Skip to content

Kategória 2-06.04 Zjednodušiť akreditáciu kontinuálneho vzdelávania Všetky podnety

Apr 08

Martin

  • 08. 04. 2017
  • Martin

Nesúhlasíme s tým, že sa bude udeľovať akreditácia inštitúciám a nie programom, je potrebná akreditácia programov, akreditácia samotnej inštitúcie nie je postačujúcou zárukou kvality konkrétneho programu (bol by priestor pre sekty).

Apr 08

Martin

  • 08. 04. 2017
  • Martin

Nesúhlasíme s tým, že sa bude udeľovať akreditácia inštitúciám a nie programom, je potrebná akreditácia programov, akreditácia samotnej inštitúcie nie je postačujúcou zárukou kvality konkrétneho programu (bol by priestor pre sekty).

Apr 14

Michaela

  • 14. 04. 2017
  • Michaela

Súhlasím so všetkými ideami v tomto odstavci až na posledný.
Je potrebné zachovať akreditáciu vzdelávacích programov, alebo minimálne nastaviť systém, prostredníctvom ktorého bude zabezpečené, že inštitúcia poskytuje vzdelávanie v oblasti, na ktorú sa špecializuje, prípadne ktorú dokáže skutočne odborne garantovať. Ako príklad uvádzam snahy niektorých firiem len pre zisk akreditovať programy, ktoré sú veľmi vzdialené ich pôvodnému zameraniu. Ak by kontinuálne vzdelávanie ostalo platené, tento trend by neskončil bez ohľadu nato, či sa zruší kreditový systém alebo nie. Ak by učiteľ "potreboval" do portfólia nejaké vzdelávanie, jednoducho by si ho "kúpil" u takejto firmy, tak ako si teraz "kupuje" kredity. Tomuto je potrebné zabrániť.
Poznámka k druhému odstavcu k požiadavkám na odborného garanta. Požiadavky nech sú nastavené tak, nech ide naozaj o odborníka z praxe, ktorý je skúsený, nestačí že sa za takého považuje, prípadne že je len populárny.

Apr 16

Michaela

  • 16. 04. 2017
  • Michaela

Súhlasím so všetkými návrhmi v tejto kapitole až na posledný odstavec. Podľa môjho názoru je potrebné ponechať na úrovni kontinuálneho vzdelávania akreditáciu vzdelávacích programov. V súčasnosti sa totiž často stáva, že firmy/spoločnosti zamerané na nejakú konkrétnu oblasť (napríklad na IT či multimédiá) sa pokúšajú len kvôli vidine zisku akreditovať vzdelávacie programy úplne mimo svoju oblasť. Tento trend degradovania vzdelávania na prostý biznis bez vyššieho zmyslu by ostal zachovaný aj keby sa zrušil kreditový systém, pretože komoditou sa miesto kreditov stáva "bodík" do učiteľovho portfólia. Ak by sa prešlo na akreditovanie inštitúcií, bolo by potrebné ošetriť, aby si inštitúcia s vidinou zisku nedávala akreditovať čokoľvek s tým, že zaplatí garantovi aby sa pod program podpísal a prísnepožadovať a kontrolovať, aby programy lektorovali experti na danú oblasť, nie ktokoľvek (príklad učitelia prvého a druhého stupňa lektorujú programy pre učiteľov predprimárneho vzdelávania podľa logiky "nižšie zahŕňa vyššie" a oblasť metodicky a didakticky neovládajú a nemajú občas ani predstavu o špecifikách predprimárneho vzdelávania, či kurikule.
Prácu akreditačnej rady pri ponechaní akreditácie vzdelávacích programov KVZ v tomto zmysle vôbec nevidím ako byrokratickú, práveže by bola skutočne orgánom, ktorý robí svoju prácu.
K druhému odstavcu - v prípade takéhoto nastavenia garancie nech sú garanti skutočne zodpovední za program aj jeho realizáciu. Potom to môžu byť aj odborníci bez tej tzv. "formálnej kvalifikácie". Nech sú odborníkmi so skúsenosťami, teoretickým aj praktickým vhľadom, nielen s popularitou medzi učiteľmi - tzv. samozvaní experti.