Skip to content

Kategória 1-13.00 Hodnotenie žiakov Všetky podnety

Apr 28

Vladimír

  • 28. 04. 2017
  • Vladimír

Pripomienka SKU: Autori neuvádzajú žiadne fakty vychádzajúce z výskumu na slovenských školách. Z textu opatrenia 1-13. 01 nie je zrejmé, či sa počíta s plošným zavedením slovného hodnotenia a žiackych portfólií, alebo či je ako možnosť. SKU zásadne nesúhlasí s plošným zavedením týchto opatrení. Navrhujeme ho zaviesť ako dobrovoľný nástroj buď samostatne (ISCED 1), alebo ako doplnok hodnotenia (ISCED 2, ISCED 3.).
Nie je reálne, aby učiteľ vytvoril 200 (niektorí učitelia i viac) komplexných písomných hodnotení bez toho, aby neskĺzol do formalizmu a povrchnosti. Slovné hodnotenie ako celkové hodnotenia za klasifikačné obdobie už bolo zavedené v prvých ročníkoch ZŠ, niektorí učitelia pri ňom zostali, iným sa neosvedčilo a tiež aj po tlaku rodičov od neho upustili. Zároveň musíme pripomenúť, že slovné hodnotenie vo forme hodnotiaceho rozhovoru sa v súčasnosti deje na každej škole vo forme rodičovských združení a informačných dní. Tam rodičia dostávajú podrobné informácie o žiakovi, jeho progrese tiež aj s odporúčaniami do ďalšej práce. Takéto slovné hodnotenia sa dejú viackrát ročne, v prípade záujmu zo strany rodičov sú vo forme osobných konzultácií. Súčasná školská prax prebieha tak, že sa učitelia žiakom priebežne dávajú spätnú väzbu- teda slovné hodnotenie. Známka (číslo, percentá) je už len číselným vyjadrením tohto hodnotenia a v školskom zákone má každá "známka" slovnú charakteristiku.

Apr 18

Viera

  • 18. 04. 2017
  • Viera

Opakovanie ročníka pre nezvládnutie učiva jedného alebo viacerých predmetov na ZŠ. Ako môže žiak, ktorý nezvládol učivo pokračovať v ďalšom ročníku? Na akých základoch bude stavať? Veď sa to bude len nabaľovať alebo ak si bude vedomý, že prejde do ďalšieho ročníka aj keď neprospel, tak sa nebude snažiť už vôbec. Toto chceme?

Apr 26

Lucia

  • 26. 04. 2017
  • Lucia

V hlavných predmetoch hodnotiť žiakov namiesto slovného hodnotenia percentuálne, ktoré je komplexnejšie a dáva obraz o vedomostiach žiaka aj v prípade odchodu žiaka na strednú školu. Toto hodnotenie má výpovednú hodnotu pre žiakov, rodičov, aj učiteľov.

Apr 28

Peter

  • 28. 04. 2017
  • Peter

Hodnotenie by mohlo konečne prejsť reformou a odísť od stupňov 1-5 a rozšíriť stupnicu na napr. 1-10 ako to funguje napr. v Taliansku alebo stupne A-Fx, ktoré poznajú aj výsledné medzi stupne B+ alebo C- a pod. Dať väčšiu škálu.

Ešte lepšie by bolo výsledné hodnotenie v podobe percent (%), kde by bolo oveľa jasnejšie vidieť, kde sa študent vo svojej snahe nachádza. Výsledky by mohli byť značené aj slovne. Príklad
100-90% excelentné výsledky
89-80% výborné výsledky
79-70% veľmi dobré výsledky
69-60% dobré výsledky
59-50% priemerné výsledky
Na vysvedčení by mal študent dva údaje: napr. 84% (výborné výsledky)
Z hodnotenia by bolo vidno aj kde sa v škále nachádza.

May 01

Jana

  • 01. 05. 2017
  • Jana

Tvrdenie „dokonca sa často vyratúva priemer známok“ je nepodložené.
Priemer známok už generácie nevieme vykoreniť z vedomia hlavne zákonných zástupcov, ktorí to prenášajú do života. Tu musíme byť trpezliví a postupnými krokmi meniť ich myslenie na hodnotenie a klasifikáciu.
Teraz je možnosť hodnotenia aj slovného aj známkou. Navrhované je opakujúce sa terajšieho stavu. Zbytočnosť vytvorenia pracovnej skupiny - neefektívne.
Postup žiaka do vyššieho ročníka, ktorí neprospieva z niektorých predmetov bude demotivujúce pre ostatných žiakov. Prinesie to obrovské problémy na školách, kde je veľa žiakov, ktorí len s nadľudským úsilím učiteľov prospievajú a mnohí aj tak neprospievajú. Bolo by to možné len v tom prípade, ak by sa z takýchto žiakov tvorili nové triedy kde by bol počet maximálne 6 žiakov.

Apr 03

Ľuboš

  • 03. 04. 2017
  • Ľuboš

Som za ponechanie na škole doterajšej formy hodnotenia žiakov 1 až 5 známkou prípadne ak chce škola hodnotiť slovne či percentuálne ponechať toto rozhodnutie na každú školu a nedávať to príkazom.
Osobne som za zachovanie terajšieho stavu hodnotenia známkou 1 až 5. Rodičom viac povie známka a slovne okomentovať pokroky či nedostatky vie každý učiteľ daného predmetu pokiaľ je rodič ochotný chodiť na rodičovské združenia kde dostane k nahliadnutiu ak o to požiada aj práce jeho dieťaťa.
Náš školský i spoločenský systém je chorý a nemožno predpokladať pokiaľ by sa upustilo od hodnotenia žiakov že by sa uvedomelo učili len z presvedčenia že učiť sa je dobré a prospešné - náš spoločenský systém má na 1. mieste klientelizmus-známosti-koho máte za sebou a menej či vôbec sa prihliada na schopnosti uchádzača ktorý sa uchádza o zamestnanie. Každá stredná a skoro aj vysoká škola dnes zoberie každého žiaka ale potom je to už horšie s uplatnením na trhu práce kde sa už ide cez známosti.
Pamätám si na heslá keď sa rúcal že na 1. mieste bude odbornosť - stačí sa pozrieť ako to funguje pri obsadzovaní miest pri zmene každej vlády a ako sa robí výber uchádzačov pri ich uchádzaní sa do zamestnania. Ešte raz: som za ponechanie súčasného modelu hodnotenia žiakov kde si každá škola určí ako chce svojich žiakov hodnotiť a nedávať to ako centrálny príkaz pre všetkých rovnako.
Testovanie žiakov 9.ročníka by som dal na stredné školy namiesto prijímačiek pričom by sa percentuálne brali aj výsledky žiaka počas štúdia na základnej škole -mohlo by to byť napr. takto: 1/2 bodov z testu T-9 +1/4 body zo ZŠ +1/4 body danej strednej školy na ktorú sa žiak hlási (stredná škola by si k centrálnemu celoslovenskému testu T-9 ešte pridala svoj vlastný test v hodnote 1/4 celkového možného počtu získaných bodov).

Mar 20

Helena

  • 20. 03. 2017
  • Helena

Vypustiť hodnotenie známkou. hodnotiť slovne, alebo na základe % zvládnutia učiva.

Apr 19

Ľubica

  • 19. 04. 2017
  • Ľubica

Napriek všetkému mi nie je celkom jasné, akým spôsobom a kedy bude hodnotiť pedagóg žiakov v triede pri rozmanitom zastúpení - t. j. mentálne postihnutý žiaci A prípadne B variant, bežný priemer, žiak s narušenou komunikačnou schopnosťou, nadpriemerne nadaný žiak, žiak s poruchou správania - pretože pri inklúzii je možné takéto zastúpenie. Na akom základe bude porovnávať výsledky žiakov. S akými hodnotiacimi normami bude pracovať? Aké budú výstupy z týchto hodnotení. Nakoľko budú relevantné. Ak bude v triede pôsobiť viacero pedagógov, ktorý z nich bude žiaka hodnotiť? Ako štandardizujeme normy toho čo majú žiaci ovládať pri práci v takomto kolektíve, keď už dnes zaostávajú naši žiaci pri porovnávaní s výsledkami v testovaní s inými krajinami EU?

May 09

Dušan

  • 09. 05. 2017
  • Dušan

Je absolútne neprijateľné, aby žiak nemohol na 1. stupni prepadnúť. Do 5. ročníka sa budú môcť dostať žiaci, ktorí nevedia čítať, písať.

Apr 23

Lucia

  • 23. 04. 2017
  • Lucia

Do celkového hodnotenia dieťaťa na základnej škole by sa mali zapájať aj vychovávatelia z ŠKD. Ich hodnotenie by nemal školský systém brať na ľahkú váhu, pretože v školskom klube vychovávateľ najlepšie vidí, ako deti vedia používať naučené vedomosti a zručnosti zo školy. V skupine pri voľných hrách, pri interakcii s ľuďmi, pri riešení problémov môžu deti ukázať ako vedia využívať svoje poznatky. Taktiež by mal vychovávateľ úzko spolupracovať s učiteľom pri slovnom hodnotení a mal by mať dôležité postavenie (slovo) pri hodnotení celkového správania dieťaťa v škole.

May 09

Peter

  • 09. 05. 2017
  • Peter

Keď už hodnotiť žiakov tak motivujúco a nie trestajúco, je úplne jedno či stupňami percentami, či slovne. Hodnotenie by nemalo byť za celok ale za jednotlivé kompetencie napríklad sčítanie do 10 100% sčítanie cez 10 80% Odčítanie 30%, Slovné úlohy 15%, vytvoriť komplexnejší obraz žiaka odhaľovať skôr jeho nadanie a nie jeho nedostatky. Ideálne zrušiť hodnotenie ako také, je to len vonkajšia motivácia. Zaviesť motivačné rozhovory aby sa dosiahla vnútorná motivácia u žiakov.

Apr 28

Milan

  • 28. 04. 2017
  • Milan

a) Zmeniť pojmy, sústavne je opakovaný pojem hodnotenie - naša spoločnosť má stále potrebu hodnotiť niekoho alebo niečo, dokonca je v dokumente používaná formulácia - hodnotenie postojov, čo je neprijateľné... Vyhodnotenie učenia je sumatívne (koncoročné, sumárne) vyhodnotenie a priebežné vyhodnotenie je formatívna spätná väzba, ktorá má byť výlučne pozitívna a stavať na úspechu žiaka a má ho formovať;
b) Tak isto vylúčiť pojem slovné hodnotenie, čím sa konzervuje súčasný systém. Pri slovnej spätnej väzbe je nutnosť zamedziť opisu vedomostí žiaka, výlučne ju postaviť na pozitívnych schopnostiach žiaka - viď národný projekt Podpora profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom rozvoja polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami;
c) Pri budovaní partnerského vzťahu pedagóg a žiak nie je možné robiť hodnotiace rozhovory, je treba realizovať motivačné rozhovory so žiakmi, ktoré sú postavené kvalitatívne na iných princípoch ako hodnotiace rozhovory - - viď národný projekt Podpora profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom rozvoja polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami;
d) Kombinácia súčasného systému a klasifikácie známok doplneného slovným hodnotením spôsobí nejednoznačnosť a nepodporí motiváciu spolupráce všetkých aktérov pri napredovaní žiaka;
e) Celý proces vyžaduje zručnosti pri poskytovaní a získavaní spätnej väzby, motivačných rozhovorov, definovaní cieľov, vedenia rozhovorov atď. najmä na strane pedagógov.

Apr 29

Peter

  • 29. 04. 2017
  • Peter

a) Zmeniť pojmy, sústavne je opakovaný pojem hodnotenie - naša spoločnosť má stále potrebu hodnotiť niekoho alebo niečo, dokonca je v dokumente používaná formulácia - hodnotenie postojov, čo je neprijateľné... Vyhodnotenie učenia je sumatívne (koncoročné, sumárne) vyhodnotenie a priebežné vyhodnotenie je formatívna spätná väzba, ktorá má byť výlučne pozitívna a stavať na úspechu žiaka a má ho formovať;
b) Tak isto vylúčiť pojem slovné hodnotenie, čím sa konzervuje súčasný systém. Pri slovnej spätnej väzbe je nutnosť zamedziť opisu vedomostí žiaka, výlučne ju postaviť na pozitívnych schopnostiach žiaka - viď národný projekt Podpora profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom rozvoja polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami;
c) Pri budovaní partnerského vzťahu pedagóg a žiak nie je možné robiť hodnotiace rozhovory, je treba realizovať motivačné rozhovory so žiakmi, ktoré sú postavené kvalitatívne na iných princípoch ako hodnotiace rozhovory - - viď národný projekt Podpora profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom rozvoja polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami;
d) Kombinácia súčasného systému a klasifikácie známok doplneného slovným hodnotením spôsobí nejednoznačnosť a nepodporí motiváciu spolupráce všetkých aktérov pri napredovaní žiaka;
e) Celý proces vyžaduje zručnosti pri poskytovaní a získavaní spätnej väzby, motivačných rozhovorov, definovaní cieľov, vedenia rozhovorov atď. najmä na strane pedagógov.

Mar 17

Dana

  • 17. 03. 2017
  • Dana

2, časť
3. Hodnotenie žiakov.
Nie je podstatná forma, ale intenzita neprimeranej záťaže a stresu vyvolanej sústavným testovaním a preverovaním vedomostí detí na úkor výučby a upevňovania prebratej látky. Za reálne obdobie 12-13 týždňov je žiak hodnotený 90-timi známkami ! To je reálne číslo, ktoré hovorí jasne o tom, pod akým tlakom deti sú, čo sa týka pravidelnej a opakovanej dávky stresu. Dieťaťu je jedno, či je to veľká písomka, malá písomka, previerka, bleskovka, alebo akokoľvek to testovanie nazveme. Vyučovanie sa za posledné roky dostalo len do roviny rozdávania úloh a povinností a neprestajného testovania detí. Nepochopiteľným počinom sú pre nás rodičov písomky už aj z výtvarnej výchovy a na niektorých školách dokonca aj z telesnej výchovy !
4. Nejasné stanovenie rozsahu učiva v každom ročníku a sústavné zmeny bez úpravy učebníc.
Deti z rôznych škôl majú veľké rozdiely v rozsahu a obsahu prebratého učiva. Pri zmene školy majú deti obrovský problém dohnať učivo, ktoré nie vlastnou vinou neovládajú. Takým spôsobom sa stane, že dieťa v jednej škole ukončí piaty ročník prebratím učebnice z anglického jazyka č. 1 a pri prechode na inú školu nastúpi rovno na učebnicu č. 3. Je ohromne stresujúce a náročné zabezpečiť, aby počas jedného školského roku dieťa popri iných povinnostiach zvládlo prebrať učivo naraz dvoch ročníkov.
5. Slovenský jazyk.
Deti v 6. ročníku ZŠ ešte nemajú prebratú vetnú skladbu. Napriek tomu, škola vo výučbe cudzieho jazyka stavia na vedomostiach, ktorá deti nemôžu mať. Pri neosvojení si gramatiky rodného jazyka, je problematické pochopiť gramatiku cudzieho jazyka. Vyučujúci cudzieho jazyka neberú do úvahy tieto disproporcie a nedostatky.

Nesystémovým dlhoročným počínaním sme zobrali deťom detstvo a napriek enormnej snahe detí aj ich rodičov, práve vďaka neprimeranej záťaži a nezmyselným požiadavkám, dosahujú podpriemerné výsledky oproti rovesníkom v iných krajinách.

Apr 01

Mariana

  • 01. 04. 2017
  • Mariana

V tejto a v ďalších častiach sa často používa termín „zadefinovať“ alebo „zadefinovanie“. Je to gramaticky nesprávny termín, predpona „za-“ je redundantná. Navrhujem všade ponechať termín „definovať, definovanie“.

Mar 19

Andrea

  • 19. 03. 2017
  • Andrea

Odporúčam celkovo zrušiť hodnotenie správania detí známkou a zaviesť povinné slovné hodnotenie správania. Pokiaľ by nebolo priechodné celkové zrušenie známkovania správania žiakov, tak zvážiť známkovanie správania žiakov s poruchami správania a so syndrómom ADHD, pretože známkovanie správania vzhľadom na poruchy mi príde diskriminačné. Rovnako by malo byť slovné hodnotenie žiaka s poruchami spávania POVINNE vypracované psychológom, či špeciálnym pedagógom, ktorý s dieťaťom pracoval, čím dokáže reálne posúdiť pozitívne i negatívne posuny v správaní dieťaťa a možnosti ďalšej motivácie smerom k tým pozitívnym.

Apr 26

Gábor

  • 26. 04. 2017
  • Gábor

Hodnotenie žiakov orientovať okrem vzdelávacej oblasti aj na oblasť výchovnú – na tzv. mäkké zručnosti!

May 03

Klub 500

  • 03. 05. 2017
  • Klub 500

Z pohľadu Klubu 500 Žiadne z nápravných opatrení neprináša zlepšenia v oblasti zjednotenia hodnotenia žiakov jednotlivými učiteľmi, zobjektívnenie hodnotení bez ohľadu na stupeň frustrácie učiteľa alebo rozdielnosti nárokov na žiakov.
Učiteľov je potrebné v tejto oblasti vzdelávať, ale súčasne aj sledovať na jednotlivých školách mieru objektivity, pretože neprimerane kritické alebo neobjektívne hodnotenie často vedie k demotivácii žiakov a odmietaniu ďalšej kooperácie žiaka s učiteľom.

Apr 26

Juraj

  • 26. 04. 2017
  • Juraj

a) Zmeniť pojmy, sústavne je opakovaný pojem hodnotenie - naša spoločnosť má stále potrebu hodnotiť niekoho alebo niečo, dokonca je v dokumente používaná formulácia - hodnotenie postojov, čo je neprijateľné... Vyhodnotenie učenia je sumatívne (koncoročné, sumárne) vyhodnotenie a priebežné vyhodnotenie je formatívna spätná väzba, ktorá má byť výlučne pozitívna a stavať na úspechu žiaka a má ho formovať;
b) Tak isto vylúčiť pojem slovné hodnotenie, čím sa konzervuje súčasný systém. Pri slovnej spätnej väzbe je nutnosť zamedziť opisu vedomostí žiaka, výlučne ju postaviť na pozitívnych schopnostiach žiaka - viď národný projekt Podpora profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom rozvoja polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami;
c) Pri budovaní partnerského vzťahu pedagóg a žiak nie je možné robiť hodnotiace rozhovory, je treba realizovať motivačné rozhovory so žiakmi, ktoré sú postavené kvalitatívne na iných princípoch ako hodnotiace rozhovory - - viď národný projekt Podpora profesijnej orientácie žiakov základnej školy na odborné vzdelávanie a prípravu prostredníctvom rozvoja polytechnickej výchovy zameranej na rozvoj pracovných zručností a práca s talentami;
d) Kombinácia súčasného systému a klasifikácie známok doplneného slovným hodnotením spôsobí nejednoznačnosť a nepodporí motiváciu spolupráce všetkých aktérov pri napredovaní žiaka;
e) Celý proces vyžaduje zručnosti pri poskytovaní a získavaní spätnej väzby, motivačných rozhovorov, definovaní cieľov, vedenia rozhovorov atď. najmä na strane pedagógov.

Apr 24

Juraj

  • 24. 04. 2017
  • Juraj

Navrhujem umoznit tym rodicom a ucitelom, ktory nepotrebuju hodnotit deti aby to nemuseli robit. Motivacne moze znamkovanie posobit len na deti, ktore maju dobre znamky, zaroven to ale nevypoveda nic o ich uplatnitelnosti v praxi. Prve testovanie odlozit na co mozno najneskorsi termin vid. Finsko.

May 15

Júlia

  • 15. 05. 2017
  • Júlia

Nemožnosť opakovania ročníka na ISCED 1 iba vo výnimočných prípadoch je nereálne, zvlášť pri vzdelávaní žiakov zo SZP a MRK- nepodnetné domáce prostredie, úradný jazyk ako jazyk cudzí... Ak nám má ako príklad slúžiť tento anglický systém, ktorý však anglické školy uplatňujú vo všetkých ročníkoch, nielen v prvých 4 rokoch inštitucionálneho vzdelávania, treba brať do úvahy to, ako následne prebieha systém vzdelávania takýchto žiakov v ANG. Žiaci sú tam rozdelení podľa výkonov napr. do 4 kategórií - v ročníku do 4 tried, odstupňovaných od A po D, čiže dochádza tým k vonkajšej diferenciácii, ktorá bola v slovenskom systéme škôl zavrhnutá. V Anglicku podľa výkonov sú žiaci v A triede takí, ktorí dosahujú výborné výsledky, v D triede sú tí, ktorí by mali ročník opakovať, pretože dosahujú veľmi slabé výsledky. V triedach typu D je podstatne menej žiakov a venujú sa im dvaja učitelia (učiteľ a asistent učiteľa). Čo však budeme robiť my, ak sa nám takéto nehomogénne triedy vytvoria? Áno, aj o tom je inkluzívna škola, ale nebudete tých odlišností na jednu triedu priveľa? Budeme znižovať počet žiakov triedy? Bude mať učiteľ nárok na asistenta, podporený finančným nárokom štátu?