Poskytnúť priestor na ŠkVP!!! Viac disponibilných hodín, menej povinných. Nech povinné predmety majú jasné jadro, jasné minimum, čo treba ovládať, ostatné môže pridať ŠKVP.


Boli by sme radi, keby sa dali žiaci ľahšie poposúvať v systéme, nakoľko teraz nemôžeme posúvať žiakov do špeciálnej školy bez súhlasu rodiča, aj keď nie je vhodná ZŠ pre neho, ani s vyjadrením CPPPaP a špec.ped. Určili by sme vekovú hranicu 15 rokov, po čom by mal žiak opustiť základné vzdelávanie a ZŠ, a posúvať ich na stredné školy do veku 17 rokov, kde by dostali možnosť naučiť sa nejaké remeslo. (Aj keď by mali 15 rokov v siedmom ročníku a nebol by predpoklad na úspešné dokončenie ZŠ.)

Nepoužívať pri vytváraní metodiky a štruktúry „zaškatuľkovanie“ žiakov a detí podľa diagnóz, ako je to v súčasnosti (deti s autizmom, NKS, nadané a podobne), ale podľa reálnych potrieb.

Prihliadať na stav dieťaťa, jeho individualitu a potreby, ktoré sa vplyvom jeho vývoja ako aj zmien okolia môžu meniť a preto je potrebné kontrolné vyhodnocovanie potrieb pod vedením predošlého diagnosticko-poradenského, prípadne terapeutického zariadenia. Pre definovanie špeciálnych potrieb konkrétneho dieťaťa zriadiť pracovný multidisciplinárny tím (napr. triedny učiteľ, špec.pedagóg školy, psychológ, odborný zamestnanec CPPPaP/CŠPP, riaditeľ školy...)

Podľa odporúčania OSN (kapitola G Vzdelávanie, voľný čas a kultúrne aktivity č. 47, b) podporovať metodické inovácie, ktoré by pomohli učiteľom na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému reagovať na individuálne potreby žiakov a rozvíjať zručnosti potrebné v ich osobnom a profesijnom živote (nie podľa diagnózy / diagnóz).

V súčastnosti sú vytvorené vhodné diagnostické nástroje, ktoré stačí aktualizovať a inovovať podľa potreby zodpovednými inštitúciami.

Nepoužívať pri vytváraní metodiky a štruktúry „zaškatuľkovanie“ žiakov a detí podľa diagnóz, ako je to v súčasnosti (deti s autizmom, NKS, nadané a podobne), ale podľa reálnych potrieb.

Prihliadať na stav dieťaťa, jeho individualitu a potreby, ktoré sa vplyvom jeho vývoja ako aj zmien okolia môžu meniť a preto je potrebné kontrolné vyhodnocovanie potrieb pod vedením predošlého diagnosticko-poradenského, prípadne terapeutického zariadenia. Pre definovanie špeciálnych potrieb konkrétneho dieťaťa zriadiť pracovný multidisciplinárny tím (napr. triedny učiteľ, špec.pedagóg školy, psychológ, odborný zamestnanec CPPPaP/CŠPP, riaditeľ školy...)

Podľa odporúčania OSN (kapitola G Vzdelávanie, voľný čas a kultúrne aktivity č. 47, b) podporovať metodické inovácie, ktoré by pomohli učiteľom na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému reagovať na individuálne potreby žiakov a rozvíjať zručnosti potrebné v ich osobnom a profesijnom živote (nie podľa diagnózy / diagnóz).

Nepoužívať pri vytváraní metodiky a štruktúry „zaškatuľkovanie“ žiakov a detí podľa diagnóz, ako je to v súčasnosti (deti s autizmom, NKS, nadané a podobne), ale podľa reálnych potrieb.

Prihliadať na stav dieťaťa, jeho individualitu a potreby, ktoré sa vplyvom jeho vývoja ako aj zmien okolia môžu meniť a preto je potrebné kontrolné vyhodnocovanie potrieb pod vedením predošlého diagnosticko-poradenského, prípadne terapeutického zariadenia. Pre definovanie špeciálnych potrieb konkrétneho dieťaťa zriadiť pracovný multidisciplinárny tím (napr. triedny učiteľ, špec.pedagóg školy, psychológ, odborný zamestnanec CPPPaP/CŠPP, riaditeľ školy...)

Podľa odporúčania OSN (kapitola G Vzdelávanie, voľný čas a kultúrne aktivity č. 47, b) podporovať metodické inovácie, ktoré by pomohli učiteľom na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému reagovať na individuálne potreby žiakov a rozvíjať zručnosti potrebné v ich osobnom a profesijnom živote (nie podľa diagnózy / diagnóz).

Je reálne pravidelné prehodnocovanie individuálnych kapacít každého dieťaťa? A je reálne zabezpečovať toto vyhodnocovanie aj u každej jednej diagnózy v súvislosti s deťmi so špeciálnymi potrebami? Na toto prehodnocovanie bude treba viac personálu, ako na vzdelávanie detí...

Nie je presne definované kto vytvorí nástroje a testy na diagnostikovanie, identifikáciu komplexného potenciálu detí a kto bude mať na starosti dané diagnostikovanie.

Z hľadiska individuálneho vývinu každého dieťaťa sa mi zdá dosť limitujúce stanovovať komplexný potenciál dieťaťa už v úvode vzdelávania, odhliadnuc od náročnosti vypracovania vhodnej celoplošnej komplexnej psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky. Skôr sa mi zdá vhodné identifikovať problémové oblasti a hľadať riešenia na ich optimalizáciu, stanovenie individuálnej kapacity môže byť veľmi nepresné.

Upozorňujeme na skutočnosť, že diagnostické nástroje, ktoré by mohli využívať odborní zamestnanci, môžu byť použité iba s písomným súhlasom zákonného zástupcu žiaka t.j. u niektorých žiakov bude možné identifikovať komplexný potenciál iba na základe diagnostických nástrojov pedagógov.