Skrátiť odchod učiteľa do dôchodku aspoň v 60 roku života, alebo v 55 rokoch
benefity pre učiteľa:, ozdravné pobyty (napr. v kúpeľoch ) každý druhý rok, respektíve preplácanie lekárskych vyšetrení, ktoré súvisia s poškodením zdravia v službe školstvu (zrak, pohybové ústrojenstvo, chemikom kožné vyšetrenia,...)

V neposlednom rade sa treba zamyslieť nad opotrebovanosťou učiteľa po 25-rokoch v školstve a zvážiť odchod do dôchodku podobne ako je to u iných povolaní.

Súčasný stav so zabezpečovaním dozorov, že učiteľ nemá „prestávku“ medzi hodinami, nie je dobrý – navyše učiteľ nemá „prestávku“ pre seba, ale na prípravu na ďalšiu hodinu, prípadne na konzultácie so žiakmi.

Učiteľom po 30 rokoch aktívnej pedagogickej činnosti umožniť odchod do výsluhového dôchodku resp pracovať ako členovia odborných pracovníkov tímu
školy, členov multidisciplinárnych tímov VIMS PPI a podobne.

Skrátiť odchod učiteľa do dôchodku aspoň v 60 roku života.

Psychohygiena učiteľa: súčasný stav so zabezpečovaním dozorov, že učiteľ nemá „prestávku“ medzi hodinami, je absurdný – navyše učiteľ nemá „prestávku“ pre seba, ale na prípravu na ďalšiu hodinu.

Zachovať automatický nárast tarifných platov v závislosti od dĺžky pôsobenia v školstve po celú dobu pôsobenia, neskracovať túto dĺžku a nedávať dôraz na nadtarifné zložky, ktoré finančnú situáciu učiteľa neriešia systémovo.

Vychovávatelia v ŠKD nemajú vytvorené žiadne podmienky na prestávky (obedové a iné) počas svojej činnosti. Ide o zásadné porušenie práv pedagóga. Tento problém nie je dlhodobo riešený zo strany ministerstva, škôl a školských zariadení. Na toto vychovávatelia z praxe poukazujú niekoľko rokov a nič sa s tým nedeje. Musím žiadať o urýchlenie mapovania psychohygieny a riešenie problémov v prospech vychovávateľov.

Psychohygiena učiteľa: súčasný stav so zabezpečovaním dozorov, že učiteľ nemá „prestávku“ medzi hodinami, je absurdný – navyše učiteľ nemá „prestávku“ pre seba, ale na prípravu na ďalšiu hodinu.

Psychohygiena učiteľa: súčasný stav so zabezpečovaním dozorov, že učiteľ nemá „prestávku“ medzi hodinami, je absurdný – navyše učiteľ nemá „prestávku“ pre seba, ale na prípravu na ďalšiu hodinu.

Psychohygiena učiteľa: súčasný stav so zabezpečovaním dozorov, že učiteľ nemá „prestávku“ medzi hodinami, je absurdný – navyše učiteľ nemá „prestávku“ pre seba, ale na prípravu na ďalšiu hodinu.

U mnohých učiteľov sa po určitých rokoch vyskytuje syndróm vyhorenia alebo strata tvorivosti (stereotypný prístup k vyučovaniu). Jednou z príčin by mohol byť problém so zmenou zamestnávateľa. I keď je pomerne veľká fluktuácia medzi učiteľmi, táto väčšinou funguje systémom (in-out).Typický profesný životopis učiteľa je, že po ukončení štúdia sa zamestná v škole, v ktorej prežije nasledovných 35 rokov, prípadne, že po ukončení štúdia sa zamestná v škole a pokiaľ mu podmienky (či už mzdové, pracovné, alebo klíma školy) nevyhovujú, odíde zo školstva do iného rezortu. Vo veľkej väčšine iných povolaní funguje fluktuácia na princípe, že ak sa pracovníkovi nepáči, nájde si zamestnanie veľmi podobné. Tu dokáže zhodnotiť svoje skúsenosti a vedomosti a v inom kolektíve a za trochu iných podmienok dostáva novú inšpiráciu a profesionálne rastie, čo je výhodou pre firmu aj zamestnanca. Nie je výnimkou, že zamestnanec zmení zamestnávateľa i 7 krát počas profesného života. Problém v školstve je, že učitelia a najmä riaditelia sa poznajú, často stretávajú a keď sa učiteľ rozhodne zmeniť školu a zamestnať sa v inej (pravdepodobne v blízkosti svojho bydliska a teda aj predchádzajúcej školy) a chcel by tak spraviť 3-4x, riaditelia ho vyhodnotia ako nespoľahlivého a mohol by mať problém so zamestnaním. Na druhej strane učitelia sami ani veľmi nevyhľadávajú možnosť prestupu medzi jednotlivými školami, pretože sa im zdá, že v podstate je to všade to isté. Akákoľvek zmena prostredia, kolektívu, klímy školy, žiackeho kolektívu môže však prospieť a naštartovať u učiteľa zmenu myslenia, zvýšenú sebadôveru a záujem o prácu už len tým, že sa stretne s kolegami s iným prístupom, inými metodikami, s inými povahami pedagógov, s inými sociálnymi prostrediami odkiaľ žiaci pochádzajú a podobne. Ak sa to spojí s dovtedajšími skúsenosťami pedagóga, môže to byť iba na prospech veci, pretože pokiaľ sa v škole vyskytujú mnoho desaťročí tí istí ľudia s pevne určenými rolami určite to vedie k stereotypu a frustrácii. Realizovať by sa to dalo určitým rotovaním učiteľov po okolitých školách po určitých odpracovaných rokoch ( napr formou odborných stáží). Napr. po 6 rokoch 6 mesačná stáž v tom istom meste, ale v inej škole, prípadne v škole v susednej obci alebo meste. Tento systém (intrafiremná rotácia) funguje v mnohých priemyselných firmách ako prevencia ako prevencia voči syndrómu burnout, ale aj ako podpora invencie a výkonnosti. Je dokázané, že sa u človeka po istých rokoch, keď pracuje na tej istej pozícii v tom istom kolektíve výrazne znižuje výkonnosť.

Psychohygiena učiteľa: súčasný stav so zabezpečovaním dozorov, že učiteľ nemá „prestávku“ medzi hodinami, je absurdný – navyše učiteľ nemá „prestávku“ pre seba, ale na prípravu na ďalšiu hodinu.

Psychohygiena učiteľa: súčasný stav so zabezpečovaním dozorov, že učiteľ nemá „prestávku“ medzi hodinami, je absurdný – navyše učiteľ nemá „prestávku“ pre seba, ale na prípravu na ďalšiu hodinu.

Súhlas, ale kto uskutoční na každej škole interný audit zameraný na pracovné prostredie?
Je potrebné, aby štát presne stanovil, za čo je učiteľ právne zodpovedný a poskytne mu aj právnu ochranu.

Keď na všetkých školách, snáď sa myslí aj v materských, kde pôsobíme bez prestávok. S výnimkou dvoch hodín z dňa (kedy sa na triede prekrývame dvaja), sme s deťmi samy, čím je častokrát znemožnené vykonať základné biologické potreby.

U mnohých učiteľov sa po určitých rokoch vyskytuje syndróm vyhorenia alebo strata tvorivosti (stereotypný prístup k vyučovaniu). Jednou z príčin by mohol byť problém so zmenou zamestnávateľa. I keď je pomerne veľká fluktuácia medzi učiteľmi, táto väčšinou funguje systémom (in-out).Typický profesný životopis učiteľa je, že po ukončení štúdia sa zamestná v škole, v ktorej prežije nasledovných 35 rokov, prípadne, že po ukončení štúdia sa zamestná v škole a pokiaľ mu podmienky (či už mzdové, pracovné, alebo klíma školy) nevyhovujú, odíde zo školstva do iného rezortu. Vo veľkej väčšine iných povolaní funguje fluktuácia na princípe, že ak sa pracovníkovi nepáči, nájde si zamestnanie veľmi podobné. Tu dokáže zhodnotiť svoje skúsenosti a vedomosti a v inom kolektíve a za trochu iných podmienok dostáva novú inšpiráciu a profesionálne rastie, čo je výhodou pre firmu aj zamestnanca. Nie je výnimkou, že zamestnanec zmení zamestnávateľa i 7 krát počas profesného života. Problém v školstve je, že učitelia a najmä riaditelia sa poznajú, často stretávajú a keď sa učiteľ rozhodne zmeniť školu a zamestnať sa v inej (pravdepodobne v blízkosti svojho bydliska a teda aj predchádzajúcej školy) a chcel by tak spraviť 3-4x, riaditelia ho vyhodnotia ako nespoľahlivého a mohol by mať problém so zamestnaním. Na druhej strane učitelia sami ani veľmi nevyhľadávajú možnosť prestupu medzi jednotlivými školami, pretože sa im zdá, že v podstate je to všade to isté. Akákoľvek zmena prostredia, kolektívu, klímy školy, žiackeho kolektívu môže však prospieť a naštartovať u učiteľa zmenu myslenia, zvýšenú sebadôveru a záujem o prácu už len tým, že sa stretne s kolegami s iným prístupom, inými metodikami, s inými povahami pedagógov, s inými sociálnymi prostrediami odkiaľ žiaci pochádzajú a podobne. Ak sa to spojí s dovtedajšími skúsenosťami pedagóga, môže to byť iba na prospech veci, pretože pokiaľ sa v škole vyskytujú mnoho desaťročí tí istí ľudia s pevne určenými rolami určite to vedie k stereotypu a frustrácii. Realizovať by sa to dalo určitým rotovaním učiteľov po okolitých školách po určitých odpracovaných rokoch ( napr formou odborných stáží). Napr. po 6 rokoch 6 mesačná stáž v tom istom meste, ale v inej škole, prípadne v škole v susednej obci alebo meste. Tento systém (intrafiremná rotácia) funguje v mnohých priemyselných firmách ako prevencia ako prevencia voči syndrómu burnout, ale aj ako podpora invencie a výkonnosti. Je dokázané, že sa u človeka po istých rokoch, keď pracuje na tej istej pozícii v tom istom kolektíve výrazne znižuje výkonnosť.