 24

Zuzana

  • 24. 04. 2017
  • Zuzana

Prehodnotiť význam prípravných ročníkov pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím v špeciálnych školách pre žiakov s mentálnym postihnutím. Tieto ročníky sú v absolútnej väčšine naplnené žiakmi z rómskeho etnika. Diagnostika ľahkého mentálneho postihnutia, najmä v jeho ľahkej forme v tak nízkom veku je veľmi diskutabilná, naviac sa aspekty môžu prekrývať s nedostatočne podnetným prostredím. Do týchto ročníkov je často robený nábor v rodinách, ktoré sídlia vo vylúčených lokalitách, to znamená, že špeciálne školy o žiakov prejavujú veľký záujem a naopak, bežné školy neprejavujú takmer žiadny záujem o týchto žiakov. Hoci sa robí rediagnostika, žiaci v špeciálnych školách idú podľa plánu špeciálnych škôl a nemusia mať dostatočne zafixované potrebné zručnosti a vedomosti. Ďalší problém je že žiaci si zvyknú na prostredie a pedagógov a nie sú motivovaní k vysokému výkonu pri diagnostických testoch. V mojej diplomovej práci som sa venovala problematike umiestňovania detí z rómskeho prostredia v špeciálnych školách zo strany rodičov a z výsledkov mi vyšlo, že rodičia umiestňujú radšej svoje deti do známeho prostredia. Veľmi dôležitú úlohu tu hrá kľúčová osoba, ktorú poznajú.
Pokiaľ miesto prípravných ročníkov v špeciálnych školách budú títo žiaci umiestňovaní v nultých ročníkoch bežných škôl, je veľká šanca, že väčšina žiakov zostane v týchto školách, pokiaľ sa stretne s podporou, citlivým prijatím a osobou (pedagógom), ktorému budú dôverovať žiaci aj ich rodičia.
Pracujem ako špeciálna pedagogička.

Apr 24

Zuzana

  • 24. 04. 2017
  • Zuzana

Zabezpečiť, spolu s Ministerstvom zdravotníctva a Ministerstvom práce a sociálnych vecí aby v prípade dôvodného podozrenia, že potvrdenie od lekára o chorobe nezodpovedá skutočnosti sa mohli pedagógovia obrátiť na iného nezávislého lekára (prípadne psychológa) so žiadosťou o posúdenie zdravotného stavu žiaka.
Sú lekári, ktorí vydávajú potvrdenie o chorobe žiakom i mesiac dozadu a v zjavne neopodstatnených prípadoch. Ak sa takýto lekár nájde, skupina rodičov, ktorí nemajú záujem posielať svoje deti do školy nosí potvrdenia od tohoto lekára. Pedagóg spolu so sociálnym pracovníkom je v týchto prípadoch absolútne bezmocný, keďže žiak má na neprítomnosť ospravedlnenku. Stávajú sa situácie, že v školách, kde je väčšina rómskych žiakov sa vyskytuje väčšina ospravedlneniek od dvoch - troch lekárov a to bez ohľadu na to, že žiaci bývajú v rôznych častiach mesta, dokonca v priľahlých obciach. Najextrémnejší prípad, s ktorým som sa stretla, bolo zaradenie žiačky 5. ročníka do kategórie ťažké mentálne postihnutie, avšak aj laikovi je zrejmé, že žiačka takéto postihnutie nemá.

May 09

Renáta

  • 09. 05. 2017
  • Renáta

Maturitná skúška z ANJ by mala byť povinná na úrovni B1 pre študentov, ktorí chcú študovať na vysokej škole. Pre šikovných študentov s vývinovými poruchami učenia by nemali platiť žiadne úľavy ak chcú ďalej študovať. Slabým študentom dať možnosť si vybrať úroveň A.Tak by sa mohla zvýšiť úroveň MS. Pri PF MS by mali mať dozor 2 učitelia, jeden domáci a druhý z konkurenčnej školy.Prísne trestanie podvodov vylúčením z riadneho termínu by malo byť nevyhnutné. Úspešné zvládnutie písomnej formy by malo byť podmienkou pre ústnu formu. Teraz tí najslabší končia s trojkou.
Prečo by nemohli byť rómske deti vzdelávané v ich rodnom jazyku ako deti s maďarskou alebo inou národnosťou? Verím, že by boli úspešnejšie. Po slovensky by sa učili tak ako žiaci v národnostných školách. Tým by sa vyriešil aj problém segregácie.

Mar 16

Pavol

  • 16. 03. 2017
  • Pavol

Dobry den,

Opakovanie rocnika bude mat negativny efekt na deti, takze by sa malo spravit vsetko preto aby sa dalo tomu predist. Obvinovat deti z nezaujmu nestaci. V prvom rade sa treba sustredit na problem ked deti su demotivovane tym ze nieco nepochopily ci uz z absencie, hiperaktivity... a vsetky nasledujuce temi sa bez toho nezaobidu, napr. matematika, slov. jazyk, cudzi jazyk... Ak nepochopy cast skladacky ktoru si logicky nedokaze domysliet tak stale bude mat problemi co deti bude demotivovat a odradzat od celej skoly, ucenia a kde sance na zlepsenie su minimalne.

Mali by sa vybrat rozne temi a organizovat kurzy strategickych tem kde si ziaci z hociakeho rocnika mozu prist temu zopakovat popripade ucitelka by mala urcitym ziakom danu temu odporucit. Zaujem a snaha by sa mohla kludne vlozit do hodnotenia, co by problemovim ziakom mohlo pomoct. Ziaci by mali dostat sancu vratit sa k teme a prejst tym znovu namiesto prechadzania ponizujucim opakovanim rocnika.

Kludne by to mohlo ist s casovou osou tem rocnika, kde po vyucovani by sa vyucovalo este raz a pomalsie pre zaujemcov zo vsetkych tried a aj z inych rocnikov.

S pozdravom,
Pavol

Apr 30

Mária

  • 30. 04. 2017
  • Mária

Inklúzia, integrácia - áno, ale nie MP žiakov a hlavne nie zo sociálne znevýhodneného prostredia. Skôr treba vyriešiť pravidelnú dochádzku týchto žiakov!

Apr 29

Miroslav

  • 29. 04. 2017
  • Miroslav

Jedinou cestou na riešenie rómskej otázky na Slovensku je masívna podpora tejto komunity: vytvorením miest sociálnych pracovníkov, psychológov, vychovávateľov, kňazov- najlepšie Rómov a ich intenzívna a systematická práca s deťmi a rodinami v obciach s vysokým podielom Rómov, osobitne v osadách. Zároveň dostatok materiálu na výchovu a vzdelávanie. A zároveň riešenie bývania a hygieny.

Apr 27

Miloslav

  • 27. 04. 2017
  • Miloslav

Súhlasíme s návrhmi.

Apr 19

Martina

  • 19. 04. 2017
  • Martina

„Neškatuľkovať“ deti a žiakov, no ak je to potrebné, potom odporúčame sformulovať nový Cieľ 1-0.. s názvom Vytvoriť doplnkovú časť stratégie rozvoja inkluzívneho vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Právo na vzdelanie je podložené Ústavov SR a Zákonom č. 245/2008 Z. z. Súčasne aj odporúčaním výboru OSN 2016 v znení: „Výbor naliehavo žiada zmluvný štát, aby k postihnutiam zaujal postoj založený na ľudských právach, zaviedol komplexnú stratégiu pre inklúziu detí s postihnutiami a aby: (a) Upravil školský zákon s cieľom zakotviť v národnej legislatíve princíp a právo na inkluzívne vzdelávanie a prijal komplexné konkrétne opatrenia, vrátane definovaných zodpovedností a časového rámca pre implementáciu (kapitola F, č. 37).

Mar 30

Stefan

  • 30. 03. 2017
  • Stefan

Inklúzia a integrácia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v základnej škole nedokáže vyriešiť problémy vzdelávania . Sociálne znevýhodnené prostredie vytvára a má znaky sociálnej nedostatočnosti:
1. rodičia so základným zväčša neukončeným vzdelaním v základnej škole,
2. nízka rsp. žiadna motivácia k vytváraniu potreby vzdelania,
3. žiadna príprava detí pred nástupom do základnej školy ( jemná motorika, vyjadrovanie a slovná zásoba, nevytvorené hygienické návyky)
4. materiálne podmienky na prípravu dieťaťa na vyučovanie
atď ...viac List učiteliek z Dobšinej

May 14

ZŠ s MŠ

  • 14. 05. 2017
  • ZŠ s MŠ

Ako zladiť vzdelávacie potreby detí zo SZP so vzdelávacími potrebami ostatných žiakov tak, aby z inkluzívneho vzdelávania benefitoval každý žiak a bol zabezpečený jeho celistvý rozvoj? Problémom dosahovania slabých výsledkov žiakov z marginalizovaného prostredia je náročnosť a neadekvátnosť učebných osnov pre týchto žiakov. Napríklad v testovaniach MONITOR títo žiaci zlyhávajú najmä z dôvodu, že testovanie píšu v slovenčine- v pre nich cudzom jazyku. S pribúdajúcim vekom a ročníkom títo žiaci strácajú tempo s požadovaným obsahom, nakoľko potrebujú prekonať podstatne viac bariér, aby dorovnali štartovaciu pozíciu tzv. štandardného žiaka. Uvítali by sme preto možnosť prispôsobiť obsah a náročnosť vyučovacích osnov tak, aby zohľadňovala reálne potreby žiakov. Vzhľadom na potrebu prispôsobenia obsahu a tempa vzdelávania aktuálnym potrebám žiakov, zvážiť možnosť, aby ich viedol jeden triedny učiteľ počas celej povinnej školskej dochádzky, príp. jeden v rámci prvého a jeden v rámci druhého stupňa, z dôvodu vytvorenia vzťahu, kultúry úspechu a lepšej diferenciácie. Okrem akademických zručností zvážiť aj posilnenie rozvoja manuálnych zručností a vytvorenia priestoru na zvýšenie šancí pre uplatnenie sa v danom regióne a kontexte.