Skip to content

Kategória 1-02.00 Vzdelávanie žiakov s rôznorodým potenciálom Všetky podnety

Apr 23

Združenie zamestnancov CPPPaP

  • 23. 04. 2017
  • Združenie zamestnancov CPPPaP

V popise sa uvádzajú informácie, ktoré nie sú úplne pravdivé. Je potrebné citlivo narábať s informáciami a formuláciami, pretože môže vzniknúť dojem, že sa v tejto oblasti konalo len zle a nekompetentne, čo nie je pravda. Máme aj dobré skúsenoti. Integrácia v uplynulom období zohľadňovala napr. počet max 3 integrovaných žiakov v triede- na každého 1 integrovaného žiaka sa počet žiakov v triede znižoval o -3 žiakov ( o -3, -6 alebo -9 žiakov v triede). Pri počte maximálne 3 integrovaní žiaci v triede nebola nutná podpora asistentom. Pred niekoľkými rokmi nebol ani taký počet začlenených žiakov, ten sa zvyšoval a zvyšuje postupne.
Takisto zabúdame na výchovu. V škole učitelia nielen učia, ale aj vychovávajú.

Apr 26

Anna

  • 26. 04. 2017
  • Anna

Píšem v mene špeciálnych pedagógov , ktorí pracujeme v ŠZŠ so žiakmi so zdravotným postihnutím – konkrétne so žiakmi s MP a so žiakmi s MP v kombinácii s iným postihnutím, ktorí potrebujú špecifický prístup pri edukácii a komplexnej odbornej starostlivosti.
Minimálne od roku 2000 prebieha integrácia MP žiakov do základných škôl, ale často podmienky integrácie nie sú naplnené. Tu sa podsúva otázka, či pri takejto integrácii ide danej škole o to samotné dieťa alebo len o finančné prostriedky, ktoré na takého žiaka dostáva? (A nie je to ojedinelý jav)! Zo skúseností vieme, že po 2-3 rokoch mnohí integrovaní žiaci prichádzajú k nám do ŠZŠ a ich vedomosti sú veľmi chabé. Nechceme za tento jav viniť učiteľov v takých triedach, pretože vieme, že ich prvoradou úlohou je venovať sa intaktným žiakom, ale položme si otázku komu to prospieva? Urobil niekedy niekto výskum a porovnal úroveň vedomostí integrovaného žiaka a žiaka v ŠZŠ v tom istom ročníku? V dokumente „Učiace sa Slovensko“ čítame, ako je nevyhnutné zaradiť všetkých žiakov s MP do bežných ZŠ. PREČO? Čo tým žiak získa? Áno, bude medzi intaktnými spolužiakmi , ale to je tak asi všetko. Tento žiak si bude uvedomovať (vedome alebo podvedome), že je iný ako ostatní žiaci, že jeho vedomosti sú na úplne inej úrovni, čo mu neumožní zažívať pocit školskej úspešnosti, jeho pozícia v triede bude zlá a postupne sa stane outsiderom nielen v škole, ale aj v širšom sociálnom prostredí. A nech mi nikto netvrdí, že zvládnutie výchovno-vzdelávacieho procesu v takej triede závisí od osobnostných a odborných dispozícií učiteľa. Učiteľ, ktorý má na starosti 20 – 25 intaktných žiakov a ešte 1 – 2 žiakov s MP ako má v priebehu 45 minút dvom diametrálne odlišným skupinám žiakov podať požadovaný balík vedomostí a poznatkov bez toho, aby jednu či druhú skupinu neochudobnil (minimálne o časovú dotáciu a nehovoriac o kvalitatívnej stránke vzdelávania). Alebo stačí ak k MP žiakovi posadíme asistenta a je po probléme? A kde je špeciálny pedagóg? To nám chcete povedať, že učitelia, ktorí nevyštudovali špeciálnu pedagogiku alebo aj asistent učiteľa dokážu nahradiť špeciálneho pedagóga? To si vyprosíme!!! V špeciálnych školách sa kladie dôraz na individualizované vzdelávanie, ktoré reflektuje kognitívne, psychické aj fyzické potreby žiaka a tým, že ho integrujeme popierame princíp individualizácie. Je potrebne uvedomiť si aj to, že štruktúra vyučovacích predmetov v ŠZŠ je v niektorých vzdelávacích oblastiach iná – napr. rozvoj sociálnych zručností, rozvoj komunikačných schopností, atď. Odmietať špeciálne základné školy ako niečo zlé, prežité, priam nevhodné považujeme za scestné. To si naozaj potrebujeme odskúšať 10 – 15 rokov zaraďovania žiakov s MP do bežných ZŠ aby sme pochopili, že sme zavrhli vzdelávanie, ktoré je rokmi overené a kde žiaci pracujú v prostredí, ktoré plne rešpektuje ich potreby, možnosti a záujmy? Nemecký univerzitný profesor Ferdinand Klein hovorí: „integrácia nie je jav, ktorý sa dá hodnotiť štatisticky a je potrebné si uvedomiť, že človek nemôže byť integrovaný vo všetkých oblastiach života. Jednotlivec, ktorý sa „uchádza“ o integráciu, nemusí byť všade prijatý a napokon sám sa ani nemôže či nechce zúčastňovať na všetkom – jeho vstup nie je vždy a všade reálny. To znamená, že integrácia môže mať rozličné formy a môže prebiehať rozličným spôsobom“.
My neodmietame integráciu ako takú, ale prečo to nerobiť spoluprácou ZŠ a ŠZŠ pravidelnými spoločnými aktivitami a zážitkovým učením.

Apr 26

Marek

  • 26. 04. 2017
  • Marek

Navrhovaný text: Výchova a vzdelávanie žiakov s rôznorodým potenciálom – inkluzívna výchova a vzdelávanie

Pripomienka: Aj tradičné usporiadanie má pre časť školskej populácie význam. Je dobré meniť usporiadanie – klasická forma frontálneho vyučovania, projektové vyučovanie, skupinové vyučovanie. Deti bežných tried, ALE najmä so ŠVVP z psychologického hľadiska potrebujú ustálenú formu - ako vyučovania, tak prístupu(a to je individuálna potreba ).Časté zmeny usporiadania v triede , presunov z triedy do triedy alebo po objekte školy môžu spôsobovať aj intenzívne prežívanie stresu, ba dezorganizáciu konania a správania, čo sa môže odraziť počas vyučovacích hodín ( ako nedostatočné sústredenie, oneskorené zapojenie kognitívnych štruktúr do procesu vyučovania, nezvládanie sebaregulácie s  využitím kompenzačných mechanizmov- regresie alebo agresie ako obranného mechanizmu na neprimerané požiadavky ) a vo výsledkoch VVP. Podľa Maslowovej teórie potrieb najprv musíme naplniť potreby základné (a tam patrí aj potreba fyzicky „ mať svoje miesto“ – v triede ustálené miesto v lavici, v škole – moja  trieda; doma mať svoj priestor- kútik, posteľ, stôl). Tiež je potrebné naučiť deti žiť v skupine, kolektíve, v spoločenstve, vedieť sa prispôsobiť´= adjustácia (teórie socializácie) ; ide o pomer, nakoľko sa má škola prispôsobiť žiakovi a žiak škole

Apr 18

Viera

  • 18. 04. 2017
  • Viera

Nerobme zo základnej školy špeciálnu školu pod názvom Inkluzívna škola. Ak si myslíme, že to niekomu pomôže tak sa mýlime. Myslím si, že slabším žiakom to nepomôže a v triedach budeme mať toľko asistentov, koľko žiakov lebo každý bude potrebovať individuálny prístup a pomoc. Pripomína mi to skôr malotriedku. Bojím sa jednej veci a to, aby sme sa o pár rokov nemuseli vracať k tomu čo máme dnes tak ako k duálnemu vzdelávaniu, ktoré tu dlhé roky fungovalo, len ...

Apr 28

Daniela

  • 28. 04. 2017
  • Daniela

Žiakom s mentálnym postihnutím , ktorí sú v súčasnosti integrovaní v ZŠ chýbajú základné manuálne zručnosti, ktoré nemajú kde rozvinúť, pretože v ZŠ sú bývalé dielne nahradené počítačovými učebňami.
Z pohľadu učiteľa: Učiteľ chudák nemôže fyzicky a psychicky sa venovať adekvátne bežnej populácií ani postihnutým žiakom, lebo nestihne rovnocenne vyučovať. Veď nemá príslušné pédie /zrakovo, sluchovo, pre MP žiakov/ , je odborníkom v príslušnom predmete a svoje vedomosti nemôže odovzdať v plnom rozsahu.
Z pohľadu žiaka: Bežná populácia odchádza z vyučovania ochudobnená o vedomosti a MP žiak je len zaradený medzi populáciu. Zažíva presuny po škole, nerozvíja sa to, na čo má schopnosti. Sedí v poslednej lavici, len nech si kreslí maľuje a hlavne nech nevyrušuje.
Z pohľadu rodiča: Rozmýšľa len nech je dieťa v ZŠ, veď čo okolie? Nerozmýšľa ako sa cíti dieťa? Čo prežíva? Ako sa cíti v škole, keď nezvláda učivo a tlak spolužiakov?
A čo s ním po ZŠ škole? V súčasnosti integrované deti prichádzajú do odborných učilíšť manuálne nezručné. Nemal kto rozvinúť zručnosť -kde? a za 2 hodiny týždenne?
V ŠZŠ majú deti 4-5 hodín pracovného vyučovania. Rozvíjajú sa manuálne zručnosti, v ktorých môže dieťa pokračovať v odbornom učilišti . Vyučí sa pod vedením špeciálnych pedagógov a majstrov v remesle, v jednoduchých manuálnych činnostiach, s ktorým sa uživí na trhu práce.

Apr 27

Mária

  • 27. 04. 2017
  • Mária

Základné školy v našom regióne majú už aj v súčasnosti v triedach vysoký počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a ak k nim pribudnú aj žiaci s mentálnym postihnutím, rozvíjanie individuálneho potenciálu každého žiaka, ako je to uvedené v tomto programe bude viac ako problematické. Mnohí z týchto žiakov majú okrem diagnostikovaného mentálneho postihnutia aj pridružené poruchy pozornosti , správania ,narušenú komunikačnú schopnosť, somatické a zmyslové poruchy, predovšetkým sluchové. Doteraz absentovali , alebo boli výrazne obmedzené finančné prostriedky na asistentov v špeciálnych aj základných školách, preto bude dôležité mať dostatok finančných prostriedkov na ich zabezpečenie. Nemyslím si, že zaradenie žiaka do špeciálnej základnej školy bolo len z dôvodu, že na to základná škola nebola pripravená. Vyplývalo to z potreby odlišného obsahu vzdelávania, odlišnej organizácie vyučovania, používania rozdielnych metód a foriem vo výučbe, odlišným tempom vyučovania a osvojovania si vedomostí, zručností a návykov MP žiakov v porovnaní s intaktnými žiakmi. Treba rozlíšiť žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí sú schopní inkluzívne sa vzdelávať v podmienkach základných škôl a žiakov s mentálnym, alebo viacnásobným postihnutím zo sociálne znevýhodneného prostredia ktorí majú v špeciálnych školách vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rozvoj osobnosti.

Apr 27

Katarína

  • 27. 04. 2017
  • Katarína

V špeciálnych školách sa vzdelávajú žiaci s rôznym mentálnym postihnutím a často i s kombinovaným postihom , čiže s rôznorodým potenciálom, učitelia pracujú s nimi spôsobom, ktorý tento potenciál rozvíja, posilňujú u nich sebavedomie a sebaúctu, samostatnosť a zodpovednosť, vzájomnú spoluprácu, empatiu a pocit spolupatričnosti. Absolventi odborného učilištia v našej škole majú vynikajúce vedomosti a obdivuhodné zručnosti, sú veľmi motivovaní zapojiť sa pracovného procesu, ale nemajú možnosti. Absolventi základných škôl majú chabé vedomosti, často krát sa nevedia ani podpísať, ani po absolvovaní odborného učilišťa nemajú požadované zručnosti a taktiež nemajú tú možnosť zapojenia sa do pracovného procesu. Bolo by vhodné budovať a podporovať firmy, ktoré absolventov obidvoch typov škôl budú zamestnávať, lebo toto inklúzia nevyrieši, skôr naopak, zhorší súčasný stav.

Apr 28

Vladimíra

  • 28. 04. 2017
  • Vladimíra

rada by som sa spýtala autorov, či je vhodné meniť typ našej školy, systém špeciálneho školstva. Myslím si, že to nie je vôbec nutné a vhodné. Vo Vašom príspevku som vnímala, že máte v úmysle meniť základné školstvo.
1. Plánujete inklúziu všetkých postihnutých detí do ZŠ ? Máte prosím overené výskumom ako je v našich ZŠ školách vôbec zvládnutá integrácia ? Pracujem ako odborný zamestnanec v CŠPP a dovoľujem si tvrdiť, že učitelia nezvládajú prácu na hodinách zo zdravotne znevýhodnenými deťmi. Vnímam absolútny nedostatok asistentov učiteľa, rodičia sedia so svojimi deťmi v škole, občas si platia asistentov, alebo sú vytvorené IVVP plány a deti ktoré sú nezvládnuteľné, navštevujú školu len pár hodín v týždni. Triedy sú preplnené 20 deti bežných a k tomu ešte 3-4 integrovaných s rôznymi poruchami. Sú pre nich síce vytvorené súkromné školy- napr, ZŠ pre deti s autizmom, ale povedzme si úprimne: Kto má dnes 150 € na mesačné školne a dopravu do krajského mesta k tomu ? Vraj plánujete podporovať súkromné školy ? Pre koho, pre iba tých čo na to majú ?
Ak plánujete ešte týmto učiteľom pridať do triedy mentálne postihnuté deti , tak potom si už vôbec neviem ich prácu predstaviť – to bude náročné !

Apr 26

Marek

  • 26. 04. 2017
  • Marek

Je dôležité brať do úvahy aj negatívne skúsenosti a vyvarovať sa prílišnému entuziazmu! Je dôležitá postupnosť krokov a implementácia inkluzívneho vzdelávania pripravovaná a overená na základe našich slovenských pomerov a podmienok a regionálnych špecifík !!

Apr 28

Daniela

  • 28. 04. 2017
  • Daniela

Žiakom s mentálnym postihnutím , ktorí sú v súčasnosti integrovaní v ZŠ chýbajú základné manuálne zručnosti, ktoré nemajú kde rozvinúť, pretože v ZŠ sú bývalé dielne nahradené počítačovými učebňami.
Z pohľadu učiteľa: Učiteľ chudák nemôže fyzicky a psychicky sa venovať adekvátne bežnej populácií ani postihnutým žiakom, lebo nestihne rovnocenne vyučovať. Veď nemá príslušné pédie /zrakovo, sluchovo, pre MP žiakov/ , je odborníkom v príslušnom predmete a svoje vedomosti nemôže odovzdať v plnom rozsahu.
Z pohľadu žiaka: Bežná populácia odchádza z vyučovania ochudobnená o vedomosti a MP žiak je len zaradený medzi populáciu. Zažíva presuny po škole, nerozvíja sa to, na čo má schopnosti. Sedí v poslednej lavici, len nech si kreslí maľuje a hlavne nech nevyrušuje.
Z pohľadu rodiča: Rozmýšľa len nech je dieťa v ZŠ, veď čo okolie? Nerozmýšľa ako sa cíti dieťa? Čo prežíva? Ako sa cíti v škole, keď nezvláda učivo a tlak spolužiakov?
A čo s ním po ZŠ škole? V súčasnosti integrované deti prichádzajú do odborných učilíšť manuálne nezručné. Nemal kto rozvinúť zručnosť -kde? a za 2 hodiny týždenne?
V ŠZŠ majú deti 4-5 hodín pracovného vyučovania. Rozvíjajú sa manuálne zručnosti, v ktorých môže dieťa pokračovať v odbornom učilišti . Vyučí sa pod vedením špeciálnych pedagógov a majstrov v remesle, v jednoduchých manuálnych činnostiach, s ktorým sa uživí na trhu práce.

Mar 16

Roman

  • 16. 03. 2017
  • Roman

KRITICKÉ MYSLENIE !! – učitelia nevedia argumentovať žiakovi tak, aby ho neurazili. Povyšovanie sa učiteľov.
Vnímať jednoducho svet dieťaťa. Nie len interaktívne tabule, notebooky, ale dať deťom do ruky napríklad „guľu“ „drevo“ „plastová fľaša“ – chýba im predstavivosť.
“ Využiť všetky zmysly.“

Apr 28

Vladimíra

  • 28. 04. 2017
  • Vladimíra

Dobrý deň, pracujem už 28 rokov v špeciálnej škole ako učiteľka a myslím, že naše školstvo prešlo viacerým zmenami. Neviem z akého dôvodu máme neustále každý rok prepisovať nové školské vzdelávacie programy, menia sa vzdelávacie oblasti, rušia sa predmety, menia časové dotácie. Myslím že vládne veľká byrokracia, učitelia sú unavení, stále niečo prerábame a meníme..
Dávam si neustále otázku či náš doterajším systém vyučovania v školách nefunguje, deti si myslím, že dozvedia všetko potrebné. Načo meniť niečo čo funguje a závidia nám to všetci i v zahraničí. Je potrebné sa stále prispôsobovať svetu, nenaučili sme sa my všetci, čo dnes učíme našu mladú generáciu všetko, čo sme potrebovali starým zaužívaným spôsobom !
Teraz niečo k novému plánu „Učiace sa Slovensko“.
Vážený pán MUDr. Juráš, ďakujem za cenný materiál, veď všetko čo navrhujete a uvádzate ako nové a prevratné, sa deje v tomto čase na našich špeciálnych základných školách ! Uvediem teraz niekoľko oblastí konkrétne z našej ŠZŠ Myjava.
1.Aké je usporiadanie tried ?...ako majú deti lavice, uložené, do tvaru písmena „ U“, aby sa videli a zároveň boli videné, ako sú urobené oddychové kútiky, bezpodnetové miestnosti pre deti, čo už vyrušujú, či nezvládnu pracovať, rozdelené nábytkom, aká úžasná práca s asistentmi učiteľa, ktorých si vieme podľa potreby rozdeliť...
2. Aké sú u nás učebnice ?... variant A- sú i dispozícií, ale už niektoré nevhodné. Pre variant B a variant C ani učebnice nemáme. Je Vám známe ako pracujú naši učitelia, akí sú tvoriví- interaktívne tabule v triedach, práca s vizualizérom, prispôsobovanie iným kníh či už z bežných ZŠ, MŠ, vlastné knihy, alebo zo školskej knižnice. Vyrábame nové pracovné listy, kopírujeme, skenujeme...
3. Ako sa pripravujú naši učitelia ?.... idú s dobou, investujú do vzdelávania vlastné finančné prostriedky, navštevujú kurzy, školenia. Neustále prepájajú vedomosti získavané v škole s činnosťami v bežnom živote, snažia sa, aby získali naši žiaci dobrý štart i ďalej v OU. Sú pripravení na náročnú prácu so zdravotne znevýhodnenými žiakmi. Snažia sa, aby bola vytvorená v škole rodinná atmosféra, každý je u nás vítaný, deti sú úspešné a v škole sa im páči....
4. Ako sa deti hodnotia a klasifikujú ? Známkou sa hodnotia ľahšie postihy vo variante A, ale nie napríklad výchovné predmety. Slovné hodnotenie je vo variante B a variante C, a taktiež v autistických triedach . Tu je to myslím vzhľadom k postihnutiu adekvátne.
5. Aké je spolupráca s inými zariadeniami? Na škole máme výchovného poradcu, ale zároveň ako organizačná zložka funguje u nás CŠPP. Tu je možnosť priamo všetky problémy ihneď riešiť- pracujú tu odborní zamestnanci- psychológ, špeciálny pedagóg. Bežne týchto zamestnancov v ŠZS nemajú, lebo nie sú na nich finančné prostriedky.

Apr 20

Jana

  • 20. 04. 2017
  • Jana

-podporovať nielen inklúziu a venovať sa deťom so špeciálnymi potrebami, ale podporovať aj šikovnejšie deti v triedach, ktoré sú občas „brzdené“ ostatnými deťmi.

Apr 28

Alica

  • 28. 04. 2017
  • Alica

Predkladáte nám na pripomienkovanie návrh Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania "Učiace sa Slovensko", perspektívu vzdelávania žiakov so ŠVVP s inkluzívnym prístupom - v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej individuálnym potrebám žiaka - v inkluzívne transformovaných tiedach. Chceme zabezpečiť rovnocenný prístup k vzdelávaniu pre všetkých žiakov,primeraný rozvoj ich schopností,dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a ich primeraného začlenenia do spoločnosti.
Môj názor je nasledovný:
Učiteľ preferuje celistvosť osobnosti, pričom rešpektuje žiakovu jedinečnosť - v čom je žiak najlepší - čím sa dopracuje k cieľu (k najvyššiemu stupňu). Chápe sa teda výchova ako vzťah medzi dvoma ľuďmi a vyučovací proces v interakcii žiak-učiteľ, pričom učiteľ prijíma žiaka takého ,aký je = ide o jedinečnosť vzťahov.
Podľa môjho názoru, pri inklúzii to bude vyzerať nasledovne: napr. 20 -25(?!) žiakov (medzi nimi už aj budúci integrovaní) na 1= jedného (?!) učiteľa = 20-25(!) vzťahov na toho jedného učiteľa v rámci vyučovacej hodiny ( jeden žiak zdravotne oslabený, ďalší viacnásobne postihnutý so ŠVVP-variant A ... + ... ostatní intaktní - z nich jeden detailista, ďalší globálny... atď) . MASTERY LEARNING ( Bloom) je šitá na mieru každého žiaka. Z odbornej stránky je to adekvátne, ak bude dostatok kvalifikovaných asistentov (minimálne jeden asistent v triede) a financie ,ale pýtam sa kolegov, že či to zvládne jeden učiteľ s jedným asistentom (bude jeden asistent v každej takej triede ?...vyplývajúc z návrhu: nie!) v danej inkluzívne transformovanej triede + aj s jedným špeciálnym pedagógom na škole pri celkovej počte žiakov 180.?
Ak si uvedomíme, že rozvoj má byť aj kvalitatívny proces, ktorý vo svojej produktívnej časti dokáže dospieť k AHA-EFEKT-u, cítim potrebu povedať, že podľa môjho názoru školská integrovaná príprava a inklúzia nemôžu byť cieľom, ale iba prostriedkom, ktorý má zabezpečiť lepšiu pripravenosť pre žiakov so ŠVVP v procese vypravovania sa do života, aby dokázali dosiahnuť maximálny sebarozvoj (Vygotskij) ,vzhľadom na ich možnosti + súčasne im treba zabezpečiť (aj!) tie nižšie položené potreby na Maslowovej pyramíde (potrieb),ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre vznik vývojovo vyšších potrieb. Z rôznych foriem integrácie osobne preferujem spoločné mimoškolské aktivity - považujem ich za vhodný priestor pre spoločné pôsobenie - ŠVVP a intaktných žiakov . Z predošle spomenutých som toho názoru, že je potrebné ďalšie experimentálne overenie ,aby sme zabránili JOJO-EFEKT-u. Dovtedy je vhodné si ponechať žiakov so ŠVVP výlučne na ŠZŠ.

Apr 28

Vladimír

  • 28. 04. 2017
  • Vladimír

podnet SKU:
Problém inklúzie musí byť riešený celostne, vo všetkých typoch škôl a školských zariadení (materské, základné, stredné).

Apr 23

Lucia

  • 23. 04. 2017
  • Lucia

Na základných školách je potrebné popri inkluzívnom vzdelávaní hovoriť aj o inkluzívnej výchove v školských kluboch detí. Vychovávateľ taktiež musí byť vybavený kompetenciami a zručnosťami potrebnými k rozsiahlej individualizácii.

Apr 03

Radoslav Michal

  • 03. 04. 2017
  • Radoslav Michal

ZŠ - klasické socialistické, obnovyť socialistické knihy a vymazať socialistické ideály. Výhodou by bolo, že by rodičia vedeli pomôcť svojím deťom pri učení a zaspomýnali by si na svoje detsvto.

SŠ- Klasické delenie ako za socializmu prispôsobené dnešným podmienkam.
Učňovky 2 ročné, 3 ročné. 4ročné s maturitou by som zrušil. Zaviedol by som poučňovské vzdelávanie na dva roky, kde by získali maturitu ak by sa cítili, že ju
zvládnu. Náročnejšie technické obory by mali 4 roky bez maturity potom možnosť navštevovať poučňovské vzdelávanie. Za socializmu bol učebný obor predavačka pre zahraničný obchod (TUZEX) bez maturity!!!

Financovanie na triedu a nie žiaka. Zrušením gymnázií aspoň na úroveň roku 1989 aby bolo možné vyberať prirodzeným spôsobom nadaných žiakov.
Vysoké školy osobne by som nechal na posúdenie ľudí, čo pracujú v tejto oblasti. Určite však by nám prospelo financovanie na triedu s vlastným príspevkom, teda platené štúdium. Nech tam ide len ten, kto to naozaj potrebuje a nie každý, kto chce mať pred menom titul.
Pre titulochtivých by som vytvoril dostatočný počet možností získania titulu platiaceho len na slovensku (nie Ing, alebo Mgr), samozrejmä samofinancovaním samotnými titulozberačmi.

Apr 11

Dušana

  • 11. 04. 2017
  • Dušana

V súčasnosti má väčšina rodičov „bežných“ detí odmietavý postoj voči integrácii. Deti so špeciálnymi potrebami prijímajú s presvedčením, že spomaľujú tempo vzdelávania v triede a oberajú „bežné“ deti o pozornosť učiteľa. Preto ako prvý bod týchto opatrení by mal byť bod 1-02.10 - zvyšovať informovanosť rodičov a poukazovať na prínosy inkluzívnej školy pre všetky deti. Potom môže vznikať aj široký konsenzus, do ktorého budú zapojení aj rodičia. Samozrejme najdôležitejšou skupinou aktérov v rámci realizácie tohto opatrenia sú učitelia ako podporovatelia individuálneho úspechu. To bude asi ťažká a citlivá téma.

Apr 02

Martin

  • 02. 04. 2017
  • Martin

- súhlas, avšak v prípade vhodných podmienok školy – podmienky školy na inkluzívne vzdelávanie je
potrebné jasne zadefinovať, je nevyhnutné zabezpečiť podporný personál, podporujeme špeciálne
školstvo. Pri začleňovaní žiakov treba poskytnúť učiteľom potrebnú metodickú podporu.
- chýba jasná predstava ako má fungovať celá inklúzia – nič nie je konkrétne, všetko je vo forme
všeobecných návrhov – kde sú zapracované pripomienky, ktoré učitelia posielali k tézam,
- je potrebná väčšia zainteresovanosť rodičov – povinnosť – úzko spolupracovať so školou
a zaujímať sa o svoje dieťa. Aj rodič musí niesť zodpovednosť za spoluprácu.
- Upraviť legislatívu tak, aby riaditeľ školy mohol neprijať integrovaného žiaka, ak na to nemá
podmienky: špeciálneho pedagóga, asistenta..., inak je prijatie neprofesionálne
a nekorektné, v skutočnosti tu nejde o intergráciu, ale len o získanie financií na dieťa

Apr 02

Ružena

  • 02. 04. 2017
  • Ružena

Vytvoriť funkciu asistent učiteľa,

Mar 19

Juraj B.

  • 19. 03. 2017
  • Juraj B.

predložený materiál je "veľmi chudobný" z hľadiska akcentovania VÝCHOVY vo výchovno-vzdelávacom procese v celom spektre nášho školstva

Apr 02

Ann

  • 02. 04. 2017
  • Ann

Organizácie ktoré sa" starajú " o nadané deti tak že na olympiády a Pytagoriády sťahujú nekompatibilné materiály z Čiech a potom ich podsúvajú našim žiakom, ktorí si s nimi samozrejme nevedia poradiť, pretože prešli spackanou reformou vzdelávania (na rozdiel od českých detí) viď. tohoročná Pytagoriáda pre 8.roč. by som nepodporovala, ale zrušila.

May 09

Jana

  • 09. 05. 2017
  • Jana

Dnes sú mnohé deti vylúčené z hlavného vzdelávacieho prúdu len kvôli svojim špecifickým potrebám, dokonca aj rodičom detí s Diebetes sú navrhovené špeciálne školy… Je teda nevyhnutné čím skôr posilniť v predškolských a školských zariadeniach odborný personál (asistenti, psychológovia, špeciálni pedagógovia a školské zdravotné sestry). K tomuto kroku nie je potrebné vytvorenie žiadnej pracovnej skupiny, len rýchly zber dát o reálnych potrebách detí. V tejto súvislosti opäť raz zopakujem nevyhnutnosť zavedenia registra detí so zdravotným postihnutím od narodenia, aby sme sa vedeli lepšie a v predstihu pripraviť služby, podporu či zariadenia, ktoré bude dieťa potrebovať v predškolskom, resp školskom veku. A opäť raz zdôrazním nevyhnutnosť nadrezortnej spolupráce - medzi ministerstvami zdravotníctva, školstva a sociálnych vecí musí konečne začať fungovať normálna spolupráca v záujme lepšej starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Klub 500 zároveň navrhuje zásadným spôsobom zredukovať počet navrhovaných oparení ich zlúčením. Mnohé opatrenia v cieli sú vzájomne súvisiace a prelínajúce sa a preto je vhodné ich zlúčiť aj z hľadiska ich prehľadnosti.
Klub 500 zároveň poukazuje na nejasné opatrenia v rámci inkluzívneho vzdelávania a vzdelávania nadaných detí:
opatrenie 1-02.03 – zámer individualizácie aj špeciálnych vzdelávacích programov (napríklad zamerané na matematiku, informatiku a výpočtovú techniku, cudzie jazyky, šport, prírodné vedy, atď.)
opatrenie 1-02.04 – školy pre deti s mimoriadnym nadaním alebo talentom sa budú orientovať najmä na špecifickú oblasť (nadanie jazykové, umelecké, pohybové, športové, matematické, prírodovedné, atď.) špeciálne vzdelávacie zariadenia.
o to má byť zámer vytvárania množstva špecializovaných školských zariadení ?!
o tieto opatrenia sa do značnej miery prelínajú s opatreniami v stanovisku č. 5, .
Klub 500 navrhuje vypustenie opatrení:
1-02.05 Poskytovať nadaným žiakom osobitné štipendiá,
1-02. 06 Podporovať organizácie pracujúce s nadanými žiakmi,
1-02.07 Sformulovať požiadavky na vedenie školy v kontexte inkluzívneho vzdelávania, nakoľko ich považuje za nesystémové opatrenia. (Napríklad požiadavky na vedenie školy musia vyplývať z charakteru inštitúcie).
1-02.09 Vytvoriť personálne, materiálne a finančné podmienky pre implementáciu inklúzie do vzdelávania (Má byť úlohou stratégie vytvoriť predpoklady pre materiálne, personálne a finančné podmienky pre napĺňanie všetkých opatrení, preto pokladáme za zbytočné, aby sa opatrenia tohto typu uvádzali v stratégii.)
1-02.10 Vytvoriť pre rodičov informačné zdroje a kanály o inklúzii vo vzdelávaní a efektívne ich využívať učiteľmi pri práci s rodičmi. (Základom úspechu každej činnosti je komunikácia. Vytvoriť predpoklady pre efektívnu komunikáciu musí byť súčasťou všetkých typov škôl a školských zariadení, a tým aj jednotlivých opatrení, preto pokladáme za zbytočné, aby sa opatrenia tohto typu uvádzali v stratégii pri jednotlivých celkoch. Opatrenie by malo byť rámcové)

May 13

Marianna

  • 13. 05. 2017
  • Marianna

Treba vyriešiť situáciu s tzv. "neumiestniteľnými " deťmi.

Ide o deti, ktoré majú intelekt v norme, takže nepatria do špeciálnych škôl (kde sú deti s MP), avšak sú zdravotne znevýhodnené: ADHD, Aspergerov syndróm, ľahšie formy autizmu, poruchy správania, narušená komunikačná schopnosť,...

Napriek tomu, že tieto deti by mali byť vzdelávané v bežnej škole, školy ich odmietajú a nechcú prijať. Udávaný dôvod je zväčša, že nedokážu vytvoriť pre takéto dieťa podmienky (asistenta, špec.pedagóga, menší počet detí v triede) a že nevedia s takýmito deťmi pracovať.

I keď spádová škola je povinná prijať dieťa, nefunguje to, kvôli nemožnosti vytvoriť týmto deťom potrebné podmienky.

Tieto deti nemajú kam ísť do školy.

Často sú nútené zostať na domácom vzdelávaní a ich rodičia sa musia nedobrovoľne vzdať svojej práce.

Kam umiestniť dieťa, ktoré je intelektovo v norme, ale potrebuje asistenta a menší kolektív?

Takéto možnosti momentálne na Slovensku absentujú a deti nemajú naplnený nárok na adekvátne vzdelávanie podľa svojich potrieb a možností.

May 14

Peter

  • 14. 05. 2017
  • Peter

Navrhujem, aby sme pri vzdelávaní detí mali fakt v prvom rade na mysli dieťa. Momentálny systém inklúzie je úplne mimo tohto cieľa. Dieťa, ktoré potrebuje asistenta, špeciálnu starostlivosť, na ktorú má právo, ju inklúziou do bežnej školy nikdy nedosiahne. Učiteľ, ktorý nemá skúsenosti, no najmä priestor sa mu venovať, nemá žiadnu šancu. A potom to je pri snahe všetkých zainteresovaných strán len utrpenie.
Preto navrhujem zastaviť bezbrehú inklúziu detí do tzv. bežných škôl a žiakom, ktorí sú inkludovaní a majú nárok na asistenta poskytovať túto službu v plnom rozsahu, nielen obmedzene. Len tak budeme môcť povedať, že dávame každému dieťaťu, čo mu právom patrí a neobmedzujeme aj ostatné (intaktné) deti vo výchove a vzdelávaní.

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Vo všeobecnosti je súčasnosti problémom aj nedostatočne odborne pripravený personál škôl (nielen učiteľov) v oblasti inkluzívneho vzdelávania, často nevyhovujúce priestory školy a tried a v neposlednom rade aj psychická predispozícia pedagogického a pomocného personálu vo vzťahu k žiakom a ich špecifickým potrebám a prejavom v rámci bežných škôl.
Prejavy násilia na školách, šikanovanie a agresívne formy správania síce na školách sú sledované a individuálne riešené, ale chýba systematické vedenie žiakov, ale aj ich rodičov k tolerantnému a demokratickému správaniu sa vzájomne, osveta, atď. od najnižšieho stupňa vzdelávania.
V prípade zavedenia inkluzívneho vzdelávania nie je dostačujúce pripraviť odborne, ale aj psychicky na túto situáciu pedagogický a pomocný personál škôl, ale aj všetkých žiakov školy a ich rodičov, od ktorých žiaci často prenášajú názory a postoje do školy a na svoje okolie. Treba tiež zvážiť, či je učiteľ, ale aj vychovávateľ schopný sa po všetkých stránkach zapojiť inkluzívneho vzdelávania.
Čo sa týka nadaných žiakov, tak v súčasnosti funguje zaraďovanie mimoriadne nadaných žiakov na základné školy ako individuálne rozhodnutie rodičov pri zápise do prvého ročníka. Práca s takto nadanými žiakmi vo vyšších ročníkoch je slabšia a odporúčanie na preradenie žiaka do školy pre mimoriadne nadaných je len ojedinelá, aj keď s ohľadom na potenciál a vyššie požiadavky konkrétneho žiaka na informácie a vedomosti by bola žiadúca. Rovnako aj tu je potrebná spolupráca s rodičmi, keďže podchytenie talentu, nadania je veľmi závislé aj od rodinného prostredia, ktoré tvorí názory, postoje, ale aj smerovanie žiakov. Práca s nadanými žiakmi na stredných alebo vysokých školách nie je podchytená takmer vôbec.
Dôležitá pri týchto žiakoch je veľmi aktívna spolupráca a komunikácia v reťazci škola, učitelia, rodičia, žiak bez vynechania kohokoľvek z uvedených.

Apr 30

Zlatica

  • 30. 04. 2017
  • Zlatica

V Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania -Učiace sa Slovensko sa uvádza, že "Kvalita a efektivita predchádzajúcich stupňov vzdelávania vplýva na stupne nasledujúce.Rané vzdelávanie a starostlivosť je jedna z kľúčových oblastí z hľadiska vplyvu na rozvoj spoločnosti,pretože sa v ňom kladú základy úspešnosti výchovy a vzdelávania v predškolskom veku, v základnom vzdelávaní, strednom vzdelávaní až po vzdelávanie na vysokých školách. Avšak po preštudovaní tohto dokumentu nadobúdam pocit, že i napriek uvedenému sa tento program sústreďuje na skvalitnenie výchovy a vzdelávania primárneho, sekundárneho a terciárneho vzdelávania. Nezaoberá sa aj riešením problematiky inkluzívneho vzdelávania detí s rôznorodým potenciálom v prostredí materských škôl. Myslíme pri inklúzii aj na samotné dieťa? Nemáme aj v materských školách deti s rôznorodým potenciálom, ktorým treba vytvoriť adekvátne podmienky pre ich kvalitné vzdelávanie? Myslím si, že už na úrovni preprimárneho vzdelávania je potrebné myslieť na vytvorenie podmienok pre inklúzívne vzdelávanie, dostatočnú informovanosť a poskytovanie odbornej pomoci rodičom, učiteľkám a samotným deťom. Pokiaľ bude inkluzívne vzdelávanie prirodzeným procesom v materskej škole pre dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami , pre jeho rodičov a bude prirodzené aj pre ostatné deti navštevujúce mš, ich rodičov a samozrejme aj pre učiteľky a odborných pracovníkov podieľajúcich sa na ich vzdelávaní, oveľa jednoduchší a úspešnejší bude prechod takého dieťaťa na primárne vzdelávanie do škôl hlavného prúdu.

Apr 27

Miloslav

  • 27. 04. 2017
  • Miloslav

Pri začleňovaní žiakov treba poskytnúť učiteľom potrebnú metodickú podporu.
Je potrebná väčšia zainteresovanosť rodičov, rodič musí mať spoluzodpovednosť.
Upraviť legislatívu tak, aby riaditeľ školy nemusel prijať integrovaného žiaka, ak na to nemá podmienky.

Apr 28

Lívia

  • 28. 04. 2017
  • Lívia

Obsah dokumentu USS nerieši školskú nezrelosť ako ani nezrelosť z dôvodu zdravotného či sociálneho znevýhodnenia. Prípravný ročník bude povinný pre celú populáciu päťročných detí a môžeme s istotou predpokladať, že stále tu bude riziková skupina žiakov, ktorá bude aj po jeho absolvovaní potrebovať dlhší čas na školskú adaptáciu (v prípade, ak bude prípravný ročník zaradený do predškolských zariadení) ako aj na mentálne, resp. fyzické dozretie . Preto by bolo žiadúce umožniť školám zriaďovať ročníky, ktoré budú zamerané pre vyššie uvedenú skupinu rizikových žiakov. Jednalo by sa o mimoriadnu systémovú podporu, tak ako je uvádzaná v časti 1 – 03.02 ( „....podporným systémom poskytovaná podpora v dôležitých prechodných obdobiach medzi jednotlivými stupňami vzdelávania im bude pomáhať zvládať tieto obzvlášť náročné situácie.“ ). Nie je vhodné na takúto podporu zabudnúť, lebo na jej opomenutie budeme narážať počas celého ďalšieho vzdelávania uvedenej skupiny žiakov.
Tento ročník by bol určený pre žiakov, ktorí by prešli odbornou diagnostikou a o ich zaradení by rozhodovali odborní pracovníci. Takýto ročník by sa mohol nazývať špecifický podporný ročník. Obsahom uvedeného ročníka by bolo široké spektrum komplexných rozvojových programov aplikovaných podľa individuálnej potreby žiakov. Prínosom by bol nižší počet žiakov v takejto triede, plnohodnotná individualizácia, pravidelná podpora odborného tímu ( špeciálny pedagóg, logopéd, psychológ a pod.). Špecifický podporný ročník by mohol vychádzať z filozofie súčasných nultých ročníkov avšak bez segregačného prvku, ktorý dosiaľ pretrváva, napriek mnohoročnej interpelácii zo strany pedagógov.
Naša pripomienka vychádza z dlhoročnej praxe s nultými ročníkmi a viac ako dobrými skúsenosťami s ich zriaďovaním. Nulté ročníky opakovane pomáhali deťom dozrieť, postupne sa pripraviť na školské požiadavky, pomáhali v kvalitnom začlenení ťažko zdravotne postihnutých detí do bežnej triedy ZŠ.
Myslíme si, že špecifický podporný ročník sa môže stať (okrem mnohých ďalších prínosov) aj nevyhnutnou bázou, na ktorej môžeme postaviť kvalitnú inklúziu.

Mar 17

roman

  • 17. 03. 2017
  • roman

Základné predmety slovenský jazyk + matematika = jedna učiteľka. Pozná deti.

Apr 25

Jozef

  • 25. 04. 2017
  • Jozef

Takto formulovaný cieľ je nereálny. O 10 rokov môžeme maximálne očakávať vytváranie podmienok a spoločenskej klímy na to, aby bežné základné školy štandardne vzdelávali žiakov s rôznorodým potenciálom. Z textu indikujeme, že v dokumente formulované opatrenia ktorými sa rozvíja princíp inkluzívneho vzdelávania sa uplatňujú len/prioritne na základných školách. Ako smerovanie to podporujeme.

Mar 27

Milan

  • 27. 03. 2017
  • Milan

Ide o obsiahly, inovačný, prínosný a komplexný národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Odporúčam zmienku, resp. odkaz na kontinuitu a nadväznosť na predchádzajúce programy - Duch školy, Konštantín a najmä Milénium, v ktorých boli viaceré nové, moderné zmeny a výzvy zakomponované v súlade s cieľmi i zámermi tohto dokumentu Učiace sa Slovensko.
Vhodné by bolo doplniť profiláciu absolventa školy a vzdelávania v tom zmysle, aká optimálna úroveň jeho rozvoja sa očakáva z hľadiska cieľov, kompetencií, oblastí a sfér osobnosti, a to aspoň na konci povinného vzdelávania (11-ročné) a na úrovni maturity všeobecného, prípadne i odborného charakteru. O akého človeka, občana, o akú osobu nám celkove ide?

Pozn.: V texte sa nachádza viac jazykovo-formálnych chýb. Uvediem niekoľko: - člen rôznych komunity/komunít (1-09.2, s. 44), Úrad pre dohľad.../Ústav pre dohľad... (s. 38, 64), riadok/poriadok (1-16.04, s. 75), niekoľko krát/niekoľkokrát (s. 151), tom prípade/v tom prípade (4.02.13, s. 154), ich sú/ich 0 vyhodnocovať (6-05.03, s. 202) a i.

Apr 28

Miro

  • 28. 04. 2017
  • Miro

Osobitnú kapitolu predstavuje potreba vzdelávania a individuálneho prístupu k deťom z rómskej komunity počas celého obdobia, kedy sú závislé od svojho rodinného prostredia a nevedia sa účinne vymaniť z kruhu chudoby či sociálneho znevýhodnenia. Dnešné spôsoby riešenie neberú ohľad na špecifické podmienky rôznych komunít a nevedia na túto rôznosť potrieb nájsť primeraný prístup a reagovať na súčasné požiadavky individualizovaného aj inkluzívneho vzdelávania.

Menšinové komunity musia mať príležitosť byť súčasťou a aktívnym spoluautorom aj spolunositeľom modelov vzdelávania, ktoré budú rešpektovať a brať do úvahy jazykové, kultúrne aj civilizačné špecifiká jednotlivých kontextov a budú podporovať integráciu menšiny bez segregácie, ako aj bez neprimeraného zvýhodňovania na základe vlastnej národnosti, konfesie či kultúrneho pozadia.
V tejto súvislosti je potrebné nadviazať na integrálne využitie poznatkov expertných a mimovládnych organizácií, ktoré sa v tejto oblasti doteraz angažovali a vytvoriť platformu na zapojenie týchto špecifík do komplexného programu školských politík a reformy školského, vzdelávacieho a výchovného procesu.

Apr 28

Miro

  • 28. 04. 2017
  • Miro

Inakosť môže byť zdrojom konfliktov alebo zjednodušeného posudzovania, kým si neuvedomíme, že sme každý iný, a tak sa musíme naučiť spolu žiť nielen na základe kolektívnej či skupinovej identity, ale aj ako individuality.
Krivdíme tým však všetkým zúčastneným. Práve pri citlivom vnímaní každého jednotlivca máme mať odvahu ponúknuť mu začlenenie podľa jeho individuálnych potrieb. Ak sa stávajú chyby pri vzdelávaní napr. rómskych žiakov v špeciálnych školách, je to problém zlyhania jednotlivca (učiteľa, psychológa, špeciálneho pedagóga), ale nie typu školy. Je to príklad toho, ako sa procesné nedostatky a problémy predstavujú ako systémové nedostatky.
Podľa počtu žiakov v jednej triede, ktorý je na Slovensku nižší ako je priemer OECD, máme možnosť ísť cestou individualizácie a venovať tak viac času individuálnym potrebám žiakov. Pri zvýšení pozornosti venovanej jednotlivcovi v triedach s menším počtom žiakov je nevyhnutné zobrať do úvahy aj súčasné zachovanie a zvyšovanie nárokov na personálne aj finančné zabezpečenie vzdelávacích činností. Zvlášť vidiecke školy či malotriedky majú silnú tendenciu zamestnávať nekvalifikovaných učiteľov a učiteľky.
Malý počet žiakov v triedach tak nie je sprevádzaný zvýšením kvality vzdelávania a výchovy. Nestačí znížiť počet detí v triede, ak sa zároveň nebude brať do úvahy zvyšovanie kvality a jej zabezpečenie kvalitnými pedagogickými pracovníkmi v úlohe asistentov a špeciálnych pedagógov. Nízky počet detí v triede nie je zárukou zvýšenia kvality procesu učenia a učenia sa, hoci je jeho významným ukazovateľom.

May 12

ŠPÚ

  • 12. 05. 2017
  • ŠPÚ

chýba systém evalvácie inkluzívneho vzdelávania

May 14

ZŠ s MŠ

  • 14. 05. 2017
  • ZŠ s MŠ

Bude potrebné zadefinovať inklúziu a inkluzívne vzdelávanie aj pre mimoriadne nadané deti. Navyše, v regiónoch s veľkým počtom žiakom zo SZP je v rámci zavádzania inkluzívneho vzdelávania možné riziko odlivu intaktných detí do škôl s nižším počtom žiakov zo SZP (napr. z obcí do väčších miest, ako je to aj v prípade Markušoviec a Spišskej Novej Vsi). Ako možné riešenie by pomohla rajonizácia a jej dôsledné dodržiavanie.

Mar 17

Michaela

  • 17. 03. 2017
  • Michaela

Skor ako inkluzivne vzdelavanie navrhujem individualne vzdelavanie, ktore by dbalo na individualne potreby ziakov. Inkluzia nefunguje, ak nie su dobry ucitelia. Tiez hrozi, ze to skonci ako v Amerika ostro kritizovana No Child Left Behind.

May 14

Jana

  • 14. 05. 2017
  • Jana

Učím na ZŠ. Individuálny prístup už v podstate praktizujeme. Má to ale veľa nedostatkov. Vyžaduje si to jednoducho menej žiakov v triede. Delenie žiakov podľa výberu jazyka spôsobuje problémy- napríklad ak žiak opakuje ročník, alebo ak sa prisťahuje z inej školy z iného miesta bydliska, nemôžete ho presunúť do triedy s iným cudzím jazykom.
Predstavte si triedu v 6. ročníku s 26. žiakmi, v ktorej je žiačka s mutizmom - spolu 3 žiaci vzdelávaní s pomocou asistenta učiteľa , 3 žiaci opakujúci ročník spolu 5 rómskych žiakov, a prisťahovaná žiačka s Číny, ktorá nerozumie po slovensky a po anglicky len minimálne rozumie, ale anglicky nerozpráva čiže má prekladateľku - tzn, že v triede je na každej vyučovacej hodine cca 26 žiakov a 5 dospelých ak počítam aj učiteľa. A teraz si predstavte ten individuálny prístup. Dá sa tu ešte venovať ostatným žiakom? Dali by ste si do takejto triedy svoje dieťa? Učili by ste s radosťou v takejto triede?

May 14

Pavel

  • 14. 05. 2017
  • Pavel

všetkým deťom sí znevýhodnením v ich zájume, dať takú podporu, aby sa
mohli úspěšně vzdelávať a rozvíjať v bežnej škole, a to formou širokej škály
podporných opatrení, ktoré zabezpeči Ministerstvo školstva.

May 15

Filip

  • 15. 05. 2017
  • Filip

Dobrý deň chcem aby sa všetci žiaci vzdelavali rovnako bez ohľadu na to aké pôvodu je .Pretože každý má na to nárok sa stať tým čím chce byť. A niektorí to môžu dotiahnuť veľmi ďaleko,preto chcem aby sa všetci rovnocenne vzdelávali.