Skip to content

Kategória 2-05.00 Vysokoškolská príprava budúcich učiteľov Všetky podnety

Apr 26

Lucia

  • 26. 04. 2017
  • Lucia

Na vysokých školách pripravovať budúcich učiteľov na nové formy metódy práce, nové formy hodnotenia a celkovo na novú školskú reformu.

Apr 27

Blanka

  • 27. 04. 2017
  • Blanka

upriamiť pozornosť na získanie predovšetkým praktických zručností absolventov, nie akademickej teórie, napr.:
základné primárne zručnosti zvládania žiackej skupiny
digitálne zručnosti
diagnostické zručnosti
metodické zručnosti
zručnosti komunikácie so žiakmi, s rodičmi
právne zručnosti vo vzťahu k žiakom a rodičom, školskej problematike

Apr 26

SK 8

  • 26. 04. 2017
  • SK 8

Učitelia odborných predmetov a MOV by sa mali vzdelávať priamo u zamestnávateľov v rámci rozvoja OVP a zosúladenia vyučovania teórie s praxou, z dôvodu aktualizácie odborných vedomostí a zručností.

Apr 01

Mariana

  • 01. 04. 2017
  • Mariana

Prekvapuje ma tento cieľ, ktorý v časoch môjho štúdia na pedagogickej fakulte (1969-1973) bol celkom prirodzený. Prijímacie skúšky boli povinné, pomerne podrobné aj z vybratých odborov aprobácie, zamerané nielen na vedomosti, ale aj na talent. Absolvovali sme aj relevantné predmety – všeobecná pedagogika, didaktika, psychológia, psychológia dieťaťa, didaktika vyučovania našich predmetov, ako aj pedagogickú prax týždenne počas štúdia a súvislú pedagogickú prax 6 týždňov na konci štúdia. Pre vyučovanie som sa cítila ja aj moji kolegovia dostatočne dobre a kvalitne pripravení.

Apr 02

Ľuba

  • 02. 04. 2017
  • Ľuba

Autormi materiálu vykonané porovnanie počtu fakúlt pripravujúcich učiteľov medzi krajinami SR/Fínsko (v SR 3,75 krát viac) a porovnanie počtu prijímaných maturantov na učiteľské smery SR/Fínsko (v SR ročne 3-4 krát viac) bez návrhu na prijatie opatrenia na odstránenie tohto negatívneho javu v SR považujem za ukážku neochoty aj autorov tohto materiálu zaoberať sa prebujneným školstvom v SR. Ani jedno z navrhovaných opatrení pod týmto cieľom (opatrenia 2-05.01 až 2-05.11) nie je totiž opatrením na zásadnú redukciu počtu fakúlt a počtu prijímaných maturantov na úroveň porovnávaného Fínska. Ak pri iných cieľoch autori navrhujú opatrenia, pri ktorých vychádzajú z porovnávania ukazovateľov (napr. pri platoch pedagogických zamestnancov), nech to urobia aj v tomto prípade.
Navrhujem doplniť nové opatrenie 2-05.12, ktorého obsahom bude UZÁKONENIE postupu, ktorý zabezpečí zníženiu počtu štátom dotovaných fakúlt učiteľského smeru a každoročne prijímaných maturantov na tieto fakulty tak, aby v konkrétne určenom roku bol na Slovensku dosiahnutý stav porovnateľný so stavom vo Fínsku.

Apr 27

Miloslav

  • 27. 04. 2017
  • Miloslav

Kým to bude o kvantite, tak kvalita je otázna. S navrhovanými opatreniami súhlasíme.

Apr 26

Juraj

  • 26. 04. 2017
  • Juraj

a) Motivácia (2-05.10) nestačí na to, aby učitelia pripravovali budúcich učiteľov kvalitne na novú rolu učiteľa. Chýba cieľ zabezpečiť prípravu vysokoškolských učiteľov na sprevádzanie žiaka k príprave na uplatnenie sa v živote;
b) Je potrebné zabezpečiť, aby boli uchádzači o pedagogické štúdium vyberaní na základe predpokladov, pričom je potrebné zadefinovať, ako a kto bude predpoklady identifikovať.

May 13

Danka

  • 13. 05. 2017
  • Danka

Kto pripraví budúcich učiteľov "inak" kvalitnejšie? Najskôr je pravdepodobné pripraviť učiteľov na 30 fakultách na toto poslanie. Pokles kvality vyučovania prírodovedných predmetov je spôsobený predovšetkým nízkou dotáciou vyučovacích hodín týchto predmetov. Je potrebné tiež skvalitniť prípravu učiteľov odborných predmetov na SOŠ. Chýbajú im predovšetkým základné vedomosti a zručnosti z didaktiky a pedagogiky. Prakticky vôbec nevedia učiť aj keď odborne sú veľmi zdatní vo svojej oblasti. Didaktické zručnosti im nič nehovoria a nezvládajú bežné situácie v edukačnom procese ako sú motivácia, disciplína na vyučovaní, triednicke povinnosti , riešenie konfliktných situácií, riešenie záškoláctva, šikany a pod.

May 11

Pavel

  • 11. 05. 2017
  • Pavel

Nie je jasné, či sa bude tento návrh týkať aj vysokoškolskej prípravy učiteliek pre MŠ?

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Klub 500 poukazuje na popísanú situáciu vo vysokoškolskom vzdelávaní budúcich učiteľov, ktorej sa v opatrení nevenuje žiadne opatrenie! Klub 500 preto požaduje doplnenie opatrenia, ktorým sa dosiahne zníženie počtu pedagogických fakúlt a počtu študentov na úroveň aká je deklarovaná vo Fínsku. Klub 500 upozorňuje, že ak autori pripravili materiál ako „V každej kapitole sú uvedené ciele v prítomnom čase, ktoré opisujú cieľový stav vo výchove a vzdelávaní o 10 rokov“ tak sa pýtame, či o 10 rokov máme mať stále 30 fakúlt a so začínajúcimi cca 8.000 maturantami?!

Klub 500 zároveň navrhuje zlúčenie súvisiacich opatrení, vypustenie opatrení č. 2-05.08 Podporovať vznik tzv. laboratórnych základných a stredných škôl afiliovaných s fakultami pripravujúcimi učiteľov, ako aj opatrenia 2-05.07 Vyžadovať, aby každá fakulta pripravujúca učiteľov mala adekvátnu sieť cvičných škôl, pričom odporúčame nahradiť opatrením, ktoré by definovalo všeobecnú a záväznú podmienku pre pedagogickú fakultu mať nadviazanú spoluprácu so školami obdobne ako je tomu v systéme duálneho vzdelávania.

V rámci opatrenia je potrebné tu doplniť aj inžinierske štúdium (nie iba Mgr.) a využiť to pri príprave kvalitného pedagóga pre odborné predmety na stredných školách, prípadne pre majstrov odbornej výchovy (v minulosti bežne inžinier učil po absolvovaní DPŠ a bol kvalitnejší pre odborné predmety!).

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Motivácia (2-05.10) nestačí na to, aby učitelia pripravovali budúcich učiteľov kvalitne na novú rolu učiteľa. Chýba cieľ zabezpečiť prípravu vysokoškolských učiteľov na sprevádzanie žiaka k príprave na uplatnenie sa v živote;
b) Je potrebné zabezpečiť, aby boli uchádzači o pedagogické štúdium vyberaní na základe predpokladov, pričom je potrebné zadefinovať, ako a kto bude predpoklady identifikovať.

Apr 28

Milan

  • 28. 04. 2017
  • Milan

a) Motivácia (2-05.10) nestačí na to, aby učitelia pripravovali budúcich učiteľov kvalitne na novú rolu učiteľa. Chýba cieľ zabezpečiť prípravu vysokoškolských učiteľov na sprevádzanie žiaka k príprave na uplatnenie sa v živote;
b) Je potrebné zabezpečiť, aby boli uchádzači o pedagogické štúdium vyberaní na základe predpokladov, pričom je potrebné zadefinovať, ako a kto bude predpoklady identifikovať.

Mar 20

Martin

  • 20. 03. 2017
  • Martin

Myslím, že na výkon nižších kariérnych učiteľských pozícií by mohlo stačiť bakalárske štúdium. Zrušenie rozdelenia štúdia na dva stupne a jeho "scelenie" sa mi zdá neúčelné.

Apr 26

Gábor

  • 26. 04. 2017
  • Gábor

Celá časť: do obsahu pregraduálnej prípravy učiteľov zakomponovať oveľa viac „mäkkých“ zručností.

Mar 29

Dagmar

  • 29. 03. 2017
  • Dagmar

Pri kvalitnej príprave budúcich učiteľov na vysokých školách, môžu významnou mierou pomôcť predovšetkým kvalitní cviční učitelia z praxe. V prvom rade je potrebné legislatívne dotiahnuť štatút fakultnej cvičnej školy. Na jeho základe bude následne podpísaná spolupráca so skúsenými cvičnými učiteľmi danej školy a príslušnou vysokou školou. Samozrejme títo praktici budú za prácu so študentami finančne odmeňovaní. Pretože doterajšia realita je len o tom, že študenti s "prosíkom" chodia do škôl, aby si našli ochotných učiteľov, ktorí to pre nich urobia, teda umožnia im prax v triedach, v ktorých majú úväzok, kontrolujú im prípravy, usmerňujú ich výstupy, následne napíšu čiastkové hodnotenia ich výstupov ako i celkové hodnotenie. Pritom finančné ohodnotenie za daných študentov dostane vysokoškolský učiteľ, ktorý si nenájde ani toľko času, aby sa na "svojich študentov" počas praxe prišiel pozrieť.
Pre budúcich pedagógov sa týmto spôsobom sprístupní realita života na školách a významnou mierou sa posilnia a overia ich teoretické poznatky v praktickom precvičovaní a v príprave na reálnu učiteľskú profesiu. V podstate by išlo o tzv. duálne vzdelávanie pedagógov, ktoré sa v súčasnej dobe značne proklamuje. Tak prečo by nemalo byť i v oblasti pedagogickej prípravy?

Apr 24

Marta

  • 24. 04. 2017
  • Marta

Podobne treba vypracovať kapitolu "vysokoškolská príprava odborných pedagogických zamestnancov"-
Inak sa nestanú realitou školskej praxe ale len vecou "dobrej vôle riaditeľa". Podobne je potrebné vybudovať cvičné pracoviská pre nich.
V súčasnosti je to veľký problém. Pokúšame sa o to už 40 rokov. Stále nemáme pre liečebných pedagógov zazmluvnené pracoviská pre výkon praxe.
Vypadli sme zo zoznamu MŠ SR a napriek snahe nás tam zaradiť, vždy to niekde zlyhá, lebo nie sú peniaze.

Každý semester to robíme na jednotlivé miesta pre konkrétnych študentov.

Apr 24

Jana

  • 24. 04. 2017
  • Jana

V navrhu chyba opatrenie redukujuce pocet vysokych skol pripravujucich pedagogov.

Apr 22

Michaela

  • 22. 04. 2017
  • Michaela

Je sporné, či vzhľadom na súčasné požiadavky na kvalitu predprimárneho vzdelávania postačujú súčasné minimálne požiadavky na kvalifikáciu na úrovni ÚSO. Metodické východiská jednotlivých vzdelávacích oblastí si vyžadujú jednoznačne vyššie vzdelanie, ako je stredoškolské, rovnako súčasné nároky na profesiu zrelšie osobnosti ako sú čerstvo "dospelí" absolventi strednej školy. Je potrebné uvažovať v časovom horizonte napr, do roku 2030, so zavedením povinného vysokoškolského vzdelania pre učiteľky materskej školy minimálne na úrovni vysokoškolského vzdelania I. stupňa. Najideálnejšie by ale bolo zavedenie povinnosti vysokoškolského vzdelania pre učiteľky materskej školy na úrovni vysokoškolského vzdelania II. stupňa a to v dokumente spomínaných zlúčením 1. a 2. stupňa VŠ štúdia učiteľských programov. Vytvoril by sa tým dostatočný priestor na osvojenie si teoretických východísk aj ich priamu reflexiu v praxi.
Neexistuje dôvod, prečo by mali byť kvalifikačné požiadavky pre učiteľov pre predprimárne vzdelávanie iné ako pre pedagogických zamestnancov ostatných stupňov vzdelávania okrem argumentu, že takýchto učiteľov máme v súčasnosti väčšinu, čo je však dôvod pre zachovanie súčasného stavu (ktorý však chceme reformou zmeniť smerom ku skvalitneniu). Predefinovanie základných kvalifikačných požiadaviek z úrovne ÚSO na VŠ je potrebné aplikovať v praxi citlivo a určite nie retroaktívne, t.z. učiteľky so stredoškolským vzdelaním by sa paušálne nestali zo dňa na deň pedagogickými asistentkami, ale ostali by učiteľkami na svojich miestach. Bolo by stanovené prechodné obdobie, v ktorom by sa na miesta učiteľov prijímali už len osoby s VŠ vzdelaním a na miesta pedagogických asistentov osoby so stredoškolským vzdelaním (absolventi PaSA).Všetky učiteľky so stredoškolským vzdelaním by mali možnosť za výhodných podmienok a veľkej podpory zamestnávateľov a štátu doplniť si vzdelanie na požadovanú úroveň, pričom táto požiadavka by sa netýkala učiteliek vo veku od 50 rokov.
Potreba predefinovania požiadavky úrovne vzdelania pre učiteľov pre predprimárne vzdelávanie je opakovane naznačovaná a prízvukovaná už mnoho rokov. Ak to myslíme s reformou vážne, je potrebné po mnohých rokoch zotrvávania v rovine úvah v tejto oblasti postúpiť do roviny realizácie. Kvalitné predprimárne vzdelávanie sa nedá zabezpečiť bez kvalitných učiteľov.

Apr 18

Monika

  • 18. 04. 2017
  • Monika

• Uvedený návrh neakceptuje potrebu vysokoškolského vzdelania pre učiteľov predprimárneho vzdelávania, tak, ako je to záväzné vo viacerých európskych štátoch, neakceptuje dôležitosť/nezastupiteľnosť kompetentnej prípravy detí na ďalšie vzdelávanie dieťaťa, kde sa základ dáva do 6,7 rokov, čo potvrdzujú aj mnohé výskumy. Uvedený návrh úplne vynechal vysokoškolské vzdelávanie učiteľa pre predprimárne vzdelávanie, ktoré je povinné vo viacerých európskych štátoch. Týmto neakceptuje nezastupiteľnosť potreby odborného vedenia detí predškolského veku v materskej škole, na ktoré sú v kontexte so zvyšujúcimi sa nárokmi spoločnosti kladené stále náročnejšie požiadavky a je potrebné ich zohľadňovať aj vo vyššom vzdelaní učiteľov.
• Sieť cvičných škôl sa postupne vytvára na lokálnej úrovni, ale učitelia, ktorí vykonávajú cvičných učiteľov nie sú finančne motivovaní. Od toho sa odvíjajú problémy v participácii škôl na duálnom vzdelávaní študentov stredných a vysokých škôl. V materiáli je potrebné konkretizovať finančné zdroje, ktorými sa pokryje ich finančné ohodnotenie.
• Je potrebné zadefinovať kritéria na výber cvičných učiteľov.
• Predložený materiál neakceptuje európske dokumenty, týkajúce sa celoživotného vzdelávania, kde predprimárne vzdelávanie je jeho prvým nenahraditeľným stupňom v celom nadväzujúcom spektre týkajúce sa výchovy, vzdelávania, personálnych podmienok, odbornosti, materiálnych podmienok a pod. Nie je možné z tohto materiálu v jeho nadväzujúcich častiach, týkajúcich sa postavenia učiteľa, učiteľa predprimárneho vzdelávania vynechať.

Apr 15

jozo

  • 15. 04. 2017
  • jozo

V rámci možnosti a množstva pedagogického štúdia by som zmenil pár veci a to napr. keď si už raz spravím doplnkové pedagogické štúdium tak aby mi platilo na všetky stupne dosiahnutého vzdelania a nie robiť si na každý stupeň vzdelania nové a nové ak je to nepedagogický smer. Je to choré a postavené na hlavu. Očividne to písal len niekto od stola. Ja osobne pracujem ako majster OV ktorý má patričné vzdelanie na túto pozíciu a 14r prax ako pedagogický pracovník. Študujem informatiku nepedagogický smer a po dokončení štúdia by som ju chcel učiť. Keďže by som si znovu musel spraviť doplnkové pedagogické štúdium (neviem bude so mňa lepší pedagóg keď budem mať znovu dpš či?). S tohto dôvodu keď doštudujem tak budem nútený opustiť školstvo a isť do súkromného sektora. Sťažujete sa že máte nedostatok kvalitných, mladých a ochotných pracovať v školstve. Takýmito zákonom sami o nich prichádzate.

Apr 02

Dušan

  • 02. 04. 2017
  • Dušan

V záujme zvýšenia kvality prípravy učiteľov oddeliť prípravu učiteľov pre ZŠ a SŠ.
Nevyhnutným predpokladom pre kvalitatívne zmeny vo vzdelávaní je kvalitný učiteľ, odborne a metodický pripravený pre vyučovanie žiakov v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, rešpektujúc podmienky učenia sa a individuálne potreby žiaka. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých stupňov škôl, obsah vzdelávania, je potrebné oddeliť prípravu učiteľov pre základné školy a stredné školy. V tomto smere navrhujeme sformulovať v rámci 2-05 samostatný cieľ.

May 15

Richard

  • 15. 05. 2017
  • Richard

Stav: absentujúci systém vzdelávania a ohodnotenia učiteľov a lektorov v environmentálnej výchove, vzdelávaní a osvete
Neexistuje systémové ďalšie vzdelávanie pedagógov v problematike environmentálnej výchovy a systémová podpora, prinášajúca na školy aj do osvetovej praxe relevantné pomôcky, aktuálne publikácie, metodické a informačné materiály.

Potreba: environmentálne vzdelávanie pedagógov a zlepšenie postavenia koordinátorov EVV na školách
K zásadnej zmene účinnosti environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety je potrebné aj
- vytvorenie koncepčného systému vzdelávania všetkých budúcich pedagógov (environmentálne minimum),
- vytvorenie kontinuálneho, koncepčného a motivačného systému ďalšieho vzdelávania pedagógov v oblasti EVV,
- vytvorenie systémovej podpory koordinátorov EVV na školách.